Kategórie

Nevesta Janka: "Celé roky som si hovorila, že svadbu vonku môžu mať len nezodpovední blázni."

Dnes sa prenesieme do teplého júnového dňa minulého roku, ktorý bol určite nezabudnuteľný pre Janku a Kurta. Posolstvom rozhovoru je určite myšlienka, že svadba je predovšetkým o páre, ktorý sa berie! Svadba Konrádovcov dokonale vystihla povahy a záujmy oboch, čo isto postrehnete v Jankinom rozprávaní, aj na fotkách...

Aby sme vedeli, o akej svadbe sa rozprávame, predstav nám prosím seba aj svojho manžela.
V prvom rade by som chcela veľmi pekne pozdraviť všetkých nadšencov portálu a magazínu mojasvadba.sk. Ja sa volám Jana Skibová, teda už Jana Konrád Skibová. Som človek, ktorý trpí prudkým workoholizmom. Zákony, počítač a klienti ma sprevádzajú doslova každý deň. Milujem svoju rodinu, make-up artist, smiech, dobrú kávu, jedlo, ľudí a pozitívne myslenie.

Môj manžel je Kurt Konrád. Asi si veľa z vás hovorí - odkiaľ to meno poznám? Kurt je niekoľko rokov vyhľadávaným, svadobným fotografom, ale tiež vášnivým rybárom. Je to cieľavedomý človek, perfekcionalista, detailista, úžasný človek... môj manžel.

Aká bola vaša svadba?
Pre nás určite úžasná a nezabudnuteľná. Píšem tieto slová a hovorím si:“ Bože, aké klišé!“
Naša svadba začala Kurtovými slovami: “Jani, zorganizuj to a ja len prídem...“ A viete, ako to nakoniec dopadlo? Nestíhala som odsúhlasovať, resp. zamietať Kurtové návrhy a nápady.

Preňho totiž bola naša svadba už asi 150-ta v poradí. Aj preto sme sa obaja zhodli, že chceme, aby to bola uvoľnená svadba, na ktorej sa ľudia budú cítiť prirodzene a nikto ich do ničoho nebude nútiť. Povedali sme si, že ak je pre ľudí príjemné sedieť a popíjať, jesť dobré jedlo a rozprávať sa, nech to robia. A ak sa radi zabávajú a tancujú, nech sa páči. Riadili sme sa presne heslom: „nerob iným to, čo nechceš aby robili Tebe“.

Z tvojho svadobného albumu je jasné, že to nebola typická svadba. Na čom ste si dali záležať a aké boli predstavy o svadbe?
To je pre mňa asi najťažšia otázka zo všetkých, lebo sme si dali záležať na všetkom. Ako som spomínala, Kurt je veľký perfekcionalista. A bude to znieť asi nereálne, ale my naozaj hodnotíme, že naša svadba dopadla nad naše očakávanie. Chcela by som zvýrazniť slovíčko NAŠE očakávanie. Pretože, aj keď sme mali neskutočne krásne ohlasy na svadbu, verím, že nie pre každého bola práve tá naša svadba taká, akú by si predstavoval on. Prečo? Ľudia, ktorí si potrpia na svadobných tradíciách, by mohli byť z našej svadby priam pohoršení. :D

Možno by som popísala naše myšlienkové pochody. Na začiatku bol výber fotografa úplne jasný. Nerozumiem úplne tomu, keď si niekto vyberie ako lacnejšiu „položku“ práve fotografa. Fotky sú predsa na celý život. A kto sa vo fotkách aspoň málinko orientuje, vie, že sila a čaro svadobného fotografa nie je len v portrétnych fotografiách, ale práve v reportážnej fotke. Pozeráte na fotky a máte pocit, že ste priamo na svadbe a prežívate tie okamihy opäť a opäť. Preto naša voľba bola jasná od začiatku. Moja voľba make-up artistu bola tiež jasná od samého začiatku, pre mňa favorit na Slovensku – Boris Bordács! Je to nielen obrovský profesionál, ale aj fantastický človek. O výzdobe, DJ-ovi, cateringovej spoločnosti nehovoriac. Sú to všetko naši výborní kamaráti, ale v našich očiach aj veľkí profesionáli.

Dodržali ste na svadbe aj nejaké slovenské zvyky?
Sme slováci ako repa, obaja milujeme krásy Slovenska, ale zvyky sme nemali žiadne.

