Nevesta Martina: „Už od detstva som snívala o vianočnej svadbe s kopou svetielok a vianočných kolied.“
Dnešná nevesta Martina už odmalička túžila po vianočnej svadbe s kopou svetielok, vianočných stromčekov a sviečok. Vďaka manželovi a obom rodinám sa jej tento sen aj splnil. A realita bola ešte stokrát krajšia ako predstava!
Na začiatku svadobného príbehu býva jedna veľmi dôležitá otázka a kladná odpoveď… Ako ste sa zasnúbili vy? Jedného dňa som sa vrátila z práce a keď som nazrela do obývačky, môj teraz už manžel tam kľačal a v rukách držal obrovskú kyticu bielych ruží a krabičku, v ktorej bol ten najkrajší prsteň na svete. Ani vo sne by mi nenapadlo, že ma o ruku požiada práve v tento deň, pretože mi od rána tvrdil, že mu je veľmi zle a keď som mu tesne pred odchodom z práce volala, tváril sa, že som ho zobudila a povedal mi, aby som šla domov taxíkom, pretože nevládze po mňa prísť.
Aká bola vaša predstava o svadbe? Mala si nejaké sny, ktoré si si chcela na svadbe splniť? Môj manžel mi po zásnubách povedal, aby som si urobila svadbu po akej túžim a keďže som už od detstva snívala o tej vianočnej, s kopou svetielok a vianočných kolied, plán bol jasný. Naša svadba bol teda jeden obrovský splnený sen, za ktorý som nesmierne vďačná, pretože ešte týždeň pred ňou som nemohla uveriť tomu, že sa to jedného dňa udeje. Bol to deň plný lásky, radosti, šťastia, zázrakov a ľudí, ktorí sú pre nás v živote veľmi dôležití.
Aké boli vaše kritériá na miesto hostiny? Čo mal spĺňať kostol a svadobná sála? Predstavu o mieste konania hostiny som mala v hlave už naozaj dlho. Malo to byť krásne, romantické miesto s kryštálovými lustrami, chiavari stoličkami a s “dušou”. Hľadali sme pomerne dlho, prešli sme toho veľa, až som jedného dňa vďaka Mojej svadbe narazila na Vináreň u Ludvika. Hneď pri najbližšej príležitosti sme sa tam šli pozrieť a keď sme vošli do sály, bolo to jasné.
Dokonca aj môj manžel uznal, že je to naozaj jedno z najkrajších miest na svadbu aké videl a odobril tak aj viac ako 40-minútovú vzdialenosť od mesta, kde bývame a kde sa aj konal obrad. O výbere kostola sme ani nerozmýšľali, keďže sme obrad chceli mať v meste nášho bydliska.
Dátum vašej svadby bol teda blízko Vianoc. Ako sa to odzrkadlilo vo výzdobe a celkovo na svadbe? Myslím, že na našej svadbe bolo na 100% vidieť, že je vianočná. Na stoloch hostí boli malé, ručne vyrábané živé vianočné stromčeky zdobené červenými ružami a zlatými hviezdičkami, na hlavnom stole bola rovnako ozdobená, takmer 4 metre dlhá, živá girlanda a na každej stoličke bol ručne robený živý venček s červenou mašľou.
Menovky boli zase upevnené v držiačikoch v tvare vianočných gúľ a na každom obrúsku bola položená vetvička cezmíny. Okrem toho boli v celej sále sviečky a vianočné svetielka, ktoré dokonale dotvárali atmosféru. Predstavu som mala veľmi jasnú, no realita mi aj tak vyrazila dych.
Aký bol tvoj svadobný outfit? Aké šaty si zvolila? A prečo práve červené topánky? Myslím, že môj outfit bol pomerne jednoduchý, ale bol takisto presne podľa predstáv. Šaty mali jemne čipkový vrch s dlhším rukávom, hladkú saténovú sukňu a závoj bol z jemnučkého, padavého tylu. Červené topánky som zvolila kvôli tomu, že som chcela nejaký detail ku svadobnej kytici, ktorá bola v typickej červeno-zelenej vianočnej kombinácii. Celý outfit som doplnila už iba sponkou vo vlasoch v tvare snehovej vločky, náušnicami, ktoré sú rodinným šperkom a samozrejme, zásnubným prstienkom.
Bolo vaše svadobné menu niečím netradičné? Celé menu sme sa snažili, tak ako všetko, naladiť na vianočnú alebo v tomto prípade, aspoň zimnú nôtu. Ako predjedlo sme zvolili zemiakovú lokšu plnenú penou z husacej pečienky, polievka bola tradičná slepačia a hlavné jedlo tvorili kuracie prsia so slivkovou omáčkou a so zemiakovými šúľancami. Na bufetových stoloch bola už viac-menej klasika, no jeden “úlet” sme predsa len vyskúšali a u hostí mal aj obrovský úspech – na terase pripravoval šéfkuchár burgre podľa ich želania. Prvú hodinu od ich servírovania stáli ľudia na terase v rade.
Na ktoré okamihy vášho svadobného dňa nevieš doteraz zabudnúť? Tých okamihov je neskutočne veľa, každá jedna sekunda nášho svadobného dňa mala pre mňa obrovské čaro a navždy budem mať tie spomienky pri sebe. No keď mám vymenovať aspoň pár z nich… Určite to bol moment, kedy sme sa s manželom po prvýkrát uvideli ako “ženích a nevesta”, ešte teraz si presne pamätám, ako sa mi rozbúchalo srdce, keď k tomu malo dôjsť.
Ďalším takým momentom bolo, keď v kostole začal spievať zbor nádhernú pieseň od Abby – Slipping through my fingers. Bolo to prekvapenie od rodičov a bol to nádherný detail na našom obrade. Nezabudnuteľný bol aj náš prvý tanec, odobierka, cesta do kostola, všetky tie krásne gratulácie, či objatia, zázračné sneženie na hostine, alebo napríklad to, keď sme sa prvýkrát oslovili manžel a manželka. Na túto tému by som proste vedela napísať knihu…
A na záver chcem ešte dodať, že som nesmierne vďačná môjmu manželovi za každý jeden deň nášho spoločného života, za úžasnú svadbu a rovnako aj rodičom a našej blízkej rodine či priateľom, ktorí strávili hodiny a dni tým, aby bola svadba presne podľa našich predstáv…
Viac fotografií zo svadby Martiny a Adama:
Martinke ďakujeme za jej čas a chuť sa s nami podeliť o svoje svadobné dojmy a prajeme všetko dobré!
Pridaj príspevok