Kategórie

Nevesta Daniela: "Magický dátum našej svadby sme mali vybraný 3 roky dopredu."

Pri prezeraní svadobných fotiek nádhernej nevesty Danky (@danielabride) a ženícha Matúša pri Bojnickom zámku budete mať pocit, že je to rozprávka. Fotky plné sĺz, šťastia a radostných úsmevov všetkých zúčastnených Vás určite dostanú. Romantická, májová, láskyplná, s magickým dátumom 15. 5. 2015. Taká bola svadba Danky a Matúša.

Predstavme si najprv nevestu. Povedz nám niečo o sebe.
Volám sa Daniela, mám 28 rokov. Som rodená Prievidžanka, ale už dva roky žijeme v rozprávkových Bojniciach. Pracujem v administratíve v rodinnej firme a som nenapraviteľná romantička. ;)

Ako sa cítiš teraz, keď máš už po svadbe?
Cítim sa úžasne, hoci mi je trochu ľúto, že už to celé máme za sebou. Krásne spomienky zo svadby však v nás ešte stále rezonujú.

Ako to celé začalo a aký bol príbeh vášho zoznámenia?
Spoznali sme sa na jednej chate. Vtedy za mnou Matúš prišiel a vraví mi "ty budeš moja " ;). No a som „jeho“ už 9 rokov. Za ten čas sme si prešli aj dobrým aj horším, ale to všetko náš vzťah posilnilo a dnes si nevieme predstaviť život jeden bez druhého.

Takže po skoro deviatich rokoch prišlo k okamihu zasnúbenia. Ako to prebehlo, odohralo sa niečo špeciálne?
O svadbe sme sa rozprávali už dávnejšie. Dátum 15.5.2015 sme mali vybraný hádam aj 3 roky dopredu. Ako sa ten čas blížil, začala som si Matúša doberať, že stále nemám žiadny prsteň. A potom to zrazu spravil a samozrejme vtedy, keď som to vôbec nečakala. Pozval ma na romantickú večeru do kaštieľa v Čereňanoch. Tam mi do menu vložili "špeciálne menu" - cesta spoznania. Boli tam opísané naše spoločné zážitky z krajín, kde sme spolu boli a jedál, ktoré sme spolu ochutnali. Hodnú chvíľu mi trvalo, kým som sa zorientovala a pochopila, že to špeciálne menu neponúkajú v reštaurácii každému. To už kľačal pri mne aj s prstienkom a s tou magickou otázkou. Ja som bola stále v šoku a pohľadom som prechádzala z prsteňa na menu, z menu na prsteň. Povedala som ÁNO a skoro celú večeru som od šťastia preplakala. :)

Potom sa začalo obdobie svadobných príprav. Kto ti so svadbou najviac pomáhal a ako?
Najviac mi pomáhal môj manžel. Pomáhal najmä s vybavovaním a vo všetkom sme sa spolu radili (samozrejme okrem svadobných šiat). Večer sme spolu zdobili strom v záhrade, ráno ešte robil limonády. Bol jednoducho úžasný. Môj muž je detailista, takže som vedela, že všetko bude tip-top. Ale každý z rodiny priložil ruku k dielu a s niečím pomohol.

A potom konečne nastal deň D - 15. 5. 2015. Aký moment si pamätáš z príprav?
Od rána to bolo veľmi hektické, taký chaos som vážne nečakala. Vlasy, make-up, fotenie... Pamätám si, ako som potom už nachystaná hodinu čakala sama u nás doma, kým k nám všetci prídu na odobierku. Matúš totiž išiel pre svojich rodičov a ja som na tých mojich čakala doma. Bola to asi tá najdlhšia hodina v mojom živote. Chodila som hore-dole a nemohla som sa ich dočkať. Odobierka ma vážne dostala, vtedy som plakala prvýkrát. A potom ešte na obrade, pri príhovore mojej svedkyne a aj o polnoci. :)

Takže tých emotívnych okamihov bolo viac. Čo ťa ale dostalo úplne najviac?
Najviac som sa tešila na moment, kedy sa po prvý raz uvidíme. A naozaj to bolo krásne. No a najemotívnejší bol samozrejme obrad. Veľmi ma dojal aj príhovor mojej svedkyne, keď povedala, že sme príkladom toho, že pravá láska existuje. To bolo veľmi pekné.

