Kategórie

Nevesta Denisa: "Tanier sa nerozbíjal, nemali sme odobierku ani čepčenie. No pri programe hostia výskali a šaleli."

Bláznivá, originálna, noblesná, emotívna... Taká bola svadba Denisy a Roba. Opäť raz sa mladomanželia zamerali na detaily, ktoré ich charakterizujú a vypálilo to naozaj skvelo!

Ako prebehla žiadosť o ruku? Bolo to nečakané, aké boli emócie?

Asi po štyroch rokoch nášho vzťahu sme mali naozaj krízu. Môj drahý to vtedy chcel zachrániť snubným prsteňom, ale podotkol, že budeme síce zasnúbení, ale ženiť sa chce až o pár rokov, keď dokončíme vysokú školu a usadíme sa. Potom prišiel rozchod, ale osud (a hlavne ja) to tak chcel, že sme o pár mesiacov začali novú, lepšiu životnú kapitolu. Prstienok však ostal v škatuľke. Dokončili sme školu, dokončili sme byt a presne na naše ôsme výročie ma požiadal (už tak ozajstne so všetkým, čo k tomu patrí) o ruku.

Pamätám sa, že som mala hrozný deň v práci a napísala som mu, že tú večeru asi necháme tak, že som zrelá do sprchy a do postele. Prišla som domov, čakala ma kytica ruží.. veď máme výročie. Chytil mi ruky a povedal: „Denka, dlho som rozmýšľal, čo by som Ti na naše ôsme výročie dal. Lebo je to už osem rokov a každý rok chodíme na večeru a tak. A tak som sa rozhodol, že Ti dám všetko, čo mám a teraz to už myslím vážne.“ A v tom vytiahol TEN prsteň, ktorý čakal v škatuľke. Samozrejme v tom citovom rozpoložení som mu mojimi čiernymi makeup-ovými slzami zašpinila celé nové biele tričko.

Chcel mi kúpiť nový prsteň, ale sama som mu pár mesiacov predtým povedala, že ja by som iný prsteň nechcela, že načo mi budú dva?! A tak hrdo nosím prsteň, ktorý tak dlho čakal na to, kedy bude žiariť na mojej ruke.

Aké boli vaše prvé kroky k vybavovaniu svadby? A koľko času ste mali na prípravu?

O ruku ma požiadal vo februári 2015. Keď sme sa začali baviť o svadbe, vedeli sme, že chceme svadbu na jar a v našom krásnom rodnom meste, v Spišskej Novej Vsi. Lenže v malých mestách je to tak... Možností na hostinu málo, najlepšie priestory zarezervované aj na rok až dva dopredu. Preto sme ešte v ten mesiac išli dohodnúť sálu. Chceli sme dátum 4.6.2016, no bol už obsadený, ako aj celý jún a máj. Našťastie sa uvoľnil 21.máj a v ten deň má dokonca narodeniny aj moja mamina, čiže sme jej pripravili krásny darček. Podobne to bolo aj s ostatnými službami – hlavne s fotografom a DJ-om, ktorých sme si dohodli rok pred svadbou.

Samotné prípravy prebiehali postupne. Po večeroch som vyrábala darčeky pre hostí, šila som pierka a vymysleli sme si aj tanečné prekvapenie pre svadobčanov, čiže od marca sa k tomu pridli aj tanečné tréningy. Všetko prebiehalo bez stresov, až do momentu, keď mi náhle museli operovať babku – mesiac a pol pred svadbou. Rodičov som preto z príprav vynechala, mali naozaj veľa iných starostí a naplno sa zapojili v predsvadobný týždeň. Našťastie babku pustili dva dni pred svadbou z nemocnice a náš deň prežila s nami.

Podľa čoho ste vybrali dátum a miesto?

Dátum sme si „vyberali“ podľa toho, kedy bolo voľné. A miesto – ako rodení Spišiaci máme doma celú rodinu a koncertná sála historickej budovy Reduty je nádherná. Mali sme tam plesy a stužkové, takže sme vedeli, že je to nádherné a pompézne miesto v centre mesta a navyše finančne dostupnejšie, než by človek očakával.

Akými prvkami ste dosiahli, že svadba bola ako šitá pre vás dvoch?

Ja a môj manžel – my sme také živly. Obaja emotívni, on je však oheň, ja som skôr voda a zem dokopy. Zároveň naši kamaráti vedia, že my dvaja sme „podarená a správne šialená dvojka“. Myslím si, že očakávali, že naša svadba bude dobrá. Ale my sme chceli niečím šokovať, my sme to chceli inak, ako sú ľudia zvyknutí.

Prvá vec boli moje šaty. Bola som len v jednom salóne, kde som si aj tak nič nevyskúšala. Utekala som ku krajčírke a ukázala som jej šaty, aké by som asi chcela. Jednoduché, romantické, bez obrovskej sukne. Druhou nezvyčajnosťou bol ženích. Môj manžel je strašná konzerva a skoro som odpadla, keď mi povedal ako chce byť oblečený. Hnedé topánky bez šnúrok, na pracky. Drevený motýlik, drevené manžetové gombíky a všetko šité na mieru. On, čo potrebuje všetko vidieť dopredu ako to bude vo finále vyzerať a odrazu chce byť v napätí, ako to nakoniec vypáli? Svadobčania Roba poznajú a nechápali, kde nabral toľko odvahy.

