Nevesta Miška: „Plánovať svadbu z Kanady bolo o to zložitejšie, že sme sa s nikým osobne nevideli.“

Svadba plná premyslených detailov organizovaná zo zámoria… Nevesta Miška nám odhalila zákulisie svojich handmade počinov a dokonca prezradila aj to, že vlastne musela svojho muža postrčiť k zásnubám… :).

Ako ste sa s drahým spoznali a dali dokopy? S kamoškou sme išli na Šíravu na párty víkend. Ešte predtým som napísala na facebook, že mám voľné miesto v aute, ak chce niekto zviezť. Ozval sa spolužiak z výšky. Počas cesty volal s kamošom (Maťom- manželom), že už je na ceste. Ale počas hovoru sa dozvedel, že pár ľudí nepríde na chatu k nim, či sa teda nechceme pridať. Vravíme si, prečo nie.

Ten spolužiak ma zoznámil s mojím, už terajším mužom v rade na lístky. Prvá vec, čo mi vtedy napadla, bola (popravde neviem, prečo mi niečo vôbec také vôbec napadlo), že "hmmmm, fešák, toho si viem predstaviť za muža", a to som bola čerstvo po 7-ročnom rozchode, slobodná, nechcela som žiadny vzťah. Ale nejako sme sa začali viac a viac stretávať, až jedného dňa ma k sebe pritiahol, pobozkal ako z romantického filmu a bolo to. A vlastne sme odvtedy začali spolu aj žiť.

Aké požiadanie o ruku si si predstavovala a aké nakoniec bolo? No, asi ako každá žena, ktorá pozerá romantické filmy. Nemala som presnú predstavu. Ja som mu napísala list, kde som tak dala najavo, že by som chcela náš vzťah posunúť ďalej. Že by sme sa mohli zasnúbiť, že to tak cítim. On bol hanblivý, ja som jeho prvá láska, takže určité kroky som musela podniknúť ja. Peniažky sme nemali v tom čase, tak som povedala, že mne stačí, aj keby to bol drôtik s korálkou.

Vlastne som mala dve požiadania o ruku. Realita bola taká, že sme boli v tom čase v Anglicku. Mne zistili na krčku maternice CIN III, čiže ma museli operovať. Tak som chodila hore dole medzi Slovenskom a Anglickom. Po operácií prišiel k nám domov a vtedy vytiahol ten drôtik s korálkou a spýtal sa, či si ho vezmem.

Chvíľu som nevedela, či to ešte účinkuje narkóza a sníva sa mi alebo on fakt prišiel s drôtikom za mnou. Bola som dojatá z toho, že to vzal doslova. Ale mne to stačilo ako dôkaz lásky. Nepotrebovala som diamanty, ani zlato. Neskôr spravil ešte takú romantickú večeru, kde ma znova požiadal o ruku už s prstienkom. Termín sme si nedávali, pretože sme sa chystali odcestovať do Kanady. Až v Kanade sme sa rozhodli vybrať si ho.

Koľko ste plánovali svadbu? Čím to bolo iné plánovať so zahraničia? Dokopy sme svadbu riešili tak rok aj niečo, veď z Kanady to bolo o to zložitejšie, že sme sa s nikým nevideli, ani s DJ, fotografom, farárom a ďalšími dodávateľmi, všetko som riešila cez emaily. Ráno pred robotou som volala na Slovensko, keďže bol časový posun, aby som obvolala každého.

Všetko som si detailne spisovala do tzv. debilníčka, ako ho ja volám. Boli veci, čo sme žiaľ na diaľku nevedeli vybaviť. Šaty, oblek, obrúčky a sálu sme videli až po príchode, mesiac pred svadbou. Pre mňa osobne to nebolo náročné, som organizovaný typ človeka a mám rada všetko pod kontrolou. A je to dôkaz toho, že ak človek ozaj niečo chce, tak sa to dá zvládnuť. Len sa netreba vzdávať, keď niečo nejde podľa plánov, pretože vždy je cesta. 

Počas tvojich príprav sme tu na mojasvadba.sk sledovali tvoju "handmade" činnosť. Čo všetko si si robila sama? A na čo si bola obzvlášť hrdá? Dá sa povedať, že takmer polovicu vecí z výzdoby som vyrábala. Popravde? Ja som sa v tom vyžívala. Bavilo ma to neskutočne a znova by som to tak spravila. Vyrobila som toho dosť veľa, no najviac som pyšná na tabuľku s textom o láske. Stala sa medzi nevestami obľúbená, niektoré si vyrobili podľa nej vlastnú s iným dizajnom a mňa teší, že som ich inšpirovala. Nie je to síce nič extra, ale tiež nič tradičné. Potom to boli ešte menu kartičky, menovky, pomaľované tenisky, vešiaky, srdiečko na auto, smerové tabuľky a kopec ďalšieho.

Určite zaujímavé a netradičné sú tvoje šaty. Aký bol ich príbeh? Prečo práve takéto? Ja stále tvrdím, že šaty si každá nevesta vyberá podľa toho, akú ma dušu, aká je vo vnútri. Ja mám rada kvetinové vzory, veselé farby, nič obkukané, obyčajné, klasické. Chcela som niečo, čo ma vystihuje. Našla som na internete kvetinové šaty a hneď som sa zaľúbila do nich. Problémom bolo zohnať čo najviac podobnú látku. Hľadala som na internete, po obchodoch v Kanade a aj keď som našla, látka stála nehorázne peniaze.