Čo ste chceli mať osobité, alebo iné?
V skratke opíšem náš svadobný deň, aby ste chápali, prečo píšem všetko. Celé svadobné prípravy prebiehali v hoteli. Chcela som sa vyhnúť tomu, aby mali rodičia stres z toho, či je navarené, dostatočne všetko vyleštené a podobne. Po Borisovej fantastickej práci s mojou vizážou sme sa s fotografom Jankom a kameramanom Miškom presunuli k Jankovi domov na záhradu. Dali sme si kávu, rozprávali sa, smiali sa, potom sme si vybehli k susedke na záhradu nafotiť portréty, vrátili sme sa späť do hotela, kde sme sa stretli s mojimi rodičmi a mojou svedkyňou Dáškou. Dali sme si obed a potom sme opäť niekam vybehli fotiť. Hodinu pred obradom som išla do kaštieľa s fotografom, žiadne svadobné auto ma nepriviezlo. Celé sa to spustilo o piatej, celý obrad, hostina a všetko sa konalo vonku - žiadne stany, altánky, ani nič podobné.

Kde si čerpala inšpirácie pre svoju svadbu?
Určite som si zopár vecí pozrela na internete, to nebudem klamať. Ale najviac som čerpala z rozprávania môjho muža. Každú nedeľu ma totiž čakala nielen svadobná výslužka, ale aj kopec otázok na Kurta typu aká bola svadba, akí boli ľudia.

Z fotiek som pochopila, že ste asi vášniví rybári...
Opäť s týmto nápadom prišiel tak trochu Kurt. Ja som ešte pred štyrmi rokmi poznala len kapra a pstruha, a dnes by sme sa mohli rozprávať nielen o rybách, ale aj navijákoch, ich druhoch, o udiciach, muškách, oblečení a podobne.

Veľmi dobrá kamarátka ktorá vlastní salón v Dubnici nad Váhom, Inka, sa so mnou stretla a hovorí mi: “Vieš Jani, ja ťa mám spojenú s eleganciou a teraz ti mám urobiť rybársku svadbu?“ Tiež som nechápala, ako sa dá spojiť rybárstvo s eleganciou, ale ona to dokázala. Keď si spomeniem na tie prekrásne kvety, tiffany obrusy a kryštál, mám mráz po tele, lebo to je naozaj niečo, čo vystihuje presne to, čo odjakživa milujem. Takže, aby som to zhrnula - áno, celá výzdoba charakterizovala kompletne nás dvoch a ak to naozaj niekto dokázal spojiť, tak to bola práve Inka s jej maminou a kolektívom salóna Innessa. To nie je reklama, to je skrátka fakt.

Kto ti so svadbou najviac pomáhal a ako?
Určite Kurt, respektíve asi ja som sem-tam pomohla jemu a jednoznačne moji rodičia a svokrovci. Veľmi pekne im za to ďakujem!

Aký bol tvoj rozpočet na svadbu? Podarilo sa ti ho dodržať?
Raz mi povedala jedna z mojich naj kamarátok, Katka, že ona si kupovala so svojím manželom veci postupne, takže ich to až tak finančne „nebolelo“. A musím uznať, že to bola výborná rada. Tiež sme sa snažili veci kupovať a platiť postupne.

Na akú pieseň ste tancovali svoj prvý manželský tanec?
Annie Lennox - I Put A Spell On You

Aké boli dojmy svadobčanov? Čo malo na svadbe najväčší úspech?
Myslím, že dojmy boli výborné. Keď som ležala ráno na apartmáne, nechápala som, ako mi môže prísť toľko krásnych sms-iek. A čo malo najväčší úspech? Naozaj neviem, lebo som sa stretávala s rôznymi ohlasmi.. jedlo ste mali výborné, DJ-výborný, výzdoba úžasná, ale keď nad tým rozmýšľam, tak často sa skloňovalo slovíčko mojito. :)

Ako vyzeralo vaše posvadobné ráno?
Unavené? :) Plné emócií a šťastia. Je pár mesiacov po svadbe a stále sa usmievam, keď si na to spomeniem. Celý nasledujúci deň mi chodili správy a sms-ky, ktoré neskutočne hriali pri srdci. Ale asi najromantickejšia ranná sms-ka bola od môjho výborného kamaráta Tomáša, ktorý sa ma po neskutočnej chvále opýtal, kde vlastne spíme a nakoniec sme zistili, že spíme vo vedľajšom apartmáne. Tak sme sa dohodli, že ideme spolu s kamarátmi do Trenčína do Sushi baru :). Veď vravím, že tá svadba bola skrátka celá iná...bola jednoducho o nás.