Ďalšou nezvyčajnosťou bolo, že on si po mňa prišiel na aute sám a aj si ma sám odviezol – tak to urobil jeho otec, tak to urobil aj on. Tanier sa nerozbíjal a nezametali sa črepy. Nemali sme ani odobierku. Tvrdil, že raz sa ma predsa opýtal, žijeme spolu X rokov, tak koho sa má ešte pýtať? A nemali sme ani čepčenie, toto slovo nevedel poriadne ani vysloviť.

Zato sme mali romantické stretnutie u neho v záhrade, kde ma prvýkrát uvidel. V aute sme mali vypeckované rádio, rockové pesničky, trúbili sme na ľudí, mávali sme im, natáčala som video, fotili sme sa a spievali sme na plné hrdlo. To je to, čo sme chceli.

Pripravili ste si nejaké prekvapenie pre svadobčanov?

Pôvodne sme celú svadbu chceli ladiť v duchu tridsiatych rokov, ale vysvetliť všetkým svadobčanom, hlavne staršej generácii, aby sa obliekli do retro kostýmov, to by bolo náročné. Od tejto myšlienky sme teda upustili (čo teraz možno aj trošku ľutujem) a rozmýšľali sme, ako by sme sa priblížili pôvodnej myšlienke.

Náhodne sme zhliadli jedno video a to nás motivovalo, aby sme si nacvičili aj my swingový tanec so všetkým, čo k tomu patrí. Po redovom tanci nasledovala vtipná tombola, mali sme tak čas na prezlečenie sa do kostýmov, potom zhasli svetlá a išli sme na to. Sedela som chrbtom a keď môj manžel vstúpil do dverí, počula som len, ako ľudia výskajú, ako doslova šalejú.

Nikto nečakal, že to takto rozbalíme a keď sme už dotancovali a zobrali do parády svadobčanov, len stáli v kruhu a všetci si mysleli, že náš následný freestyle je vlastne pokračovanie choreografie. Aj preto milujem môjho manžela, že sme naladení na jednu vlnovú dĺžku a aj napriek nervovým výbuchom a nadávkam, keď mu to na tréningoch nešlo, sa zaprel a spolu sme dokázali vytvoriť jeden úžasný projekt, ktorý šokoval.

Na akú pieseň ste tancovali prvý tanec? A s čím ste to rozbalili po polnoci?

Každý čakal, že prvý tanec bude sladké a romantické kolísanie sa, prípadne nejaká choreografia. Asi každého sme šokovali, keď zazneli prvé tóny od Johanna Straussa - Na krásnom modrom Dunaji a začali sme tancovať viedenský valčík. Opäť niečo v dnešnej dobe nezvyčajné, aj DJ skoro odpadol, keď sme mu to pár dní pred svadbou povedali.

Pred polnocou som skákala a pogovala hlavou na AC/DC Highway to Hell a Robovi som kúpila nafukovaciu gitaru, aby nemusel hrať len na tej „imaginárnej“. Vtedy som si pripadala ako najšialenejšia nevesta na svete. Náš popolnočný tanec začal na Will I Am – Bang Bang a potom sme to naplno rozbalili na Fergie – A little Party never killed nobody. Dala som mužovi zahrať rockové kolo, elvisové kolo, swingové kolo a na záver čerešničku – Rakby – Pod papučou. A on išiel ako na baterky, nikto ho nespoznával.

Z fotiek som si všimla, že manžel je autičkár, ako ste auto zakomponovali do svadby?

Autá sú zakomponované do nášho spoločného života od prvej chvíle, čo sme sa spoznali. Bolo to 1.2.2007 počas skúšok z vodičáku, takže autá nesmeli chýbať ani na našej svadbe. Jeho mladšia, 22 ročná láska, musela byť súčasťou našej svadby. Obetoval veľa času, veľa energie a hlavne preveľa peňazí, aby ju mal v takomto stave. To pochopí len ten, kto je autičkár a ja ho v tom podporujem. Nedáva peniaze na alkohol, nefláka sa po baroch, ale investuje do svojho hobby. Malo to však jeden háčik, to auto je tak nízke, že pred budovu, kde sme mali hostinu, by neprešlo. Museli sme mať preto aj iné auto, trochu mladšiu a o dosť drahšiu divočinu. Ale to je skrátka môj manžel.

Na čo na vašej svadbe boli najlepšie ohlasy?

Na všetko, od pohodovej atmosféry u svokrovcov na záhrade pred aj po svadbe, cez nádherný obrad, nádherne vyzdobenú sálu, úžasné jedlo, koláče, tortu, víno, až po samozrejme neskutočnú zábavu. Od ľudí, čo neboli na svadbe sa dozvedáme, že naši svadobčania vyhlasujú, že na takejto úžasnej svadbe ešte nikdy neboli. Je to krásne počuť hlavne od ľudí, ktorí sú nezainteresovaní. A my si už len prezeráme fotky a videá a chceme túto párty zažiť ešte aspoň štyrikrát. Je nám ľúto, že už je po tom. Môžem skutočne povedať, že tak dobre ako na vlastnej svadbe som sa ešte nikdy nezabavila.

Čo bol taký najemotívnejší moment svadby pre teba? A pre manžela?
Keď sme sa prvýkrát videli – len my dvaja. Keď som uvidela na vozíku moju babku a keď môj manžel povedal na radnici to najráznejšie a najpresvedčivejšie áno, aké som kedy počula.

Viac fotografií zo svadby Denisky a Roba:

Deniske ďakujeme za rozhovor a prajeme jej veľa krásnych i bláznivých manželských chvíľ!