Nevesta Anetka: „Keď som dvihla sukňu nad kolená, ľudí pobavil pekný macko na vrchu podkolienok.“

Reálne svadby

19. jún 2018
Alžbeta Kovárová

Dnešný rozhovor bude s jednou z tohtoročných februárových neviest a vrátime sa do zimnej rozprávky so snehom, svetielkami a k zaľúbenému páru – Anetke a Šimonovi. Prekrásna nevesta Anetka vždy chcela svadbu v zime a prezradila nám aj zopár pravidiel a výhod, ktoré podľa nej má takáto svadba.

Kto sú Anetka a Šimon? Anetka je študentka vysokej školy, má rada zimu, kávu, mačky a svojho manžela. Šimon je kuchár, má rád kávu, sladkosti, dobré jedlo a svoju manželku.

Ako ste sa dali dokopy? A ako ste sa zasnúbili? Spoznali sme sa na jednej víkendovej akcii, keď sme boli konfirmandi (sme evanjelici). Ja som mala 12 rokov, on 14. Hrali sme spolu basketbal. Z tohto momentu máme dokonca fotku, na ktorej sa dodnes zabávame. Tam začalo naše dlhoročné kamarátstvo, ktoré prekvitlo (po vyše piatich rokoch) do vzťahu. Už vtedy sme vedeli, že sa jedného dňa chceme zobrať, lebo láska pre nás nebola len o pocitoch, ale o rozhodnutí milovať toho druhého, aj keď bude dobre, aj keď bude zle.

Zasnúbili sme sa po roku chodenia. Šimon ma vyzdvihol, keď som išla zo školy, odviezol ma do Rakúska na kopec, zabalil ma do deky, posadil sa so mnou do kufra a pri zapadajúcom slnku mi prečítal ručne písanú knihu, ktorú pre mňa napísal. Bolo to jedno veľké vyznanie lásky zakončené tým, že mi dal 7 ruží (mám rada ruže, odkedy som fascinovaná knihou Malý princ) a na jednom kolene sa ma spýtal: “Anetka, vezmeš si ma?”

Moje slzavé, vykríknuté ÁNO vyjadrilo moju nesmiernu radosť z toho, akého úžasného muža mi Boh do života dal (pre mňa je Šimon totiž veľkým darom od Boha, rovnako ako aj moja rodina).

Dátum svadby ste si vybrali v zime, prečo? Ešte pred tým, než sme spolu začali chodiť, som snívala o zimnej svadbe. Prišlo mi to také prirodzené, keďže mám najradšej zimu, nebudem predsa svadbu plánovať na leto. O to viac ma potešilo, že keď som sa o tom bavila so Šimonom, povedal mi, že je to dobrý nápad. On to bral z tej praktickej stránky – aspoň sa nebude potiť v obleku.

Takisto aj jeho mama bola rada, lebo mohla piecť koláčiky a skladovať ich na balkóne (to by v lete, samozrejme, nemohla). Tiež som snívala o tom, že by sme mali v deň svadby sneh…

Ako ste organizovali zimnú svadbu? Zima pre vás teda nebola prekážkou? Zima prekážkou v žiadnom prípade nebola, práve naopak – v zime vám nehrozí, že by v kostole nebol váš termín voľný, že by miestnosť, kde chcete mať hostinu bola obsadená alebo, že by boli stoličky už zarezervované. Vtedy je praveže všetko voľné a nikto na vás s ničím netlačí, lebo všetko je dostupné.

Treba však spomenúť, že zimná svadba má úplne iné “pravidlá”, ako letná. Kým v lete zháňate pre hostí osviežujúce drinky, dávate im vejáriky a robíte všetko pre to, aby ste sa nemuseli potiť, v zime je to, samozrejme, naopak. Hosťom sme chystali čaj, mali sme požičaný bicykel s kávovarom a s baristkou, ktorá ten čaj zalievala, mali sme nachystané deky, keby niekomu bola zima a ku dverám sme museli dať obrovské rohože, aby sa nenanosil sneh dovnútra. Tiež sme museli vytvoriť šatňu a pripraviť veeeeľa vešiakov, lebo hostia prichádzali v kabátoch. Niektorí sa dokonca prezúvali.

Bola som veľmi vďačná, keď som videla, ako sa Šimon zapája do príprav a ako zariaďuje veci, v ktorých ja nemám až taký prehľad – vymyslel aj s kuchárom menu, objednal požičanie stoličiek, tanierov, … všetky gastro vecí, ktoré boli potrebné na raut a neboli k dispozícii v stredisku, kde sme mali svadbu.

