Kategórie

Nevesta Simona: "Milujem staré filmy, takže naša svadba jednoducho musela byť retro."

Svadba Simonky a Peťa potvrdzuje, že retro nikdy nebude všedné a nemoderné. V rozhovore sa presvedčíte, že na dokonalú svadbu nie je nutné mať stres, a že aj s menšími problémami pri plánovaní je možné dosiahnuť perfektný výsledok.

Najprv si predstavme nevestu. Čo by si o sebe povedala?
Volám sa Simona, som z Bratislavy, ale žijem v malej dedinke v jej okolí. Mám 29 rokov. Som veľmi energická, milujem kávu, písanie, cestovanie a samozrejme moju rodinu.

Čo ti napadne ako prvé, už takto s odstupom času po vašej svadbe, keď sa povie slovíčko SVADBA?
Teším sa. Svadba je vždy spojená s príjemnými pocitmi, či už to bolo pred alebo po.

Vráťme sa ale na úplný začiatok. Ako sa začal celý váš príbeh?
Začalo to celkom obyčajnou diskotékou. Omylom som doňho vrazila, i keď on je dodnes presvedčený, že som si ho vyhliadla a urobila to naschvál. Ale nie je to tak. Jednoducho som doňho narazila, a vlastne sa mi vtedy ani nepáčil. To sa stalo až neskôr, keď sme sa stretli na našom prvom rande. Predtým ho stihol ešte trikrát zrušiť, čo ma tak naštvalo, že som na to rande šla nakoniec len preto, aby som mu vynadala za to, čo si dovoľuje...No a odvtedy sme spolu. :)

Celkom zaujímavý začiatok! Ako si potom zistila, že je ten pravý?
Človek musí ísť do vzťahu nielen srdcom, ale aj rozumom. Až keď obe tieto zložky vravia áno, tak je to správne rozhodnutie. Neverím, že sa dá jedno alebo druhé vylúčiť.

Pred svadbou prišiel rad aj na očakávaný okamih, zásnuby. Ako prebehli tie vaše?
V mojom najobľúbenejšom meste, Berlíne. Boli vianočné trhy, snežilo a pršalo, bývali sme v krásnom hotelíku pri námestí Gendarmenmarkt (sú to tie najkrajšie trhy v meste a rovnako nádherné bolo aj námestie), a tam, v tom najtmavšom kúte, to zo seba celé aj s prsteňom zrazu vybalil. Pol hodinu som to len predýchavala, kým som bola schopná sa konečne vyjadriť.

Predpokladám teda, že si odpovedala ÁNO a už ste mohli veselo plánovať. Kto ti so svadbou najviac pomáhal a ako?
Najviac mi pomáhala mamina, ktorá má cateringovku „Food and the city“ a zdobí aj svadby. Ja som chcela všetko veľmi obyčajné a klasické, žiadne flitre a pierka. Pomáhala mi aj moja svokra, ktorá vyrobila krásne handmade gule z nit. Ako výzdobu sme využili aj čipkovaný papier, do stredu stola vysoké vázy a gladioly, obľúbené kvety mojej babky. Nič špeciálne, ale napriek tomu krásne.

Ako vyzeral svadobný deň? Prípravy prebehli v poriadku?
Boli sme v absolútnom kľude. To je to, čo si dobre pamätám. A naozaj sme si to užili. Peťko sa chystal v hoteli a ja doma, ale žiadne odobierky sa nekonali. Sme moderná mestská rodina, takže by to bolo celkom vtipné, no a najmä, nikto si nechcel zničiť make-up. To, že sa máme radi, vieme a nepotrebujeme k tomu žiadne divadielko. Prišiel fotograf, náš spoločný kamarát, a kameraman, ktorý je zas ocino mojej kamarátky. Takže bolo veselo. Šli sme do mesta, kde som sa fotila s družičkami a Peťka som videla až pred oltárom. Moja mamina medzitým zorganizovala efektný príchod do kostola - mini družičky, moje krásne retro družičky, rodičia, svedkovia a ja s ocinom. Bolo to trošku tesné, ale super! Nasledovalo fotenie v meste, ktoré je krásne samo o sebe, a potom sme sa elegantnou chôdzou presunuli do hotela, kde sa už začala naša party.

Aký moment si najviac pamätáš a vyčarí ti úsmev na tvári?
To, keď môj dedko odkráčal v kameramanových topánkach - môj dedko má totiž o dve čísla väčšiu nohu a vôbec nič si nevšimol, až kým si kameraman nemusel obuť tie jeho lode! :D

Čo bol pre teba najemotívnejší moment svadobného dňa?
Určite obrad, aj keď sme sa veľmi smiali. Peťka som celý čas držala za ruku. Je neveriaci a ja som veľmi chcela, aby sa cítil komfortne a nech vie, že som s ním. A vďaka nášmu super oddávajúcemu to bol nakoniec veľký zážitok aj preňho.

