Kategórie

Nevesta Nina: "Nevedeli sme sa dočkať, tak sme sa vzali skôr!"

V dnešnom rozhovore vám ponúkame inšpiráciu na zimnú svadbu. Ak máte rady zimu, ale stále váhate, či je to skutočne dobrý nápad, nasledujúci rozhovor s nevestou Ninkou vás určite presvedčí, že zimná svadba má nezameniteľné čaro a aj viacero výhod...

Ako začal spoločný príbeh dnes už manželov Sabových?
Zoznámili sme sa na vysokej škole. Dárius k nám prestúpil z Komenského, ale keďže sme boli externisti a bolo nás v ročníku veľmi veľa, všetkých sa poznať nedalo. Možno preto sme si jeden druhého všimli až v poslednom ročníku. Dá sa povedať, že dokopy nás dalo „pracovné právo“ :). Začiatky boli rozpačité, Dárius žil a pracoval v Bratislave a ja 120km od hlavného mesta, ale kto chce, čas si vždy nájde. Potom prišla Veľká noc a moje narodeniny. Mám ich však v skoro rovnaký deň ako moja, teraz už, svokra a tak Dárius povedal, že kvôli rodinnej oslave za mnou nebude môcť prísť (čo som samozrejme akceptovala, keďže domov chodil v priemere raz za mesiac).

Doslova mi vyrazilo dych, keď Darko v deň mojej oslavy zazvonil pri bránke s veľkou kyticou červených ruží a darčekom. Nikdy predtým nebol v meste, kde bývam, nevedel presnú adresu, tak sa vypytoval okoloidúcich, či nás náhodou nepoznajú. Dalo by sa povedať, že odvtedy už ani poriadne neodišiel. Pripravovali sme sa spolu na štátnice. A všetko čo sa neskôr udialo, hralo v náš prospech. Asi to bol osud – byť spolu. Našiel si tu prácu v jeho obore, naši si ho veľmi obľúbili, kúpili a prerobili sme byt a ja som vedela, že je to „ten pravý“.

Takže to bola láska ako hrom! Určite si už časom čakala na TÚ otázku... Ako a kedy prišla?
O svadbe sme sa začali rozprávať po roku nášho vzťahu, na jar 2014. Vedeli sme, že ak chceme svadbu cez sezónu, musíme dostatočne skoro zajednať priestory, fotografov a výzdobu. V tom období som sa zaregistrovala na mojasvadba.sk a začala čerpať inšpirácie. Vybrali sme zatiaľ len neoficiálny termín 6. 6. 2015 a ja som postupne, aj keď zatiaľ ešte bez prstienka, začala všetko vybavovať. Pomaly prešlo leto, začala jeseň a prstienok stále nikde. Tak si hovorím, že snáď na Vianoce a nejako som to prestala riešiť.

Pravidelne sme chodievali k Dáriusovej sestre na víkend na stredné Slovensko. Jeden piatok prišiel pre mňa po práci tak ako vždy, veci v aute sme už mali zbalené. Až cestou v aute mi povedal, že ideme na víkend do Budapešti. Nikdy predtým som tam nebola, len som počula, aké je to nádherné mesto, takže som sa veľmi potešila. A tešila som sa aj po celý čas v Budapešti z toho, aké máme šťastie - dostali sme najlepší apartmán, najlepší stôl v reštaurácii na lodi. Dárius mal všetko dokonale vymyslené a naplánované, ale mne samozrejme nič nepovedal. V sobotu večer sme šli na plavbu loďou po Dunaji s večerou a romantickou živou hudbou. Stále som nič netušila! Vôbec!!! Po večeri sme si zobrali šampanské a išli sme sa hore na palubu pokochať výhľadom na vysvietenú Budapešť. Boli sme tam len my dvaja, dokonalá romantika. Stáli sme oproti sebe a Darko zrazu položil svoj pohár nabok. A v tom momente mi to všetko došlo! Kľakol si, v ruke prsteň a na perách tú najkrajšiu otázku. Bol to najkrajší okamih v mojom živote. Ešte dobrú hodinu som plakala od dojatia. No a keď sme sa vrátili domov, doladila som aj najmenšie detaily našej svadby.

