Nevesta Veronika: „Manžel dostal dvoje montérky, jedny pre neho a druhé pre mňa, ako prísľub, že už sme vo všetkom spolu.“

Reálne svadby

13. feb 2018
Alžbeta Martišková
Andrea Vašková

Dnešnej dvojici, napriek svojmu technickému profesijnému zameraniu, nechýba zmysel pre romantiku a podarilo sa im svoju svadbu zorganizovať v modernom štýle s prvkami elegancie. Nechýbala ani nevestina kreativita, keďže originálnu fotostenu si pripravila sama. A prečo dostal ženích od nevesty dvojo monteriek? To už prezradí Veronika…

Odkiaľ ste, čo robíte a aká bola vaša lovestory? Obaja sme z východného Slovenska, ja z Prešova a Peťo z Harhaja, čo je malá dedinka neďaleko Bardejova, no momentálne žijeme v Košiciach. Manžel pracuje ako CAD dizajnér v automobilovom priemysle a ja som študentka posledného ročníka informatiky a popri štúdiu pracujem v IT sektore.

Naša lovestory začala v hromadnej doprave. Bolo to už dosť dávno, sedela som v autobuse s mojou sestrou a kamarátkou a pred nami (Peťo tvrdí, že sedeli za nami, ale viete ako to je, žena má vždy pravdu :D) dvaja chlapci, ktorí sa zanietene a riadne nahlas rozprávali v mnou nenávidenom dialekte – šarištine. Ja ako správne drzá tínedžerka, som ich za to riadne zvozila, veď predsa na Slovensku po slovensky a takto vlastne som, vtedy netušiac, spoznala svojho budúceho manžela. Dokopy sme sa dali až o pár rokov neskôr a onedlho to budú 4 roky, čo sme spolu.

Ako ste sa zasnúbili a koľko ste mali na naplánovanie svadby? Peťo ma požiadal o ruku po vyše dvoch rokoch vzťahu. Bolo to krásne prekvapenie, najprv ma zobral na romantickú večeru a potom mi navrhol, aby sme sa poprechádzali. Ja som však už chcela odísť, keďže pred večerou som bola cvičiť a mala som teda poriadnu svalovicu.

Nakoniec ma presvedčil a neľutujem, pretože počas prechádzky po centre Košíc si zrazu pokľakol a povedal tie najkrajšie slová a dal mi ten najkrajší prsteň, ktorý ako som sa neskôr dozvedela, vyberal asi 3 minúty, počas prestávky medzi prednáškami. Keďže som študentka, svadbu sme sa rozhodli usporiadať počas prázdnin, a teda rok a 5 mesiacov od zásnub. Za ten čas sa zo mňa stihla stať poriadna svadobná maniačka.

Akú ste si vymysleli svadbu a s akou výzdobou? Dovolím si tvrdiť, že svadbu sme mali modernú s tradičnými prvkami. Konala sa v kostole Krista Kráľa v Prešove v tú najhorúcejšiu sobotu minulého roka. Počas obradu nám trošku spŕchlo, takže ktovie, možno aj bohatí budeme! Klasickú odobierku sme nahradili osobným poďakovaním rodičom s malými darčekmi. Odo mňa manžel dostal dvoje montérky, jedny pre neho a druhé pre mňa, ako prísľub, že už sme vo všetkom spolu, aj pri jeho obľúbenom majstrovaní.

Dala som si teda ťažkú úlohu. Svadobná hostina sa konala v svadobnej sále Angel v Bardejove, ktorá aj realizovala našu výzdobu. Niesla sa v znamení kvetov a zelene, romantiky a noblesy. Večerom nás sprevádzali DJ aj kapela, hostia pre nás pripravili hru s topánkami, ktorá okrem iného prezradila, že kasu budem u nás držať ja. O polnoci sme mali nádherné čepčenie v podaní DSS Vinok a družbovský tanec, z ktorého boli nadšení aj zarytí odporcovia tradícií. Nasledoval redový tanec, čo pre mňa ako nevestu pri 120-tich hosťoch znamenalo približne hodinu nepretržitého tanca, po ktorom som sa približne rovnaký čas regenerovala :-).

Aké šaty si si vybrala? Bolo pre teba hľadanie náročné? A čo popolnočné šaty? Aj tie boli úžasné! So šatami to bolo veľmi rýchle…Jednu sobotu približne rok pred svadbou sme sa s Peťom vybrali do Poľska, kde som zo zvedavosti navštívila salón, ktorý tu na "mojejsvadbe" odporúčali nevesty. A tak všetky moje plány o tom, aby ženích nevidel šaty, boli preč. Skúsila som si síce ďalšie šaty na Slovensku, ale tie pravé sa nedali vytĺcť z hlavy. Popolnočné šaty boli inšpirované šatami od Jany Pištejovej, látku som zohnala na Aliexpresse – zadržali mi ju na colnici s popisom záclona. Moja krajčírka sa s tou "záclonou" krásne popasovala a popolnočné šaty boli na svete.

Svadba je drahá záležitosť, kde sa vám podarilo ušetriť? Opravím ťa, svadba je VEĽMI drahá záležitosť! 😀 Ušetriť sa nám podarilo vďaka šikovným rukám mojej sestry, mamky a manžela, s ktorých pomocou sme vyrobili fotostenu, pierka, náramky pre družičky, darčeky pre hostí, darčeky na redový, podbradníčky, paletu na fotky a upiekli candy bar.

Všetky tieto drobnosti nás stáli veľa času a nervov, ale konečný výsledok bol úžasný, ľudia sa pri fotostene fotili, ešte ani poriadne nevošli do sály a staršie ročníky si mysleli, že candy bar je len na výstavu, veď predsa taká nádhera sa nemôže zjesť. Ako darčeky pre hostí sme vyrobili mini mydielka, ktoré tu síce niektoré nevesty odsudzujú, ale čo môže byť praktickejšie po poriadnej tancovačke v taký horúci deň?

Boli na svadbe nejaké vtipné okamihy? Alebo niečo nečakané? Nikto teda nečakal, že si Peťov svedok v tanečnom zápale zlomí nohu. Čo sme nečakali my s manželom, bola báseň o nás dvoch, vďaka ktorej sa hostia dozvedeli aj to, čo by vedieť nemuseli. Bolo to však veľmi milé prekvapenie, na ktoré budeme dlho spomínať.

Aké boli najdojímavejšie okamihy tvojho svadobného dňa? Mnoho momentov bolo dojímavých, no najviac mi utkveli v pamäti tri momenty. Prvý moment bol, keď sme sa s manželom prvýkrát uvideli, vtedy pre mňa zastal celý svet a hoci pri nás bolo veľa ďalších ľudí, dokázala som myslieť a pozerať sa len na neho. Druhý pri popolnočnom tanci, ktorý sme tancovali na pieseň od Petra Cmoríka – Spolu zostarnúť. V tej chvíli som si uvedomila, že už nie som nevesta, keďže svadobné šaty sú preč, už som manželka toho najlepšieho muža.

Tretí moment nastal až po svadbe, keď sme konečne o šiestej ráno prišli do hotelovej izby nádherne vyzdobenej ružami, čo bolo prekvapenie od môjho manžela, ktoré ma nesmierne dojalo a utvrdilo, že môj život pri ňom môže byť ako z rozprávky.