Kategórie

Nevesta Nikoleta: "Najkrajším momentom boli naše sľuby, ktoré sme si povedali priamo do očí."

Ak plánujete veľkú svadbu, dnes vám prinášame inšpiráciu od nevesty Nikolety, ktorej svadobná hostina mala presne 180 hostí! Veľká svadba neznamená automaticky, že zábava bude neosobná a strohá. Dnešný rozhovor je toho živým dôkazom, pretože Nika a Marián zachovali detaily a osobný prístup a svadba dopadla na jednotku s hviezdičkou.

Každý svadobný príbeh sa začína jednou dôležitou otázkou... Ako a kde zaznela tá pre teba?
Bol to celkom bežný deň. Sedeli sme u nás doma, pili kávu a len tak sme sa rozprávali, už ani neviem o čom. Marián si ku mne kľakol, tak že som si to ani neuvedomila, začal ma bozkávať, a zrazu bol predo mnou môj krásny prsteň a otázka „Nikolka, staneš sa mojou ženou?“ Bol to obrovský šok. A aj keď sme predtým občas spomenuli to, že sa raz vezmeme, v tej chvíli to bolo naozaj nečakané. Začala som dosť plakať a chudák manžel sa bál, či niečo nepokazil. Myslím, že moja prvá reakcia bolo nejaké „Čo?“ a až po pár minútach a objímaní zo mňa vyšla odpoveď.

Neskôr mi povedal, že ten prsteň nosil pri sebe už skoro dva mesiace a stále rozmýšľal, ako to spraviť. A že keď tam vtedy pri mne sedel, tak si uvedomil, že je to vlastne úplne jedno a že to chce jednoducho hneď. Ja som mu veľmi vďačná, že to bolo také osobné, len medzi nami a bez kopy cudzích ľudí.

Akú výzdobu a štýl svadby ste zvolili?
Výzdobu sme ladili najmä k miestu hostiny. Nakoľko sme vedeli, že na svadbe bude viac hostí než bežne dovoľujú kapacity reštaurácií a hotelov v našom okolí, nad výberom miesta sme nemuseli dlho rozmýšľať. Hlavným kritériom bolo veľa miesta a veľký parket. Nehodili sa nám tam príliš pestré farby, obaja máme radi jednoduché a neprekombinované veci, takže prevládala biela a jemná ružová, hortenzie, ruže, astilbe a veľa sviečok. Som veľmi rada za voľbu našej kvetinárky. Pani Schotteková z Michaloviec presne pochopila moju predstavu jemnej, romantickej výzdoby.

Pokiaľ ide o štýl svadby, držali sme sa našich východniarskych tradícií a rozhodli sme sa pre živú hudbu. Kapela hrala skvelo, najmä ľudové pesničky, a nechýbala odobierka, čepčenie, družbovský a redový tanec a zábava až do rána. Podstatné pre nás bolo, aby sa ľudia dobre cítili, aby to bolo nestrojené a uvoľnené. Asi je zbytočné hovoriť budúcim nevestám, že určité veci okolo svadby sú len detaily a netreba všetko príliš prežívať. Ale naozaj, keď pozerám naše video, strašne sa teším, že sa ľudia bavili a že bol parket stále plný. A to, že sme nemali chiavarri stoličky, ale klasické návleky s mašľami, ktoré sa mi tak nepáčili, mi bolo už v deň svadby vážne úplne ukradnuté.

Obrad ste mali v kostole, aký bol? Čo bolo pre teba na ňom najkrajšie?
Najkrajším momentom boli určite naše sľuby, ktoré sme nechceli čítať, ale povedať si ich do očí. Nikdy nezabudnem na to, ako sme si ich povedali prvýkrát, v aute na jednom parkovisku. Keď som videla, ako má môj antiromantický manžel slzy v očiach, tiež som sa rozplakala a vedela som, že ak chceme tie sľuby v kostole normálne dokončiť, toto ešte budeme musieť opakovať. Báli sme sa, že potom naostro ten text zabudneme, alebo sa pomýlime, alebo rozplačeme. Pamätám si, ako som mu tesne predtým ešte chcela pošepkať, aby sme sa na to vykašľali, že ja trémista to asi nedám, ale už som nestihla. Našťastie, lebo ten pocit, ktorý som mala, keď som sa na neho pozerala ako mi vraví tú jednu dlhú peknú vetu, si budem pamätať už navždy.