Aké bolo svadobné menu?
V tom sme mali tiež od začiatku jasno. Chceli sme, aby na našej svadbe ľudia ochutnali niečo iné, nie klasiku. Prečo? Naše myšlienkové pochody boli v štýle: koľkokrát do roka máš slepačí vývar či kurací/bravčový plátok s ryžou? Tak nech je to tzv. zážitková gastronómia. Keď sme sa stretli s úžasným kuchárom Milošom, naše prvé slová boli, nech je to niečo iné, ale aby to zase nebolo niečo tak netypické, čo by ľudia nemuseli pochopiť. A ja som hlavne apelovala na to, aby neboli hostia hladní. Človek si predsa len váži hostí, ktorí sú na svadbu pozvaní a prídu.

Naše menu bolo takéto:
Polievka - Minestrone s olivami kalamata
Hlavné jedlo - Pomaly pečený teľací chrbát, domáci gratan a parená zelenina
Vegetariánske jedlo - Halloumi syr s domácim gratanom
Bufet pozostával z jedál, ako napríklad: hovädzia sviečkovica pečená v celku, vysoký roštenec – chateaubriand, losos pečený v solnej kruste, zeleninové lasagne, grilované karé,...

Aké zákusky sa najviac míňali?
My sme to riskli a dali sme tradičné zákusky do výslužiek a na svadbu tzv. „moderné“ koláče. Keď som prvýkrát ochutnala koláče od Veroniky Hanáčkovej z Trenčína, vedela som, že budú na našej svadbe. Podľa nás boli úžasné. Panna cotta, tiramisu, maková, mangová, malinová, tekvicová, orechová torta. Prehovorili sme ju aj na svadobnú tortu v tvare rybárskeho navijáku a vyšlo jej to vynikajúco.

Koľko ste mali hostí?
80 ľudí od začiatku a po dvoch hodinách ďalších cca 20 ľudí, alebo viac? :)

Mali ste aj nejakú vtipnú príhodu?
Vtipnú príhodu áno, keď nám kamarát v sobotu zavolal, že chcel prísť na svadbu, ale zistil, že sme ju mali už včera. :D

Čo by si poradila nevestám pri plánovaní svadby?
Keďže nám vyšlo naozaj všetko podľa našich predstáv, moja/naša rada je jednoznačne: urobte si svadbu takú, ako chcete vy, po akej túžite! Nie svadbu, akú chcú vaši rodičia, starí rodičia či priatelia. Tí predsa svadbu už mali, nie? Verte mi, ak sa vy dvaja budete na svadbe cítiť šťastne a uvoľnene, všetci naokolo sa tak budú cítiť tiež.

Ja som si celé roky hovorila, že svadbu vonku môžu mať len nezodpovední blázni. A pozrite, my sme mali všetko vonku. Ľudia sa rozdelili na dva tábory, tí ktorí hovorili - dajte to radšej dnu a tí druhí - risknite to a dajte to von. My sme sa naozaj báli zimy, pretože pár dní pred svadbou bola naozaj, naozaj veľká zima. Ale keďže sme mali dodávateľov nielen našich kamarátov, ale aj veľkých profesionálov, ktorým nesmierne ďakujeme naozaj ešte raz za všetko, poistili sme sa. Salón Innessa na čele s úžasnou Inkou a jej maminou prichystali deky, tie priniesla aj cateringová spoločnost Party Partners a vyhrievacie telesá bol tiež výborný nápad, ktorý hostia nad ránom veľmi ocenili.

A keď to takto píšem, napadá mi, čo by som chcela nevestám poradiť ako to najdôležitejšie. Zvoľte si profesionálov, ľudí, ktorí svoju prácu robia nielen pre peniaze, ale preto, že ich to baví a dávajú do toho kus svojho srdca, svojej kreativity. Ja si neskutočne pochvaľujem môj pocit pohody v svadobný deň. Nikto, naozaj NIKTO mi nezavolal, že sa niečo deje. Prečo? Pretože tak zohratí ľudia, ktorí majú za sebou nie jednu svadbu, vedia presne čo majú robiť. U nás to platilo do bodky! Neviem ani popísať, aká im za to budem navždy vďačná. A pritom, rozpočet za našu svadbu sa pohyboval v priemerných, štandardných číslach.

Viac fotografií zo svadby Janky a Kurta:

Za rozhovor Janke ďakujeme a prajeme všetko dobré do spoločného života!


Autor článku: Alžbeta Martišková / Fotografie: Janko Čechovský