Ak hľadáte nápady, ako zorganizovať svoj veľký deň, ste tu správne. Inšpirácií nikdy nie je dosť! A najlepšie sú tie od reálnych neviest. Dnes vám ponúkame pohľad na originálny svadobný deň Peti a Maja plný inšpiratívnych detailov a milých momentov.

Ako by si vás dvoch predstavila? Kto ste, čo robíte, koľko máte rokov a kde bývate. Volám sa Peťa, mám 32 rokov, môj manžel Majko má 34 rokov a bývame v malom meste pri Piešťanoch – vo Vrbovom, on inak pochádza z neďalekej dediny Chtelnica. Po profesnej stránke sa hrám s paragrafmi – som advokátka, a môj manžel zasvätil život autám, opraví na nich takmer všetko, je veľmi šikovný.

Ako, kedy a kde ste sa dali dohromady? Zoznámila nás moja sestra, šlo o úplne náhodné stretnutie na ulici, prehodenie pár slov a aj keď to vyznie ako klišé, bola to skutočne láska na prvý pohľad. Iskra prebehla prakticky hneď, no trvalo nám približne pol roka, kým sme začali spolu konečne chodiť. Na historkách z tej doby sa vždy dobre zabávame.

Ako prebehla žiadosť o ruku? Na toto budem spomínať celý život, bolo to skrátka perfektné, ako ma prekvapil, pretože po tých rokoch som si myslela, že sa snáď už ani nedočkám a nemyslela som si, že je taký romantik a dal by si toľkú námahu s plánovaním, ako som sa neskôr dozvedela. Boli sme s kamarátmi na lyžovačke v Rakúskych alpách a hneď v prvý deň vyšlo nádherné slnečné počasie. V rámci oddychu sme si vyšli kúsok od zjazdovky na vyhliadku v nadmorskej výške 3150 m. n. m. pokochať sa prenádherným výhľadom na okolité hory a tam si Majko kľakol. Najprv som nevedela, čo sa deje, ale keď vysúkal z bundy ten krásny prstienok s malým diamantíkom presne podľa môjho vkusu, ktorý so sebou celý deň nosil a trpezlivo čakal na vhodnú chvíľku, vyhŕkli mi slzy do očí, ani som si nestihla dať dolu okuliare, takže sa mi hneď zahmlili.

Svoj úmysel prezradil kamarátovi, ktorý kvôli tomu lyžoval s fotoaparátom, aby nám urobil pamätné foto. Vôbec som to nečakala, urobil to parádne, na mieste typickom pre nás, keďže obaja milujeme hory, či už v lete turistiku alebo v zime snowboard. Bolo to miesto, kde bola nielen nádherná scenéria, ale kde sme doposiaľ boli v našom živote úplne najvyššie. Dokonca máme neplánovane aj videjko zo zásnub, keďže naša kamarátka mala na prilbe kameru.

Podľa fotiek odhadujem, že máte radi autíčka. Ako ste to zakomponovali do svadby? Áno, autá sú veľmi dôležitá súčasť života môjho manžela, preto jednoznačne muselo byť nejaké originálne svadobné auto, ktoré nám zohnala kamarátka. Ten nádherný cukrík, Ford mustang, má len jednu chybu, a to, že nie je náš. Boli aj iné nápady ohľadom zakomponovania tejto tematiky, ale tie sa bohužiaľ nezrealizovali pre nedostatok času. Vlastne, ženích mal ešte manžetové gombíky v tvare náradia – francúzskeho a vidlicového kľúča.

Chceli sme, aby na svadbe boli aj takéto pre nás typické veci, preto napr. svadobní hostia dostali namiesto svadobného oznámenia predvolanie, nakoľko zasadne Najvyšší svadobný súd a ich účasť je údajne potrebná. Pochopiteľne, že hostia mali stanovenú lehotu aj na námietky. Ženích svoje modelárske skúsenosti (lepí papierové modely) zúžitkoval pri výrobe svadobnej výzdoby. Strihal, lepil, striekal, maľoval, modeloval, prakticky všetko bolo hand-made.

Kde ste mali obrad a hostinu? Aké boli kritériá na výber miest? Veľmi dôležitými kritériami bola kapacita (my sme potrebovali aspoň pre 80 ľudí, lebo len kamarátov bolo 40 + očepčovači a hudobný hosť), umiestnenie (blízkosť k nášmu bydlisku i bydlisku hostí, ktorých sme si tam povozili pred sobášom a niektorí tam aj bývali) a samozrejme cena, keďže zrejme máloktorá nevesta má neobmedzený rozpočet. U nás veľmi veľkú úlohu zohrával i čas, takže napríklad priestor, ktorý by si vyžadoval veľkú výzdobu, neprichádzal vôbec do úvahy.