Ak dobre rozumiem, svadba mala byť v júni, ale ja som chcela písať o zimnej svadbe... Tak čo sa potom stalo?
Asi mesiac po našom zasnúbení, v novembri 2014, mi môj snúbenec cestou v aute vraví, že on sa už nevie dočkať, kedy si ma zoberie a či sa nezoberieme skôr, veď na čo čakať. Tak sme začali riešiť, že kedy presne. Chceli sme svadbu v kostole, museli sme teda počítať s pôstom, ktorý bol od polovice februára do konca apríla, a presúvať svadbu o mesiac dopredu by asi nemalo veľký zmysel. Január - to by som nestihla prípravy, takže nám ostal február 7. 2. alebo 14. 2. 2015, a to len v prípade, že všetci, ktorých sme mali rezervovaných, budú môcť v danom termíne. Hneď na druhý deň som to začala zisťovať a všetci dodávatelia sa zhodli na termíne 14. 2. 2015 (priestory, fotografi, kamera, kaderníčka, vizážistka, DJ, speváčka na svadbe...).

Problém bol, že sme sa kvôli priestoru museli rozhodnúť do druhého dňa. Ak mám byť úprimná, priveľmi sme nad tým ani nepremýšľali. Povedali sme si, že aspoň to bude iné. Každý sa berie cez leto a aspoň sa nemusím do posledného dňa strachovať, či bude pršať. Maximálne nám zasneží.. (A musím povedať, že počasie sme mali ako na objednávku: celý týždeň predtým snežilo a v „náš“ deň už od rána krásne svietilo slnko.) Termín svadby sme teda zmenili. Keď sme to oznámili rodičom, ostali v úplnom šoku. Všetkých sme postavili pred hotovú vec. Veď je to predsa naša svadba! :)

Ako po tejto zmene prebiehali prípravy?
Na jej naplánovanie sme mali necelé 3 mesiace, z toho 3 týždne Vianoc, kedy nikto nepracuje. Ja som taký typ, že som chcela vedieť všetko do úplne posledného detailu. S Moruška Dizajn, ktorí nám robili výzdobu, sme si vymenili denne aj 20 mailov. Vedela som o každej jednej kvetinke, ktorá bude vo výzdobe použitá. Musím povedať, že veľmi veľká výhoda zimnej svadby bola v tom, že sme boli pre všetkých našich dodávateľov prvá svadba v roku 2015 a minimálne do apríla aj posledná. Všetci mali na nás more času. Posledný mesiac do svadby som každodenne komunikovala s Moruškou, s koordinátorkou Zuzanou z Kursalonu, s našimi fotografmi Petrom a Veronikou, či s DJom MAJOm. Pre väčšinu dodávateľov je asi po Novom Roku „hluché“ obdobie, pretože knihu hostí alebo pierka pre pánov zo sashe.sk som mala s dodaním do týždňa.

Zimných svadieb určite na Slovensku nie je veľa. Kde si čerpala inšpirácie?
Inšpirácie som čerpala len na internete. Ukladala som si fotky, ktoré sa mi páčili, či už výzdoba, šaty, torta, účes... A pozerala som si ich stále dookola, vyberala z nich tie najkrajšie a preposielala ich dodávateľom, nech vedia, akú mám predstavu. Tí urobili, čo mi na očiach videli. Dokonca do výzdoby zakomponovali aj pom-pomy, z ktorých som bola nadšená. Samozrejme boli aj chvíle, kedy ma tlačili do niečoho, čo sa mi nepáčilo a bola to skôr ich predstava ako naša. Ale ja som presne vedela, čo chcem a určite to so mnou nemali jednoduché, pretože som nerobila kompromisy. Vedela som, že chcem ísť do púdrovoružovej, šedej a bielej. A tiež som vedela, čo nechcem – takú klasickú zimnú výzdobu ladenú do strieborna, vločky, šišky... A zásadne sme boli aj proti „valentínskej výzdobe“. Aj ohlasy okolia týkajúce sa dátumu boli podobné, skoro všetci sa pýtali, či to je schválne kvôli Valentínu. My sme to však brali len ako bonus, manžel aspoň nezabudne na výročie.

Nevesty na mojasvadba.sk často riešia zapojenie ženícha do príprav, ako ste to mali vy?
Našťastie máme s manželom rovnaký vkus. On nie je ten typ „urob si podľa seba, mňa to nezaujíma...“, on chcel vedieť všetko :).

