Kategórie

Zaujímavosti zo svadieb v minulosti, o ktorých ste možno vôbec netušili!

Čoraz viac sa stretávame s návratom k starým zvykom, tradíciám, trendom či vintage produktom. Jednoducho, čo je staré a overené rokmi, to je in. Tieto tvrdenia sa do veľkej miery týkajú aj svadieb a svadobných zvykov.

Svadby v minulosti mali svoje čaro, a veľmi veľa sa z nich preberá aj do súčasných svadieb. Každý svadobný rituál má svoje začiatky zakorenené hlboko v histórii. Aké teda boli svadby v minulosti? Pripravte sa na množstvo zaujímavých informácií, o ktorých ste možno doteraz ani netušili.

Aké boli svadby v časoch dávno minulých?

Svadby v minulosti sa od súčasných svadieb dosť líšili. Úplne prvé svadby boli podľa viacerých historikov skupinové svadby, teda manželstvo sa uzatváralo s celým kmeňom, ku ktorému boli jednotlivci veľmi lojálni a predstavoval pre nich bezpečnosť.

Neskôr sa prešlo k sobášom dvojíc z kmeňov, ktoré medzi sebou zakladali rodiny. Kmene v minulosti zakazovali svadby dvojíc v rámci svojho kmeňa, zvyčajne sa ženy vydali za muža, ktorý ich z ich kmeňa uniesol, takže ho vlastne ani poriadne nepoznali. Zvláštne, však? O šťastí sa v tomto prípade nedalo vždy hovoriť.

Zásnubné prstene a svadobné obrúčky v minulosti

Jednou z najstarších tradícií a zároveň rituálov týkajúcich sa svadby je zásnubný prsteň, ktorý používala takmer každá civilizácia ako symbol manželskej zmluvy medzi dvomi ľuďmi. Svoje opodstatnenie má aj to, že sú prstene okrúhle, keďže pre starých Egypťanov kruh predstavoval večnosť.

Nemyslite si však, že prvé zásnubné prstene vyzerali tak krásne a nablýskane ako dnes. Boli totiž vyrobené z trávy, kože, sena, či kostí alebo slonoviny. Kovové zásnubné prstienky sa pochopiteľne začali vyrábať až po vynájdení kovu.

Ak by ste si mysleli, že zásnubný alebo svadobný prsteň musíte nosiť výhradne na prstenníku, aj to je omyl. Už od dávnej minulosti sa totiž každý môže rozhodnúť, kde bude prsteň nosiť. Manželské puto sa považuje za uzavreté po vyslovení svadobného sľubu, a nie je rozhodujúce, kde alebo na akom prste prstienok budete nosiť.

Prečo si zvyčajne vyberáme na nosenie týchto dôležitých prsteňov práve ľavú ruku? No predsa preto, lebo sa používa menej, pravdepodobne sa prsteň menej zničí a koniec koncov je to už zaužívané. V minulosti na to mali však starí Egypťania oveľa lepšie odôvodnenie. Bolo to vraj preto, lebo práve žila na ľavej ruke je priamo spojená so srdcom.

Lúčenie sa so slobodou v minulosti

Aj tradícia lúčenia sa so slobodou má svoje korene ďaleko v minulosti. V súčasnosti ju uznáva čoraz viac budúcich neviest a ženíchov, ktorí si radi vyhodia z kopýtka, keď môžu. Nepríjemné sú však následky, ak sa to náhodou preženie. Pravdepodobne to bude jedným z dôvodov, prečo nie všetky páry uznávajú takéto lúčenie.

Ale späť do minulosti. Lúčenie sa so slobodou pochádza už z 5. storočia zo Sparty, kde si vojaci pripíjali na ženícha už deň pred svadobným dňom.

Svadobné šaty v minulosti

Svadby v minulosti taktiež umožňovali ženám stať sa aspoň na jeden deň tou najkrajšou, nežnou princeznou, ktorá si ide brať svojho princa. Nebola to však nevesta – princezná, akú poznáme dnes.

Svadobné šaty v 18. storočí neboli tak krásne zdobené ako dnes, chudobné nevesty zvyčajne nosili veľmi jednoduché svadobné šaty. Ako všetko, tak aj toto malo svoje opodstatnenie. Nevesta tým dávala najavo svojmu budúcemu manželovi, že si do manželstva takmer nič neprináša a taktiež, že ho nezaťaží žiadnym dlhom.

Svadby z minulosti zdobili svadobné šaty a doplnky skôr krémových farieb. Išlo o najkrajšie a najlepšie šaty, aké nevesta vlastnila, takže u niektorých neviest hrali aj rôznymi farbami.

Jednou z najčastejšie využívaných farieb svadobných šiat bola modrá. Prečo? Odpoveď je jednoduchá. Naši predkovia túto farbu považovali za farbu čistoty, ktorá je jedným zo symbolov svadby aj v súčasnosti.

Biele svadobné šaty sa začali nosiť až od polovice 19. storočia, teda presnejšie od roku 1840, kedy ich mala v Anglicku na svojej svadbe kráľovná Viktória. Jej šaty boli honosné, nadýchané a ušité z, aj v súčasnosti veľmi obľúbeného, tylu.

Svadobný závoj pre nevestu v minulosti

Kedy inokedy si dáte závoj, ak nie na svoju svadbu? Túto možnosť treba jednoznačne využiť. Závoj pôsobí trošku rafinovane a elegantne, ale aj tajomne.

V minulosti ho nosili ženy na znak skromnosti, pričom pri svadobnom obrade ho mala nevesta ako symbol pokory a poslušnosti. Ďalším dôvodom bol fakt, že nevestu mohol ženích uzrieť až po svadobnom obrade.

Približne v 16. storočí prišla do svadobnej módy čelenka, ktorej súčasťou bol jemný závoj. Krásne zdobené čipkované závoje, aké dnes tak obľubujeme, prišli do módy po spomínanej svadbe kráľovnej Viktórie, ktorej môžeme byť vďačné aj za tento skvost.

Družičky na svadbe v minulosti

Viaceré družičky na svadbách sa objavujú stále častejšie. Musíme uznať, že je to výhodné najmä vtedy, ak má nevesta veľa dobrých kamarátok a žiadnu z nich nechce odmietnuť či sklamať.

Divili by ste sa, ale aj družičky majú ako svadobný zvyk korene už v minulosti. Družičky začali mať svoje opodstatnenie v dobe, keď sa začali svadby plánovať. Pomáhali neveste so všetkými potrebnými úpravami a výzdobami.

Na svadbe mali družičky oblečené šaty podobné neveste, a na druhej strane, ženíchovi spoločníci boli oblečení podobne ako ženích. Táto tradícia mala samozrejme tiež svoj dôvod. Mala zabrániť zlým duchom, ktorí by chceli ublížiť novomanželom. V prípade, že by chceli zaútočiť, nevedeli by totiž len tak jednoducho zistiť, ktorý z pánov je ženích a ktorá zo žien je nevesta.