Tak som skúšala niečo nájsť aj na AliExpresse. Našla som. Hodnotenia výborné, tak som to riskla. Látku som objednala domov na Slovensko. Čiže v podstate som ju videla prvýkrát až mesiac pred svadbou, ale s tým som rátala. Potom som požiadala jednu z družičiek, či by sa dala na to a ušila mi šaty. Súhlasila, a tak sa začal vyberať strih, ktorý som x-krát menila. Chcela som pohodlné, aby mi šaty počas celého večera nepadali, aby mi nezavadzala dlhá vlečka, aby som nemusela riešiť pod ne podprsenku a podobne.

Šaty som prvýkrát na seba obliekla mesiac pred svadbou po príchode na Slovensko. Bolo treba robiť ešte úpravy, skracovali sme ich deň pred svadbou. Bolo to len tak tak. Ešte v deň svadby ich na mne mamka upravovala. A príbeh šiat nekončí! Tie šaty mám teraz ako letné dlhé šaty. No koľko neviest má svadobné po svadbe ako letné? Veď by to bola škoda ich mať len jeden deň na sebe, takto ich môžem nosiť stále.

Aký bol obrad v kostole? Boli aj slzy dojatia? Ako naša svadba, ako šaty, oblek pre drahého, tak aj obrad bol netradičný. V skutočnosti sme nestíhali ani prípravu s kňazom a ešte sa aj vymenili na fare, takže som toho nášho videla tiež len pár dni pred svadbou. V deň svadby sme nestíhali stretnutie pri strome, takže sa nečakane zmenil plán a videli sme sa prvýkrát až v kostole. Mne sa strašne tisli slzy do očí, keď som ho tam videla. On nemá slzné kanáliky, nevidela som ho ešte plakať, ale v ten deň mu nebolo všetko jedno (to mi povedal po svadbe).

A aký bol obrad? Čakala som taký klasický, ale nebol, bol vtipný a k veci. Kňaz nám všetkým v kostole kázal, aby sme zatvorili oči a počúvali. Pýtal sa nás, čo sme počuli, každý počul niečo iné. Potom povedal Maťovi, aby položil ucho na moje srdce a povedal, čo počuje. Viete čo povedal? Vlak. Celý kostol sa smial.

Povedal, že keď príde chvíľa, keď sa budeme hádať, máme si dať ucho na srdce toho druhého a počúvať ten život, lásku v tom srdci, ktorá je tam aj napriek hádke. Máme byť vďační za to, že žijeme a že je tu pri mne aj môj partner. Svadobčania si obrad veľmi chválili, len škoda, že to nie je natočené… To už ostane iba v našich spomienkach. Na príchod sme mali pesničku Thousand Years, ktorú nám zaspievala naša speváčka s gitaristom. Na konci pri odchode od Kristíny – Navždy.

Ku gratuláciám ste zvolili netradične granule pre psíkov. Prečo a aké boli na tento nápad ohlasy u rodiny? Odpoveď je jednoduchá. Milujem zvieratká a Maťo vie, že vždy keď je možnosť niekomu pomôcť, tak neváham. A prečo nepomôcť tým, ktorí to viac potrebujú ako také kvetiny, ktoré sú síce krásne ale aj tak skončia v koši? Som praktická žena, tak prečo nie granule?

Čo by sme mali z kvetín? Ľudia s tým nemali problém, pochopili to, veď dnes to už nie je úplne nezvyčajné. Čím ďalej, tým viac mladých párov si volí túto možnosť, rovnako ako niektoré páry chcú žreby. 

Aký svadobný tanec ste si pripravili? V to leto, keď sme sa stretli na párty, bola hitom pesnička od Avicii – Wake me up. Celé leto ju hrali v rádiu, a tak nejako sa tá pesnička stala našou. Na prvý tanec nám hrala pomalá gitarová verzia. Po pár minútach sme mali pripravené predstavenie na slovenské pesničky. Obaja sme strašné polená na tanec, ale toto sa nám podarilo. Hosťom sa to páčilo a to bol náš cieľ. Veď keď už celá svadba je netradičná, tak nech vo všetkom.

A posledná otázka: na čo najradšej spomínaš? Čo sú také tvoje okamihy "navždy"? Asi najviac, na čo budeme spomínať, je obrad v kostole. Ten moment, keď som k nemu kráčala, keď som ho tam videla stáť. Muža, ktorý neváhal a chcel si ma vziať, nevymýšľal, proste to chcel a neriešil. Nebál sa a šiel do toho.

Ten moment, keď som ho držala za ruku vedela som, že som si vybrala dobre a on tiež. V tej chvíli už nebolo nič dôležitejšie. Len ON a JA. Asi pozerám veľa romantických filmov, ale verím že sme si vybrali správne a sme pre seba stvorení.

Viac fotografií zo svadby Mišky a Maťa:

Ďakujeme Miške za rozhovor a prajeme všetko dobré! —-