Nevesta Erika: „Celý čas, ako som išla uličkou, sme sa pozerali jeden druhému do očí. Bolo to magické…“

Dnešná nevesta Erika si pre svadbu vybrala priam magické miesto, ktoré nám učarovalo svojou atmosférou. Výzdoba sa niesla vo folklórnom duchu, rovnako aj nevestin a ženíchov outfit, ba dokonca aj svedok a svadobní otcovia mali na sakách folklórne zdobenie. O ďalších premyslených detailoch sa dozviete v nasledujúcich riadkoch.

Aký ste pár? Čo robíte, odkiaľ ste a koľko ste spolu? Obaja pochádzame z Piešťan a spoznali sme sa počas maturitného ročníka prostredníctvom spoločných kamarátov. V náš svadobný deň sme oslavovali 10. výročie. Obaja sme veľmi silné povahy a preto nám priatelia nedávali šancu na dlhý vzťah, ale my sme ich presvedčili o opaku. Počas nášho vzťahu sme študovali v iných mestách, letá sme trávili v iných krajinách, ja som sa na 2 roky odsťahovala do Dánska…

Toto všetko nám pomohlo náš vzťah utužiť a vybudovať na silných základoch. Sme najlepší priatelia a skvele sa dopĺňame – on je matematik a logik, ja mám vzťah k jazykom a hudbe. Ja rada varím a pečiem, on rád upratuje. On rád rozpráva vtipy, ja sa rada a nahlas smejem. Naučila som ho piť víno, on mňa pivo. Skrátka, sme parťáci. 

Aké bolo požiadanie o ruku? Splnilo to tvoje očakávania? Požiadanie o ruku prebehlo na vrchu Snilovského sedla, kde sme si vyšli na turistiku. Je to jeho obľúbená činnosť a ja to, diplomaticky povedané, akceptujem. Napriek tomu, že sme spolu dlho, bolo to úplné nečakané a najprv som nechápala, čo sa deje. Manžel si vybral odľahlé miesto s krásnym výhľadom a tam pokľakol.

Trvalo mi asi 10 sekúnd, kým som sa spamätala a musel sa ma opýtať tu otázku dvakrát, aby dostal odpoveď. Myslím, že pre každú ženu splní požiadanie o ruku očakávania, pokiaľ je to od milovaného človeka a spôsobom jeho vlastným. Martin miluje prírodu a ja ďaleké výhľady, takže to tam všetko zakomponoval. Naše zásnuby sme šli osláviť haluškami a zákvasom :).

Akú svadbu ste teda začali plánovať? Keď sme sa v minulosti o svadbe rozprávali, vedeli sme, že nebude práve najmenšia. Martin ma veľkú rodinu a ja veľkú partiu priateľov z detstva. Našou spoločnou záľubou sú folklórne festivaly, na ktoré jazdíme po celom Slovensku. Hneď, ako sme sa zhodli na dátume, začali sme riešiť "tému". Akosi prirodzene sme začali inklinovať k slovenskej tradičnej svadbe s prvkami folklóru a "boho" štýlu. Najťažšie bolo nájsť vhodné priestory a naozaj nás to hľadanie potrápilo.

Po spočítaní hostí sme prišli k číslu 140, a tým sme väčšinu pekných priestorov eliminovali, nakoľko nás nevedeli všetkých vpratať. Náhodou som na sociálnej sieti našla fotky z Meridiany v Bojniciach a už o hodinu na to sme mali dohodnuté osobné stretnutie. Náš termín bol pôvodne zajednaný iným párom, ale o týždeň neskôr sa rezervácia zrušila a my sme boli ďalší v poradovníku. Asi osud alebo náhoda, ale vďaka tomu bola naša svadba presne podľa našich predstáv.

Čím ste svadbu prispôsobili tak, aby sa hodila k vám dvom? Čo boli také vaše svadobné "špeciality", ktoré často na svadbách nebývajú? V prvom rade som riešila šaty – chcela som na nich čipku ako od starej mamy a doplniť ich folklórnymi prvkami. Zelinda od Maggie Sottero vystihli to, čo som hľadala. Wow efekt sa dostavil až na poslednú skúšku pred svadbou, kedy som mala k dispozícii aj opasok, topánky a malú partu ako náhradu za živé kvety. Preto aj iné nevesty: nebuďte smutné, keď tá husia koža nenaskočí hneď prvýkrát, po pridaní všetkých doplnkov to celé začne zapadať.