A čo rodina a kamaráti, zverila si im nejaké úlohy?
Tí nevedeli vôbec nič. Chcela som, aby mali všetci prekvapenie, takže vedeli maximálne o farbe výzdoby. Ani organizačne som od nich nič nechcela, nakoľko som mala organizátorku, ktorá počas svadby usmerňovala hostí. Od všetkých som chcela len to, aby prišli na 14-tu hodinu do Kursalonu na raut. Vzhľadom na fakt, že sme mali polovicu hostí „cezpoľných“ po dlhej ceste sme nechceli začínať klasicky omšou, ale rautom, kde bol dostatok jedla a pitia, nech sa hostia občerstvia a načerpajú silu na zábavu až do rána. Počas rautu sme sa s každým odfotili, mali sme urobenú fotostenu z pom-pomov. Z rautu sme všetci spolu išli autobusom do kostola, kde o 16-tej hodine začínal obrad, kvôli zime bez klasickej omše. Po obrade sme šli naspäť do Kursalonu, kde po oficiálnej večeri, našom prvom tanci a krájaní torty, pokračovala neviazaná zábava až do rána...

Nemala si z tejto zmeny letnej svadby na zimnú trochu stres?
„Svadobnú horúčku“ som ani nestihla mať. Najväčší stres som mala asi zo svadobných šiat, ktoré som si vybrala až 2 týždne pred svadbou. Mala som vybratý svadobný salón WEM a šaty na pôvodný termín svadby, ale nezapadali mi do konceptu zimnej svadby. Boli veľmi čipkové a princeznovské, také klasické svadobné. Vyskúšala som si tam nakoniec skoro všetky šaty. Postupne som prechádzala z tých, ktoré sa mi páčili na fotke, až k tým, aké som si myslela, že pre mňa nie sú vôbec to pravé orechové. Až som si vyskúšala „tie“ s perím cez prsia. Vôbec ma neočarili na fotke na modelke, ale keď som sa do nich sama obliekla, pripadala som si ako víla. Vedela som, že chcem venček zo živých kvetov do vlasov a tieto šaty boli pre to ako stvorené. Dokonca mi aj veľa ľudí na svadbe povedalo, že som ako víla. A Darkovi aj slzičky vyšli, keď ma v nich prvý krát uvidel, takže myslím, že som vybrala dobre.

Aká konkrétna spomienka sa ti z vašej svadby vryla do pamäti?
Keď s odstupom času myslím na svadbu, vynorí sa mi, ako kráčam uličkou počas piesne Hallelujah a na konci uličky je Darko a usmievame sa na seba a mňa zalieva pocit dokonalého šťastia...

A ešte jedna otázka na záver: čo pre vás znamená slovo svadba?
Nina: Začiatok niečoho tak krásneho, že som ani len netušila, že človek môže byť až taký šťastný. Mám toho najlepšieho manžela na svete a viem, že vždy sa môžem na neho vo všetkom spoľahnúť a bude stáť pri mne. A ten február nám bol asi súdený, keďže sa vo februári začal náš vzťah, dva roky na to sme ho vo februári spečatili svadbou a na prvé výročie svadby očakávame narodenie nášho syna.

Dárius: Svadba pre mňa znamená novú etapu života. Ženu, akú som si vysníval, som aj stretol, zamiloval sa a stala sa mojou manželkou. Spolu teraz tvoríme rodinu. Našu rodinu. Svadbou sa zmenilo veľa, všetko ale k lepšiemu. Otvárajú sa mi dvere, ktoré som asi ani nevedel, že existujú. Cítim, ako sme po svadbe viac „MY“ ako kedykoľvek predtým. Cítim, ako náš vzťah, naša láska zo dňa na deň silnie a teším sa na každý ďalší deň. Na našu spoločnú cestu životom, ktorou už čoskoro budeme kráčať traja. Čakáme bábätko, na ktoré sa obaja veľmi tešíme. A všetkým skeptikom, ktorí hovoria, že je to „len papier“ odkazujem, že nie je, je to niečo omnoho viac...

Viac fotografií zo svadby Niny a Dáriusa

Ninke a Dáriusovi ďakujeme za krásne slová a prajeme im nádherné manželské chvíle!


Autor článku: Alžbeta Martišková / Fotografie: Peter & Veronika

Reklama