Pri pozeraní vášho svadobného klipu som mala zimomriavky, keď si prichádzala k oltáru. Obrad vonku mal naozaj krásnu atmosféru. Čo by si poradila nevestám, ktoré plánujú obrad v prírode?
Obrad vonku bol môj nápad, altánok som si tiež vysnívala a náš šikovný kamarát nám ho pomohol zostrojiť. Aj vďaka celkovej výzdobe mal obrad takú krásnu a romantickú atmosféru. Nevestám, ktoré túžia po romantickom obrade v prírode, by som poradila jedno; nebojte sa a choďte do toho. Aj civilný obrad môže mať svoje čaro a vie byť dychberúci. Nenechajte sa nikým a ničím odradiť. Viem, že nie vždy vyjde počasie, z čoho bývajú najväčšie obavy, ale risk je zisk. A rozhodne to stojí za to.

Na akú pieseň ste tancovali svoj prvý manželský tanec?
Bola to pieseň od Christiny Perri – A thousand years. Mali sme nacvičenú aj tanečnú choreografiu, ktorej som sa trochu obávala, lebo na skúške som sa zamotávala do šiat. No nakoniec to vypálilo veľmi dobre. Musím pochváliť môjho manžela, že do toho vôbec išiel so mnou, nakoľko je slušne povedané tanečné „drevo“.

Menila by si niečo na vašom svadobnom dni?
Nič by sme nemenili. Vždy sa nájdu detaily, ktoré nevyjdú, ale na tie sa časom zabudne. Krásne pocity, ktoré sme v ten deň prežívali, v nás však ostanú ešte dlho po svadbe.

Aké boli ohlasy hostí, čo sa im najviac páčilo?
Mali sme len samé pozitívne ohlasy. Ľudia sa bavili, aj mladí aj starší, a to je pre nás najviac. Pochvaľovali hlavne živú hudbu, jedlo a obrad vonku.

Mali ste aj nejaké špeciálne časti večera, nejaký program? Dokedy ste vydržali baviť sa?
Špeciálny program ani nie, žiadne súťaže, ani nič podobné. Iba zábava, tanec, spev a o polnoci bolo čepčenie. DJ nás bohužiaľ stopol okolo 5:00, aj keď my by sme ešte vydržali tancovať aj dlhšie. Potom sme ešte na terase pozerali na východ slnka a do postele sme išli okolo pol siedmej. ;)

A ako vyzeralo ráno po svadbe, aké boli vaše pocity? Mali ste ešte aj nejaké povinnosti?
Pocity boli krásne, najmä z toho, že všetko vyšlo ako malo. A aj lepšie. Vstávali sme o pol desiatej. Raňajky na terase, balenie vecí, a večer ešte dozvuky a rozoberanie svadby s kamarátmi. Bolo to super! :)

A ešte jedna otázka: aký bol najoriginálnejší svadobný dar?
Dostali sme hlavne veľa finančných darov, nakoľko domácnosť máme už zariadenú. Ale najoriginálnejší darček zo všetkých bol asi kurz varenia u jedného šéfkuchára v Banskej Bystrici, pre nás oboch. Tak na to sa už veľmi tešíme.

Viac fotografií zo svadby Danky a Matúša

Ďakujeme Danke za rozhovor a manželom prajeme krásny spoločný život, plný nádherných okamihov a lásky!


Autor článku: Alžbeta Martišková / Fotografie: Marek Zelina PHOTOGRAPHY