Kde si čerpala inšpirácie pre svoju svadbu?
Veľa som surfovala po zahraničných stránkach. Chceli sme byť retro, vtedy to na Slovensku nebolo, tak sme čerpali inšpiráciu z módnych časopisov, filmov a zahraničných svadieb.

Ako dlho si svadbu pripravovala a aké boli tvoje prvé kroky?
Svadbu sme mali koncom augusta a začali sme ju plánovať asi od februára. Nebolo to ale nič silené, nechceli sme sa z toho zblázniť, všetko sme brali prirodzene a na nič sme netlačili. Potom neskôr, keď mi nevyšli šaty a padla nám sála asi mesiac pred svadbou, mi síce nebolo všetko jedno. Ale svadba nie je dôvod na stresovanie, tak sme sa ukľudnili a vedeli sme, že sa to určite nejako vyrieši. A aj sa vyriešilo a dokonca ešte lepšie, než sme plánovali.

Aké špeciálne prvky ste mali na svadbe? Na čom ste si dali záležať a chceli ste to mať osobité?
Môj Peťko vedel, že keď sa bude ženiť, bude mať oblečený žaket, čo je stále pomerne nezvyčajné oblečenie. Ja som zas vedela, že budem mať na sebe retro šaty, a keď moje kamošky budú chcieť, aj ony budú v retro štýle. Nikoho som však do ničoho nenútila, pretože každému pristane niečo iné. Ony však dobre vedeli, čo mám rada a okrem družičiek ma aj pár ďalších hostí prekvapilo retro detailmi, ako napríklad fascinátormi na hlavičke.

Čo ťa viedlo k tomu, aby bola svadba tak trochu retro?
Vyrástla som na starých filmoch a doteraz ich milujem. Kostýmy sú neskutočné a každé desaťročie do 60. rokov 20. storočia sa vyznačovalo niečím iným. Každé však malo určitý punc glamouru a nadčasovej krásy, ktorá pretrváva.

Aký bol tvoj rozpočet na svadbu?
Nepamätám si úplne presne, ale bolo to približne 7 000 € vrátane hostiny pre 100 ľudí, šiat, prenájmu a všetkých služieb.

Na akú pieseň ste tancovali svoj prvý manželský tanec?
Pre prvý tanec sme si vybrali Shostakovic – "The second walz“ a popolnočný bol „Unforgettable“ od Nat King Cole.

Pri prezeraní vášho svadobného albumu som si nemohla nevšimnúť tvoje nádherné šaty. Čo ťa inšpirovalo pri ich výbere?
Najprv som mala objednané krásne šaty v štýle 30. rokov, avšak nesadla mi veľkosť. Doteraz ich mám v skrini a nedarí sa mi ich ani pod cenu predať, pretože sú na naozaj štíhlu a vysokú nevestu. Šaty, ktoré som mala, sú od kamaráta Robka Bartolena. Sú úplné iné, než som plánovala. Boli však také krásne, také ľahké a najmä také „iné“, že som im neodolala. :)

Aké bolo svadobné menu?
Chceli sme klasické, nič špeciálne sme nevymýšľali. Jednu špeciálnu požiadavku sme však predsa mali a to takú, že sme nechceli zbytočne veľa jedla. Bolo toho tak akurát, žiadne celé prasa, veľký losos v soli a podobne. Mali sme štandardné menu, popolnočné bufety s množstvom šalátov na výber a kapustnicu. Okrem toho už len zákusky. Nechceli sme nikoho ohurovať, chceli sme, nech sa hostia najedia, ale nech sa, s prepáčením, neprežierajú ako na klasických dedinských svadbách. :) Nie je nič smutnejšie, ako keď sa to jedlo po svadbe vyhodí. Nakoniec bolo všetkého aj tak dosť.

Aké zákusky sa najviac míňali?
Zákusky od mojich tiet. Máme totiž takú tradíciu, že každá teta napečie a prinesie na oslavu či svadbu tortu. Keďže sme veľká rodina, tort bolo asi desať.

A aké boli dojmy svadobčanov?
Super! Kombinácia starého mesta, svadby, nás, super rodín, skvelého hotela a krásneho obradu ani nemohla byť lepšia, a všetci dodnes na našu svadbu pekne spomínajú. Aj my, samozrejme!

Viac fotografií zo svadby Simony a Peťa:

Ďakujeme Simonke za rozhovor a prajeme jej do manželského života len to najlepšie!


Autor článku: Alžbeta Martišková / Fotografie: Ondrej Bobek