Druhý nezabudnuteľný moment nastal až po obrade, pri gratuláciách, keď ku mne prišli naši rodičia. Keď som uvidela naše úžasné mamky, svokor mi povedal: „Dzivče a už ši naša!“ a ocko sa len na mňa bez slova pozrel a objal ma. Na videu je to veľmi pekne zachytené a vždy keď to vidím, spomeniem si, čo sa mi odohrávalo v hlave. Vlastne až vtedy mi došlo, čo sa práve stalo, že som sa naozaj som pred chvíľou vydala. Neviem to opísať, ale bol to krásny pocit.

Koľko ste mali na svadbe hostí?
Bolo nás presne 180, už vrátane mňa a manžela. Možno sa niekomu zdá, že je to prehnané, ale nám to vôbec nie je ľúto. Obaja máme veľké rodiny, s ktorými máme našťastie výborné vzťahy a veľa kamarátov, bez ktorých sme si svadbu nevedeli predstaviť. Niekedy ma vedia nahnevať reči, že „nepotrebujem mať na svadbe kopu hostí, z ktorých polovicu ani nepoznám“. Všetci môžu byť teda pokojní, každého jedného hosťa sme poznali, a ak som pár príbuzných z manželovej strany predtým nepoznala, som veľmi rada, že som mala tú možnosť práve na našej svadbe. Tí ľudia prišli z iných miest, z opačného konca Slovenska, z Čiech, jedna kamarátka s manželom dokonca z Cypru, a to len kvôli nám a tomuto jednému dňu, a my sme veľmi vďační a šťastní, že sme im za to stáli.

Aký bol váš plánovaný rozpočet? A podarilo sa ho dodržať?
Úplne presnú sumu sme nemali stanovenú. Riešili sme to postupne, vedeli sme čo si asi môžeme dovoliť a čo je už tak nejako nad limit. Samozrejme, že pri organizovaní svadby vyskočí viacero položiek, hlavne my ženy by sme chceli všetko dokonalé, ale snažila som sa držať pri zemi. Vždy sme si sadli a prebrali, do čoho sa oplatí investovať a naopak, čo pre nás nie je až tak dôležité.

Čo bolo asi najväčšou položkou? A na čom ste naopak ušetrili?
Najväčšou položkou bola svadobná hostina. Miesto, ktoré nám kapacitne ako jedno z mála vyhovovalo, malo primerané ceny, nie úplne nízke, ani prehnane vysoké, ale pri väčšom počte hostí samozrejme tá suma vyskočí vyššie. Obrúčky sme si dali vyrobiť zo svojho zlata. Manžel mal doma nejaké staré retiazky, ktoré dostal už veľmi dávno a nenosil ich, takže sme platili v podstate len za spracovanie a ušetrili sme na tomto. Možno to ako rada padne vhod aj iným párom. Mne táto možnosť vôbec nenapadla a prišla som na to až od jednej nevesty práve na mojasvadba.sk. Ušetrila som tiež na kozmetičke, ja som v tomto dosť nedôverčivá a chcela som sa líčiť sama.

Aké svadobné šaty si si vybrala a aký bol proces výberu?
Smejem sa, keď si na to spomeniem. Moja mamka, ktorá to so mnou celé absolvovala, má vážne nervy zo zlata. Bola som hrozne nerozhodná, páčilo sa mi viacero šiat a všetky boli úplne iné. Vôbec som ale nebola v strese, skôr som nechápala, prečo sa tak ľudia čudujú, že som si ešte stále nevybrala. Ja som sa s tým nechcela ponáhľať, pre mňa bola každá skúška zážitok a nechcela som si to odškrtnúť len ako ďalšiu vec zo zoznamu, ale užiť si to, tak ako aj celé svadobné prípravy. Moje Barcazy som skúšala ako posledné, pôvodne som to ani nemala v pláne. Páčili sa mi, ale mala som trochu inú predstavu. V salóne som si ich všimla iba náhodou a boli to asi jediné šaty, ktoré som skúšala len tak zo zvedavosti. V okamihu, keď som sa zbadala v zrkadle, sa však zaradili do top výberu a som rada, že som sa nakoniec rozhodla práve pre ne. Na to, aká som so sebou večne nespokojná, som sa na svadbe cítila krásne.

