Nevesta Erika: „Bohémsky štýl s prvkami severoamerických indiánov nás dvoch jednoducho dokonale vystihol.“

Jedinečná bohémska svadba Eriky a Juraja je naozaj pohladením pre oko. Perfektný styling oboch snúbencov, jedinečná výzdoba a k tomu zaujímavý príbeh ich lásky. Príjemné čítanie!

Kto sú a čomu sa venujú Erika a Juraj?

Sme dvaja mladí ľudia, ktorí sa rozhodli odísť do zahraničia, aby si mohli splniť svoje sny. Obidvaja máme veľmi radi prírodu, zvieratá a deti. Ja som vyštudovaná reprodukčná grafička a Juraj je chemický inžinier.

Juraj sa od malička intenzívne venuje futbalu, momentálne vo voľnom čase trénuje deti a popri tom veľmi rád rekreačne behá. Ja rada trávim čas v kuchyni pri varení, rada čítam, navrhujem informačné plagáty a vo svojom voľnom čase sa venujem aj výrobe rôznych predmetov, ako sú lapače snov, bytové dekorácie, bižutéria a podobne.

Ako ste sa dali dohromady a koľko vám trvalo, kým ste sa dopracovali k svadbe?

Príbeh nášho zoznámenia je pre mnohých ľudí veľmi zaujímavý. Náš príbeh začal už keď som mala 11 rokov a prihlásila som sa do letného indiánskeho tábora, kde bol mojím táborovým vedúcim práve Juraj, ktorý mal v tej dobe 18 rokov a ako mladý animátor sa zaúčal. Ja som bola táborom tak očarená, že som naň nikdy nezabudla.

O skoro sedem rokov neskôr, keď som mala 18, som doma náhodne našla písanku s menami a adresami kamarátov a vedúcich z tábora. Keďže v tej dobe už fungoval Facebook, rozhodla som sa, že svojich kamarátov z tábora skúsim takouto formou vyhľadať. Podarilo sa mi náhodne skontaktovať aj s Jurajom, a spojila som sa s ním práve v tom období, keď ich občianske združenie organizovalo nábor nových táborových vedúcich. Keďže som na tábor mala veľmi dobré spomienky a deti mám veľmi rada, prihlásila som sa na ich konkurz, na ktorom som nečakane uspela.

S Jurajom sme sa stretávali zo začiatku len zriedka na akciách a cez víkendy, keď sme mali všetci spolu pracovné stretnutia. Tým, že sme spolu trávili v podstate 24 hodín denne a mali sme čas na to, aby sme sa lepšie spoznali, preskočila medzi nami iskra a od našej indiánskej svadby, ktorá bola súčasťou programu pre deti, sme spolu. Takže keď sa nás niekto opýta, ako sme sa zoznámili, tak sa vždy smejeme, že to je celkom dlhý príbeh.

Aké boli zásnuby? Naše zásnuby sme mali 8. novembra 2014. Juraj zabezpečil výlet teplovzdušným balónom nad Švajčiarskymi Alpami. Všetko to pre mňa bolo jedno veľké prekvapenie. Keď sme leteli najvyššie nad zemou, približne vo výške 3550 m. n. m., Juraj ma požiadal o ruku. Našu svadbu sme začali plánovať približne rok po zásnubách.

Mali ste jasnú predstavu ako bude svadba vyzerať?

Keďže už štyri roky žijeme vo Švajčiarsku, celú svadbu sme plánovali zo zahraničia. Svadbu sme si financovali sami a preto sme sa rozhodli, že si ju celú aj sami zorganizujeme. Nikoho z rodiny ani priateľov sme sa plánovaním našej svadby nesnažili zaťažovať. Môžeme teda povedať, že takmer celá naša svadba bola pre všetkých hostí viac-menej prekvapením. Mojou veľkou pomocou bola priateľka Veronika, ktorá zastávala miesto hlavnej družičky, objednávateľa, dodávateľa, informátora, no proste všetkého, čo si len viete predstaviť. Bez nej by sme to nikdy tak bravúrne nezvládli, pretože aj keď si človek myslí, že to sám zvládne, zo zahraničia to bohužiaľ bez istej pomoci naozaj nejde.