Výsledný obraz bol ešte lepší ako moje predstavy. Manželovi, svedkovi a svadobným otcom sme dali vyšiť na košeľu folklórne olemovanie. Výzdoba bola z rôznofarebných kvetov a zelenej girlandy z ruckusu, aby čo najviac pripomínala lúky a lesy. Prestieranie bolo bez obrusov, keďže Meridiana má krásne drevené stoly, ktoré bol hriech zakryť.

Svadobné koláče sme vyberali podľa témy a chuti – moravské koláče, bábovka, ovocné kysnuté koláče s drobenkou, šamrolky, štrúdle… Čašníci nestíhali dokladať. Do švédskych stolov sme začlenili domáce údeniny, slovenské syry a zabíjačkové špeciality. Okrem vína, piva, rumu a koňaku sa podávala slivovica, marhuľovica a hruškovica. Hostia sa stretávali na mieste obradu (a zároveň aj hostiny) už hodinu pred začiatkom.

Podávali sa jednohubky, vybrané druhy nápojov a podmaz hralo sláčikové kvarteto. Tak mali hostia možnosť spoznať sa trochu aj pred svadbou a dostať sa do tej správnej slávnostnej nálady. Obrad bol vonku na terase pod brezami a kvarteto nás sprevádzalo aj týmto dôležitým okamihom. O svadobnú veselicu sa postarala cimbalovka a zakončil to folklórny súbor z Prievidze polhodinovým vystúpením a čepčením. O zábavu do 6 ráno sa postaral DJ.

Hostinu ste mali naozaj na krásnom a zaujímavom mieste… Na svadbu sme vyslovene hľadali niečo "stodolovité". Najprv sme začali s hľadaním v okolí Piešťan, aby sme nemuseli toľko ľudí presúvať do ďaleka. Po neúspechoch sme hľadanie rozširovali a rozširovali, až sme sa dostali po Bojnice. Meridiana so svojim dreveno-kamenným interiérom nás doslova ohúrila. Hneď, ako sme vošli prvýkrát do sály, s Martinom sme sa na seba pozreli a začali sa usmievať od ucha k uchu.

Bolo rozhodnuté!  Pôvodne sme chceli náš civilný obrad umiestniť do mestského parku oproti reštaurácii, ale to sa nám nepodarilo. Tak sme si zvolili druhú najlepšiu variantu – obrad na terase pod stromami a holým nebom. Aranžéri z Kasoliny nám celý objekt vrátané obradného miesta perfektne vyzdobili. Hostia si nefotili ani tak nás, ako ten priestor.

Podľa tvojich slov bola vaša svadba: "Svadba bola jednoducho emotívna, úžasná, zábavná, dojímavá, usmievavá…" tak skús aspoň pár momentov povedať, kedy ste sa zasmiali, kedy ste možno aj plakali a čo v tebe zanechalo tie najkrajšie emócie až do dnes. Najemotívnejší moment svadby bol určite príchod k oltáru, sľub a výmena prstienkov.  Martin vôbec nevedel o mojom svadobnom outfite a prvýkrát ma videl až pred oltárom (svadobné fotenie sme si nechali na pondelok po svadbe). Kvarteto nám hralo Don´t wanna miss a thing od Aerosmith a ľudia nahlas smrkali. Po celý čas, ako som išla uličkou, sme sa pozerali jeden druhému do očí. Bolo to magické…

S oddávajúcou sme sa dohodli na našich vlastných sľuboch a to nám aj splnila. Samozrejme, najprv povedala tie zákonom stanovené vetičky, ale potom nám dala priestor a mikrofón. Počuť jeho vlastné vyznanie lásky ma neskutočne dojalo. Na to budem určite spomínať do konca života. Potom sa pomýlil a nastokol mi svoju obrúčku, takže aj úsmevný moment bol.

Druhy úžasný moment bol, keď sa môj ocino postavil pred cimbalovku s mikrofónom a zaspieval nám svadobnú pesničku, ktorú pre nás zložil. Potajomky si to vopred s cimbalovanmi nacvičil a hosťom rozdal vytlačené papiere s textom, aby sa mohli pridať. Ku koncu spievala celá sála. Na našej svadbe by som ani sekundu nemenila a užila som si ju na 100%.

Viac fotografií zo svadby Eriky a Martina:

Ďakujeme za rozhovor, Erika!

---