Kategórie

Nevesta Helka: „Milujem prechádzky po rozkvitnutej lúke. Téma lúčnej svadby bola preto jasná.“

Dnešný rozhovor s Helenkou bude o tom, že svadba v mladom veku umožňuje užiť si cestu životom v kľude a bez stresov z toho, že niečo nestihnete, že svadbou sa zatvárajú "zadné vrátka", a aj o tom, ako do svadobného dňa zaradiť svoje záľuby a povolanie.

Aké okolnosti vytvorili z Helky a Patrika pár? A aké boli zásnuby?
Spojila nás naša najväčšia vášeň a záľuba, psíky. Obaja milujeme prírodu a zvieratá, a tak sme sa vždy snažili všetok voľný čas venovať práve im. Keď sme sa nepoznali, naším najobľúbenejším relaxom bolo zobrať psa a ísť niekam do prírody. Vtedy ešte každý sám alebo s kamarátmi, no odkedy sme sa spoznali, tak už len spolu. Aj zásnuby prebehli v prírode, počas východu slnka na vrchole Kľaku, v spoločnosti psíkov a jednej kamarátky. Ja som, samozrejme, nič netušila.

Musím povedať, že vyzeráš veľmi mlado... Prečo ste sa rozhodli pre svadbu? A čo pre vás svadba znamená?
Som mladá, a ešte mladšie vyzerám. Väčšina ľudí, napríklad čašníci v reštaurácii, ktorí ma nepoznajú, mi automaticky tykajú. Dúfam, že mi toľko rokov budú uberať, aj keď budem mať 60. :)

Pre nás bola svadba jasná voľba. Spoznali sme sa, zaľúbili, objavili v tom druhom chýbajúcu polovičku a už sme si bez seba nechceli život predstaviť. Máme strašne veľa snov a plánov, a chceme ich dosiahnuť spolu. Netúžili sme si nechávať „zadné vrátka“ s tým, že čo ak príde niekto lepší. Proste sme sa rozhodli, že pre seba budeme tí najlepší. A ak do niečoho ideme, tak na 150%.

Nevidíme v tom žiadne nevýhody (okrem nekonečných radov, keď som menila doklady), len samé výhody. Napríklad to, že mladší ľudia sú určite flexibilnejší a ľahšie sa prispôsobujú. Jednoduchšie hľadajú kompromis a nemajú ešte svoj dlhoročný zaužívaný stereotyp, ktorý potom treba skĺbiť s druhým dlhoročným stereotypom. Takto si ho vytvárame spolu a spoločne dospievame. Ako ďalšiu výhodu vidím aj to, že máme veľmi veľa času na deti, nemáme sa kam ponáhľať, netykajú nám biologické hodiny, ani sa neblížim do veku, kedy by tehotenstvo mohlo byť rizikové. Jednoducho, nemusíme veľa vecí stihnúť za určitý čas (svadba, stavba domu, kariéra, deti), ale môžeme si v kľude a bez náhlenia „vychutnať cestu“ so spoločným priezviskom.

Čo ťa na prípravách najviac bavilo a čo naopak najmenej?
Bavilo ma naozaj asi všetko a bez váhania by som si to aj niekoľkokrát po sebe zopakovala. Trošku ma otravovalo, keď sa nám každým dňom menil počet hostí, a tým pádom bolo treba niekoľkokrát prerábať zasadací poriadok, ale aj to sa dalo zvládnuť.

Prečo ste zvolili práve tému lúčnych kvetov?
Práve kvôli tomu, že máme tak blízko k prírode. Pre mňa je najlepší oddych na svete prechádzka po rozkvitnutej lúke. Takisto, ak by som si mala vybrať, či ma poteší viac kytica ruží alebo ručne natrhané lúčne kvietky, tak by som si bez váhania vybrala tie lúčne. Pre nás bol teda výber jasný. Lúčne kvietky sú farebné, veselé, a pomohli dotvoriť uvoľnenú atmosféru, ktorá sa mala niesť celou svadbou.

Ako si si ty samú seba predstavovala ako nevestu? Čo si na sebe určite chcela mať?
Jednoznačne ako stále usmiatu a veselú nevestu. Takú, ktorá si to bude maximálne užívať a nerozhodí ju ani to, že na menovkách je namiesto svetlomodrej mašličky tmavomodrá.

Čo sa týka šiat, veľmi som chcela úzke, dlhé šaty. Páčili sa mi na obrázkoch a modelkách, no keď som si ich vyskúšala, nebolo to ono, chýbalo mi takých 15cm. Tak som skúšala a skúšala, bez ohľadu na strih, farbu, až kým neprišli na rad šaty s wow efektom. Tak som si tie šatôčky objednala v mojej veľkosti a ivory farbe. Aj keď som ešte potom párkrát zapochybovala, keď som nejaké iné uvidela na internete, vždy keď som sa pozrela na fotku, uistila som sa, že som si vybrala dobre.

Ako ste vaše povolania zakomponovali do svadobného dňa?
Okrem toho že sme „psíčkari“ (psíky boli motív na svadobnom oznámení, tlačovinách, torte a samozrejme všetci traja boli s nami na svadobnom fotení a jeden aj priamo na svadbe), sme aj dobrovoľní psovodi, záchranári. Naše svadobné auto bol záchranársky džíp a kamaráti - kolegovci boli na svadbe v uniformách.

Akú vlastnosť si na svojom manželovi najviac ceníš?
Prvé, čo mi napadlo, je práve tá láska k prírode a zvieratám. Je to pre mňa veľmi dôležité. Nedokážem si predstaviť fungovať s niekým, kto by túto vlastnosť nemal. U nás doma sa nezabíjajú ani pavúky, muchy a mravce, máme úctu ku všetkému živému, tak si naozaj neviem predstaviť vzťah s niekým, kto by ich považoval za „len zvieratá“. Myslím si, že morálka a veľkosť človeka sa dá merať tým, ako sa správa k bezbranným a slabším. Mám aj jeden obľúbený citát v tomto zmysle: ,,Ako sa správaš k zvieratám, taký si človek."

Ktorá svadobná gratulácia ti ostala v pamäti?
Priznám sa, že len jedna, ale to asi jedine preto, že sa rýmovala. Bolo to:,, a do roka proroka.“ Pamätám si, ako som si vtedy pomyslela, že „hohooo, tak to my máme ešte čas..“

Ak by si mohla znovu prežiť jeden moment svadobného dňa, ktorý by to bol a prečo?
Nevedela by som si vybrať, a to aj vďaka tomu, že všetci dodávatelia boli úplne úžasní a celé to bolo bez akéhokoľvek stresu. Prípravy som si neskutočne užila. Mali sme na to veľa času vďaka tomu, že sme sa pripravovali priamo v hoteli, kde bola hostina.

Lucke (vizážistke) išlo všetko rýchlo, bola plná pozitívnej energie, najlepší fotograf Tomi Záhumenský a kameraman Tomáš z Duckling production detto, takže som mala pocit, že som medzi starými kamošmi a naozaj som si to vychutnávala.

Fotenie bolo tiež super, a to, aký bol obrad, je vidieť na fotkách, ktoré hovoria samé za seba. Celý čas som bola vyškerená, hostina dopadla nad očakávania, skvelé jedlo, zábava. Takúto svadbu by som si pokojne dala aj každý piatok!

Viac fotografií zo svadby Helky a Patrika:

Ďakujeme za rozhovor a prajeme do spoločného života len to najkrajšie!