Predstavu o svadbe sme mali len približnú. Vedeli sme, že chceme niečo iné a originálne. Niečo také, čo by vystihovalo nás dvoch ako pár. Po prvom rozhovore s Veronikou Samekovou zo svadobného štúdia Ambientes sme sa definitívne rozhodli pre bohémsky štýl, do ktorého perfektne zapadala aj indiánska tematika, ktorá je našou srdcovkou.

Čím sa vaša svadba odlišovala od klasických svadieb? Čo bolo na nej také osobité?

Naša svadba sa odlišovala pravdupovediac skoro vo všetkom, keď beriem do úvahy tradičné svadby v našej a Jurajovej rodine. Odlišovala sa napríklad už len tým, že bola civilná a bola v záhrade. Ďalšia odlišnosť, a asi aj tá najväčšia, bol práve štýl našej svadby. Bohémsky štýl s prvkami severoamerických indiánov nás dvoch jednoducho dokonale vystihol. Iné boli tým pádom aj svadobné oznámenia, naše oblečenie a samozrejme výzdoba, v ktorej nesmeli chýbať lapače snov, stany teepee, luky, šípy, bizónie lebky s rohami a pierka.

K obradu nám hral náš veľmi dobrý priateľ, mladý a talentovaný začínajúci spevák Andrej ANDY Rybecký. Na gitare nám prenádherne zahral hlavnú pieseň z nášho obľúbeného filmu Posledný Mohykán. Dodalo to obradu neuveriteľnú atmosféru. Keď sme odchádzali od „oltára“, tak nám na Jurajove želanie hrala hymna ligy majstrov.

Do programu bola zahrnutá aj naša druhá rodina, ktorou sú naši najlepší priatelia a kolegovia „indiáni“. Svojím programom v dobových kostýmoch a polnočnou šou v maskách nás aj našich hostí skutočne pobavili a postarali sa nám o nezabudnuteľné zážitky. Pre hostí sme mali objednaného aj karikaturistu, pána Michala Takácsa, a ako detský dozor jednu mladú skúsenú animátorku Gabiku Petraniovú z firmy Jade-Agency, ktorá sa až do večera s detičkami hrala na záhrade.

Aké outfity ste si vybrali na svadobný deň a prečo?

Naše oblečenie sme sa snažili zladiť so štýlom svadby. Aj našich hostí sme slušne poprosili, aby sa obliekli neformálne a hlavne pohodlne. Všetci hostia to do bodky splnili a vyzerali úžasne! Ženy vsadili na dlhé sukne, strakaté šaty, vrkoče, čelenky vo vlasoch a muži zase na kárované košele, traky, vesty a brady.

Ja som mala šaty v krémovej farbe, miestami priesvitné, s výraznými hrubými kvetinovými vzormi, ktoré obopínali moju postavu a mali len veľmi kratučkú vlečku. Nemala som závoj, ani šperky, obuté som mala Converse tenisky a doplnky som mala z umelých a sušených kvetov od Maglaeli. Juraj mal športovo-elegantné hnedé nohavice, bielu ľanovú košeľu bez goliera, bordové traky a tiež mal obuté Converse tenisky. Mal aj jednoduché doplnky v podobe hodiniek, drevených náramkov a, samozrejme, brady.

Ako vyzeral tvoj predsvadobný týždeň? Čo bol pre teba najväčší stres?

Popravde si predsvadobný týždeň úplne do bodky nepamätám. Bolo to každý deň sem a potom tam a rýchlo toto a zase tamto. Vo štvrtok ráno sme už s naloženým autom cestovali do Pálenice. Večer bol Juraj u holiča, ja som mala skúšku účesu. Neskôr sme si ešte posedeli s našimi hosťami zo zahraničia, ktorí pricestovali už o deň skôr.

A čo bol pre nás najväčší stres? Ani neviem. Človek nemá na nič čas a z toho je asi najviac vystresovaný a vyčerpaný. Celý týždeň pred svadbou by som nazvala jednoducho bojom o čas.

Ako vyzeral tvoj svadobný deň? Čo ste robili od rána až do večera?

Ráno sme sa zobudili, spravila som si make-up a išli sme dole na terasu. Tam už boli prípravy výzdoby v plnom prúde, a tak ma Juraj zaviezol ku kaderníčke. Keď som bola učesaná, troška sme sa pomotali pomedzi aranžérky z Ambientes, prešli sme si ešte raz celý program dňa a išli sme sa fotiť.