Spomínaný poľovnícky kaštielik sa volá Planinka, je to kúsok od obce Dobrá voda v okrese Trnava, schovaný v lese len kúsok od cesty, čiže aj prístup bol dobrý. Je tam absolútne súkromie, takže sme našou zábavou do rána nikoho nerušili a hostia uvítali, že si môžu vyjsť von do príjemného prírodného prostredia obklopeného lesíkom so sviežim vzduchom. Kapacitu sme si zväčšili zastrešením terasy so stanom, predsa len, na jeseň mohlo byť aj chladnejšie a počasie sa objednať nedá. Nakoniec ale chladno vôbec nebolo a mali sme krásne babie leto, aj keď v noci pred sobášom nás zobudila búrka a nám vstávali vlasy dupkom z toho, čo budeme robiť. Tvrdohlavo som sa dušovala, že sobáš dovnútra nepresunieme, ani keby traktory padali a ak bude pršať, všetci hostia vyfasujú povinne dáždniky. Našťastie, nebolo to potrebné, vyšlo nám krásne slniečko. Priznávam však, že sme dostali aj jeden tip, že stačí si obliecť niečo naruby a zaručene nepadne ani kvapka. Čuduj sa svete, fungovalo to.

Určite dôležité boli pre teba šaty. Ako si ich vyberala a prečo práve zladenie so žltou? Moje svadobné šaty sú kapitola sama o sebe. Údajne každá nevesta má aspoň akú-takú predstavu o svojich vysnívaných šatách, ale u mňa to tak nebolo. Moje kritérium bolo, aby som sa v nich cítila pekná a aby som sa páčila aj môjmu nastávajúcemu, keď ma v nich prvý krát uvidí. Predtým som už absolvovala ako družička skúšanie svadobných šiat s kamarátkou a hoci vtedy som ešte netušila, že sa budem zanedlho vydávať aj ja, nejako som si pritom uvedomila, že toto by mohol byť u mňa problém. A aj bol. V svadobných salónoch totiž bežne nenájdete šaty pre také drobné nevesty ako som ja, problém je nielen veľkosť 34, ale aj moja výška. Som skrátka drobec a šaty na požičanie sa až tak veľmi skrátiť nedajú. Samozrejme, že som si pozerala obrázky svadobných šiat na internete, našla som veľa krásnych, ale nejako som si nevedela samu seba predstaviť ani v jedných.

V jednom svadobnom salóne som našla typ krátkych šiat a la baletka a hneď sa mi to zapáčilo, že je to aj niečo iné, jednoduché, mohlo by to byť vhodné aj k môjmu typu postavy a hodilo by sa to k nášmu retro štýlu. Navyše by som sa mohla „vyjašiť“ pri výbere topánok, ktoré je vidieť, takže by som opticky pôsobila vyššie. Bolo rozhodnuté, idem si ich skúsiť. Majiteľka salónu bola veľmi milá, objednala ma, aj keď ma vopred upozornila, že nemá na mňa veľkosť týchto šiat a celkovo bude pre mňa problém požičať šaty, ale za skúšku nič nedám. Šaty mi pochopiteľne nesadli žiadne, dokonca ma to zneistilo v mojom výbere a aj tie z fotografie neboli naživo také, ako som si myslela. Jednoducho, nebolo to ono. Okamžite som bola rozhodnutá prestať hľadať po salónoch, a namiesto toho som sa vybrala hľadať krajčírku. Dostala som skvelé odporučenie od kamarátky a pani krajčírka ma hneď ubezpečila, že tento typ šiat ide presne takým drobcom ako som ja, že som vybrala správne a nemám sa báť a že budeme upravovať dovtedy, kým to nebudú tie pravé šaty. A prečo žltá? Kamaráti nám inak nepovedia ako „Kurátka“, takže žltá farba bola od začiatku jasná, a aj to, že na svadobnej torte musia byť kuriatka.

Mimochodom, ani topánky som nezohnala, tak som si dala urobiť na mieru tanečné, a vôbec neľutujem. Sú omnoho pohodlnejšie, mala som ich obuté 20 hodín a keďže nie sú biele, ale žlté, ešte ich môžem nosiť aj na iné príležitosti. Nedá mi však nespomenúť aj oblečenie ženícha, ktorý pred svadbou vrcholne neznášal obleky, saká a iné slušné oblečenie, ale ako sme zistili, bolo to len kvôli tomu, že tiež nie je konfekčná veľkosť a oblečenie z obchodu mu skrátka nesvedčalo. Moja krajčírka mu odporučila kolegyňu, pánsku krajčírku, ktorá ušila aj ženíchovi oblečenie na mieru – semišové retro sako, 2 košele v našich farbách, vestu aj motýlika. Z obchodu sú len nohavice a sám ženích bol prekvapený, ako mu to sekne a ako dobre sa v tom cíti.