Vy dvaja, ako nevesta a ženích, ste si svadbu užili?
Nakoľko obaja nevyhľadávame príliš situácie, kde by sme boli stredobodom pozornosti, musím priznať, že zo začiatku sme boli v strese. Znervóznela som hlavne pred odobierkou, keď som prvýkrát uvidela manžela, ktorý sa tváril inak ako za normálnych okolností. Cestou do kostola sme si potom v aute povedali, že toto teda nie, a že odteraz sa ideme baviť tak, ako sme si sľúbili. Bol to taký zvláštny pocit, nervozita aj šťastie dokopy, ťažko to opísať. Stres z nás úplne opadol po obrade, potom to už bolo v pohode.

Z hostiny sme odchádzali po 7-mej ráno a napriek tomu, že manžel spal pred svadbou 6 hodín a ja 4, nič som si vtedy nepriala viac ako predĺžiť to ešte aspoň o jeden deň. Naozaj som necítila absolútne žiadnu únavu a ani raz sme si nepovedali, že sme radi, že je už po tom. V živote mi ešte neubehol deň tak rýchlo ako na našej svadbe. Veľmi sme sa tešili na fotky a video, keď si to opäť raz celé pripomenieme a sme radi, že sme sa rozhodli pre fotografa Pavla Deleja a kameramana Mira Orbána. Veľmi pekne im ďakujeme za skvelý prístup a krásne fotky a video, ktoré sme videli už nespočetne veľakrát.

A ako vyzerá život manželky? Ako si si zvykala na nové priezvisko?
Ešte stále som si celkom nezvykla. Páči sa mi, že máme rovnaké priezvisko, len asi budem potrebovať trochu viac času, aby som nemala pocit, že to sa hovorí o inej osobe, keď ma oslovia. Na život manželky som si ale zvykla hneď, sme spolu už skoro 9 rokov a už si nedokážem predstaviť, že by som bola bez môjho Mariána. Po svadbe sa v podstate nič nezmenilo, len je to taký trochu iný, pekný pocit, že som už jeho manželkou.

Boli ste aj na svadobnej ceste?
Áno boli! Bol to svadobný dar od mojej úžasnej šialenej sestry, ktorá nám v pondelok po svadbe oznámila, že v stredu letíme do Dominikánskej republiky. Zo srdca jej za toto prekvapko ďakujeme, aj keď pre nás bolo neprekonateľne najväčším darom, že prišla aj s priateľom po dlhšom čase domov, že som ju mohla mať pri sebe, pretože mi neskutočne chýba. Svadobná cesta bola takou nádhernou bodkou za tým všetkým. Nebolo to len o jednom dni, pre mňa naša svadba znamenala jeden krásny rok, celé prípravy sme si veľmi užívali, a všetkým nastávajúcim manželom by som chcela povedať, že zopár stresov k takejto udalosti asi patrí. Po svadbe sa na ne aj tak zabudne a budete si pamätať len to pekné.

Chcela by som ešte veľmi pekne poďakovať hlavne našim rodičom a súrodencom. Máme Vás strašne radi a veľmi si vážime Vašu pomoc. A tiež mojim skvelým kamarátkam, ktoré to so mnou celé prežívali, všetkým našim hosťom, ktorí si to s nami užili a akokoľvek pomohli, všetkým dodávateľom, na ktorých sme mali naozaj šťastie, a stránke mojasvadba, na ktorej som strávila podstatnú časť môjho predsvadobného života. Je fajn vedieť, že ešte niekto iný na svete rieši s maximálnou vážnosťou to, do akej obálky dá svadobné oznámenie. :)

Viac fotografií zo svadby Nikolky a Mariána:

Ďakujeme za rozhovor a prajeme krásne manželské chvíle!