O tretej bol obrad, gratulácie, fotografovanie s hosťami, vypúšťanie balónov, príhovor, rozdanie darov rodičom a obed. Kým mali hostia voľný program, my sme sa boli druhýkrát fotiť pri západe slnka. Potom nasledoval prvý tanec a tanec s rodičmi, neskôr sme mali indiánske výkupné, ochutnávku alkoholu, krájanie torty, hádzanie kytice a podväzku, polnočné kolečko… Celý polnočný program v maskách bol zakončený tým, že ženícha hodili jeho najlepší kamaráti o tretej ráno do jazierka a, samozrejme, naskákali tam za ním, aby mu nebolo smutno. 🙂

Ako sa cítiš ako manželka?

Očakávala som, že ako manželka sa budem cítiť úplne inak, no popravde sa cítim rovnako. Nevidím rozdiel medzi tým byť a nebyť zosobášení. Je to určite tým, že s Jurajom sme pred svadbou už spolu žili aj hospodárili, teda svadba bola len spečatením našej lásky a nie novým krokom do života, ako to býva pre mnohých ľudí, ktorí spolu začnú bývať a žiť až po svadbe.

Jediné, čo vnímam inak, je asi to, že si viac uvedomujem moju lásku k Jurajovi. Je medzi nami akoby neviditeľné puto, také úplne malinké, ale veľmi silné. Cítim v sebe, že mám teraz viac zodpovednosti voči manželovi a neskôr voči našej rodine. Mám v sebe jednoducho pocit istoty a nesmierneho šťastia.

A na záver… Ktoré momenty svadobného dňa sú pre teba tie „top“?

Ani neviem, kde mám začať. Naša svadba bola proste sen. Všetko od A po Z bolo úplne úžasné. Nedajú sa vybrať žiadne top momenty, pretože každá jedna minúta bola pre mňa úžasná a niečím výnimočná. Po viac ako roku tvrdých, nekončiacich príprav som si nemohla priať nič lepšie. Naša svadba jednoducho predčila naše očakávania.

Vďačíme za to najmä ľuďom, ktorí nám ju svojou prítomnosťou spríjemnili. Veď čo by bola naša svadba bez rodiny a našich skutočných priateľov? Vidieť úprimnú radosť a úsmev na tvárach našich hostí bolo jednoducho na nezaplatenie. Priala by som každej jednej neveste a ženíchovi, aby zažili ten pocit neuveriteľnej eufórie a neskutočného šťastia, aký som vo svoj svadobný deň zažívala ja. Doslova som cítila, ako sa mi šťastie vyparuje cez pokožku a myslela som, že mi samým šťastím každú chvíľu vyskočí srdce z hrude. Je to proste neopísateľné.

Preto mám pre každý mladý pár radu. Nikdy nezabudnite, že je to váš deň, že je to len raz v živote a že sa už nikdy viac nezopakuje. Kašlite na to, kto si čo myslí, čo sa sluší a patrí, na tradície a povery. Vaša svadba by mala byť zrkadlom vás dvoch. Každá jedna koruna, ktorú ušetríte, každá jedna vec, ktorú si kvôli niekomu odopriete, a každý vám blízky človek, ktorého nepozvete, to sú všetko veci, ktoré vás budú neskôr veľmi mrzieť. Svadba je na to, aby sa spojili dve duše, ktoré patria k sebe, aby sa zišla rodina, priatelia a spoločne to s úsmevom na tvári oslávili a plnými dúškami si to všetci spolu poriadne vychutnali.

Svadba nemá byť o súťažení, predbiehaní sa v krajšej výzdobe, drahších šatách, splnení všetkých tradícií a podobne. Svadba má byť oslavou vašej lásky a toho, čo skutočne chcete a kto ako pár ste. Takže, čokoľvek sa vám páči a je vášmu srdcu blízke, jednoducho to nasledujte. My sme sa pozerali na to, kto sme a čo skutočne chceme, či už sa to niekomu páčilo alebo nie a práve vďaka tomu môžem s čistým svedomím povedať za seba, ale aj za môjho manžela, že naša svadba bola skutočne tým najkrajším dňom v našom živote.

Viac fotografií zo svadby Eriky a Juraja:

Ďakujeme Erike za rozhovor a prajeme jej všetko najlepšie v manželskom živote!

---