Urobil toho naozaj veľmi veľa, kým ja som sa učila na skúšky. Do skúškového som zase ja makala – objednávala som výzdobu z aliexpressu, zohnala som si šaty, pomohla som družičkám vybrať ich oblečenie, oslovovala som ľudí, či by nám nemohli s niečím pomôcť a vymýšľala som aj dizajn pozvánok. Tie mi vytvorili moji kamaráti grafici. Celá naša svadba bola v podstate postavená na našich kamarátoch, známych a na rodine. A to je podľa mňa najlepšie. Všetci sú radi, že sú zapojení a že sa môžu podieľať na niečom tak krásnom ako je svadba.

Akú výzdobu ste si pripravili? Čo ste si zabezpečovali svojpomocne? Svojpomocne sme prichystali celú miestnosť, kde sme mali hostinu, keďže sme ju mali v jedálni v tom stredisku, kde sme sa so Šimonom spoznali. To miesto nie je vytvorené pre svadby, ale pre detské tábory, čiže sme mali čo robiť, ale vďaka dobrým kamarátom a skvelej rodine sme to zvládli a vytvorili sme veľmi útulný a dobre vyzerajúci priestor.

Ja som veľká puntičkárka, čiže som sa zamerala aj na tie najdrobnejšie detaily. Dokonca v ten večer pred svadbou, keď som nevedela od nedočkavosti zaspať, som ešte z postele volala jednej družičke, aby upravila jednu roletu, lebo že som to nestihla. Ale stratégiu sme mali dobrú, všetko sa stihlo a mali sme v podstate pokoj.

Svojpomocne sme si aj naaranžovali kvetinovú výzdobu. Svadobnú kyticu a pierko som však radšej nechala na odborníkov. A kebyže mám opísať našu výzdobu, tak poviem asi toto: veľa svetielok, veľa sviečok, veľa bielej látky, veľa drevenej výzdoby a farby: tmavomodrá, zlatá a bordová.

Bola si rozprávkovo krásna nevesta, aké šaty si si vybrala a prečo? Ďakujem za kompliment. Sukňa bola po zem, bez vzoru, ani príliš široká, ani úzka. Vrch tvorila krajka až po krk a maličké rukávy. Cez pás som mala vyšívaný opasok s ľudovým vzorom. Na svadobných oznámeniach bol prítomný tento vzor. Na pozvánkach na hostinu a na raut bol druhý vzor, ktorý som mala na druhom opasku – ten bol zase k popolnočným šatám.

Sranda bola, že som musela mať pod sukňou termoprádlo, hrubé podkolienky a také teniskové topánky na platforme s opätkom (neviem chodiť na opätkoch). Čiže, keď som dvihla sukňu nad kolená, ľudí pobavil pekný macko na vrchu podkolienok. Cítila som sa však veľmi pohodlne a o to mi išlo. Na hlave som mala umelý venček, ktorý mám zo sashe. Make up mi robila moja šikovná sestra a chcela som vyzerať čo najprirodzenejšie, keďže sa v bežnom živote nemaľujem.

Ako s odstupom času hodnotíš váš svadobný deň? Urobila by si dnes ničo inak? Svadobný deň hodnotím ako najkrajší deň môjho života. Fakt. Mimoriadne sme si ho aj so Šimonom užili. Tento deň však bol sprevádzaný smútkom z toho, že tam s nami nemohol byť môj otec, ktorý zomrel minulý rok. Keby však žil, určite by sa z našej svadby tešil tak, ako sa tešil zo sestrinej minuloročnej svadby.

A čo by som urobila inak? Nezabudla by som si závoj :D, na ktorý som si asi tri minúty pred začiatkom sobáša spomenula. Ale keď som sa kvôli tomu takmer rozplakala, Šimon ma zastavil so slovami: “Anetka, si tá najkrajšia nevesta, akú som kedy videl! Nepotrebuješ závoj.” To mi stačilo.

Na ktoré momenty vašej svadby najradšej spomínate? 🙂 Najradšej spomíname na moment, kedy sme si mali nasadiť obrúčky a Šimon mi zo stresu išiel nasadiť svoju (3x väčšiu, ako môj prst). Ale nie, veď my si radi pospomíname na každý moment, lebo všetko bolo super. Ale ja osobne si rada vybavujem tú situáciu, keď sme sedeli za hlavným stolom, večerali sme a ja som sa cítila veľmi útulne v tom miernom prítmí.

Milujem svetlo sviečok a svetelných reťazí. Na tú pohodu a spokojné tváre si rada spomínam. Aj na tie pohľady, keď ma ľudia uvideli prvýkrát. Alebo jednoducho na tie chvíle, keď som si uvedomila, že som nevesta, ten úžasný muž vedľa mňa je môj ženích a že to, o čom som od malička snívala, sa mi splnilo a môžem žiť každý deň svoj sen.