Zaujímavým bol určite výber hudby. Koho ste si vybrali a prečo? Toto bolo pre nás úplne najťažšie. Od počiatku sme chceli DJ, pretože toho by bolo treba aj keby sme mali kapelu, ktorá nemôže na rozdiel od DJ hrať vkuse až do rána a tiché chvíľky sme určite nechceli. Keď sme pozreli na ceny a repertoár, DJ bol jasný, ale ktorého si vybrať, to bol obrovský problém. Nevedeli sme, kde začať, pretože naše požiadavky týkajúce sa vhodných žánrov muziky boli dosť špecifické oproti ponuke svadobných DJ-ov, najmä „black list“ s bežnými svadobnými songami, že sme sa báli, aby sme tým niekoho neurazili, keďže väčšina svadobných DJ-ov má svoj overený playlist a zvyky.

Zase sa ale v tom našom tápaní na nás usmialo šťastie a kamaráti, ktorí plánovali svadbu chvíľku pred nami, nám posunuli kamaráta, ktorý hrá retro muziku, dokonca z vinylov. Ani sekundu sme neváhali, keď sme počuli slovo „retro“ a hneď na prvom stretnutí sme vedeli, že to je náš človek, že nielen chápe, akú máme predstavu, ale predovšetkým, že jeho štýl plne zodpovedá našej predstave, a tým nie je potrebné nič viac riešiť a ani písať nejakú čiernu listinu piesní.

Na náš prvý mladomanželský tanec sme si nacvičili vtipnú choreografiu s učiteľkou tanca na song od Franka Sinatru – Love and marriage (zo sitcomu Ženatý so záväzkami), ktorú sme kvôli tréme aj trošku pokazili a odtancovali dosť strnulo, čo ma na jednej strane mrzelo, ale tanečníci predsa len nie sme, takže sme sa aj my zasmiali, aj hostí pobavili a vyslúžili si od nich potlesk. Tesne pred polnocou nás prišli potešiť Vrbovskí víťazi, bratia Jobusovci, čo bolo prekvapenie pre svadobčanov a bola s nimi výborná zábava. A úplne nad ránom sa ku gramcom dostal aj ďalší kamarát DJ, ktorý pre našu partiu kamarátov zahral aj niečo tvrdšie. Takže všetko nakoniec dopadlo na jednotku.

Čo ste si najviac užili počas svadobného dňa? Na toto nevieme presne odpovedať, aj keď sa na to už mnohí pýtali. Celý deň bol veľmi príjemný, veselý, plný emócií, slzičiek od dojatia a niesol sa v duchu pozitívnej energie, z ktorej čerpáme dodnes. Ešte deň pred svadbou sa stresovalo, ale v deň svadby už vôbec. Počas príprav sme sa od rána veľmi veľa nasmiali, vstali sme tou správnou nohou, atmosféra bola uvoľnená. Určite k tomu pomohlo to, že aj fotograf, aj kaderníčka a vizážistka v jednom sú naši kamaráti. Je to úplne niečo iné, keď sú okolo vás samí blízki ľudia, ktorí sa navzájom poznajú. Doma, v zimnej záhrade, sme si urobili takú „odobierku“ po našom – žiadne básničky, len úprimné slová. Ženích na mňa pripravený čakal s kyticou a bol dojatý, keď ma prvý krát uvidel kráčať dolu schodmi v šatách, páčila som sa mu, a to dojalo k slzám aj mňa. Následne sme poďakovali rodičom, dali im z vďačnosti dary – ich portréty v špeciálnej úprave, čo nás opäť všetkých dojalo k slzám. V ten deň sme od dojatia plakali ešte niekoľko krát.

Na fotenie portrétov sme si zvolili netradičné industriálne priestory, čo bolo veľmi zaujímavé a bavilo nás to, a zopár záberov sme stihli ešte aj v prírode. Príchod na parádnej káre do kaštielika, kde nás už nedočkavo čakali všetci svadobčania, mal super atmosféru, všetkým sa to páčilo. Slzy na krajíčku som mala už keď som kráčala s mojím otcom k ženíchovi. Sobáš a následné gratulovačky sa niesli opäť v duchu dojatia, ale aj veselosti. Okrem typického rozbíjania a zametania taniera si na Planinke pripravili pre nás prekvapenie – ženích rúbal drevo a strieľal z brokovnice. Príhovor môjho ocina bol miestami dojímavý a miestami veľmi vtipný.

Program bol plne nabitý, stále sa niečo dialo. Tematické tanečné kolečká, krájanie torty, svadobné hry, hostia sa mohli fotiť s rekvizitami, napísať nám rady do manželstva, pozerať fotografie zakomponované do výzdoby, nasledovalo hudobné prekvapenie, hádzanie kytice, čepčenie a potom sa žúrovalo až do rána bieleho, do ôsmej. Napriek počiatočným obavám vyšlo všetko nad naše očakávania.

Viac fotografií zo svadby Peťky a Maja:

Peťke ďakujeme za rozhovor a prajeme nádherné spoločné chvíle s manželom!

---

Autor článku: Alžbeta Martišková / Fotografie: Peter Lukačovič