Neviem, či ho ľúbim a či s ním chcem byť

Ahojte dámy, chcela by som Vás poprosiť o Vaše názory na môj príbeh. Predsa, je Vás tu dosť a každý názor mi dúfam niečo dá. Takže ak máte čas a chuť... Som študentka VŠ v poslednom ročníku štúdia. Mám úžasného partnera! Je pre mňa dokonalý a ja som dokonalá pre neho ;) Je preto až neuveriteľné kam som sa s týmto presvedčením dostala...:( Náš vzťah trvá už viac ako 6 rokov. Hovorí sa, že ten siedmy je vraj kritický. My sme si však za ten čas, čo sme spolu preskákali už ozaj všeličím. Typickým však pre nás bolo spoločné riešenie každého problému. Všetko sme vždy spolu zvládli bez hádok a ubližovania si. Obaja sme vedeli čo od života chceme a čo je pre nás dôležité. Veľa sme spolu cestovali, máme spoločných priateľov, lásku a jeden druhého. Neviem kde sa stala chyba. Položila som si otázku, či partnera milujem. Viem, že ak sa samej seba toto opýtam, už to nie je to čo by malo! Ale začala som hľadať príčinu... Partnerova rodina? - pre viac ako 20. rokmi prišiel partner o otca po nehode. Veľmi ich to poznačilo. Matka si nikoho nepripúšťa k telu, brat je uzavretý do seba. Neviem si k nim nájsť cestu, ale nie som sama. Partner tvrdí, že ma majú radi, len ja to nevidím ;) Sex? Už dávno nemám chuť. Skúšali sme všetky možné aj nemožné riešenia, partner stojí vždy pri mne. Je ohľaduplný, citlivý, láskavý!! iný by ma už dávno poslal kade ľahšie. Je to môj prvý vážny vzťah. Nikdy som nemala nikoho iného a bola som si istá že iného ani nechcem...Spoločné bývanie? Po dlhých rozhovoroch a plačoch je len jediná možnosť. Ísť bývať do veľkého domu, kde žije partnerova matka sama (teraz ešte stále s mojíím partnerom) pretože dom je veľký dá sa prestavať a matka sa nedokáže o dom, záhradu a ani finančne o celý ten domisko postarať. Sľúbil mi dva vchody a úplne oddelené bývanie. Nie som veľmi nadšená. Stačil by mi malý bytík a určite nie s rodičmi (ani mojimi ani svokrovcami). Svadba? Áno, vedela som, že je ten pravý. Viem, že ma nikdy neopustí. Obaja vieme, aké je to vyrastať v neúplnej rodine a tej svojej chceme dať všetko čo sme my mať nemohli. Som si ním 1000% istá. Tak v čom je problém? Prečo zrazu neviem či ho ľúbim, či s ním chcem byť... Poraďte mi prosím.
Odpovedať
1
2
5
Profilova fotka
@chockolocko11 mozno mas len zle obdobie...ono niekedy je toho na cloveka vela a potom samu zda vsetko zle...skus tomu dat chvilu casu a skus to neanalizovat..to najdolezitejsie podla mna pre partnersky zivot je laska, dovera, porozumenie a toleracia....a to evidentne mate...ak sa sama seba pytas ci ho milujes tak to nie je az take divne...dolezite je ze aka je odpoved...skus si predstavit zeby si uz nenasla partnera ktory by ti vyhovoval rovnako, co potom? Spomen si na to pekne medzi vami , na pekne zazitky, na partnerove vyznania...a potom sa sama seba opytaj: Milujem ho? Je to ten pravy? Ked je to totiz clovek znechuteny tak aj jeho zmyslanie je ine...My sa s manzelom vzdy smejeme lebo mu hovorim ze ma niekedy dokaze tak nastvat zeby som ho pichla vidlickou...a pritom ho milujem najviac na svete a v konecnom dosledku mozem povedat ze som najstastnejsia ze ho mam.
Odpovedať
@chockolocko11 ak si si ním istá ako partnerom, nepochybuj o vztahu... ohľadom sexu - chod za gynekológom či sexuologom, možno ti poradia, ako s nechuťou bojovať... popremýšľaj, čo ta od sexu odrádza? stereotyp, zovňajšok partnera, malo voľného času, nedostatok súkromia, strach z tehotenstva, nespokojnosť s postavou, ale aj zdravotne problémy - hormonalna nerovnováha - pomôžu spomenutý gyn/sexuológ... rozprávate sa o vašom vzťahu? vie priateľ, ako sa cítiš? ohľadom byvania - skúste pouvažovať nad predajom domu a kupy malého bytu pre svokru a väčšieho pre vás... treba hľadať alternatívy...
Odpovedať
@petronellynka ďakujem za reakciu :) možno je to zlé obdobie. Ale je spôsobené práve tým, o čom som písala. Neviem sa z toho vymaniť, začať myslieť inakšie... Potrebujem sa vo vzťahu posunúť a viem, že to nebude ľahké. Nehovorím, že sa potrebujem hneď vydať, alebo rozísť. Ale napr. skúsiť spolu s partnetom bývať. A to nejde. Resp. ide, ale len v dome mojej potencionálnej svokry, čo ma naozaj odrádza a trápi. @riana12 ďakujem za rady, ozaj sme už skúšali aj gynekológia, stále mením druhy antikoncepcie, vysadiť sa ju úplne bojím, aj keď mi partner navrhol už aj takú alternatívu. Pýtali sme sa aj psychológa a sexuológa. Všetko pomohlo ale len na krátke obdobie...:( S partnerom sa veľa rozprávame. Vieme si povedať ozaj všetko, máme vybudovanú obrovskú dôveru. Nebojím sa mu nič povedať. On mne tiež nie. Bohužiaľ, to nad čím momentálne uvažujem mu povedať nemôžem. Myslím, že by ho to naozaj zranilo. A to si nezaslúži!! Ďakujem Vám za odpovede ;)
Odpovedať
Profilova fotka
@chockolocko11 ak mas pocit ze stojis vo vztahu na mieste a ze sa vas vztah neposuva tak to je podla mna pricina ja tej nechuti k sexu...ako pislala @riana12 skuste vyriesit to byvanie inym sposobom, predaj domu a kupa 2 bytov alebo zoberte mensiu pozicku a kupte byt svokre a vam ostane dom...je urcite viacej sposobov...necudujem sa ze nechces byvat so svokrou...mali by ste komunikovat s priatelom...ako to vidi on?
Odpovedať
ahoj, skús si dať jednoduchú otázku, chcela by si byť bez neho do konca života? Predstav si, že odíde, už ho nikdy neuvidíš, nikdy sa s ním nebudeš rozprávať.. vieš si to predstaviť?
Odpovedať
@chockolocko11 no tak v antikoncepcii môže byť problém tvojej nechute... prečo nechces vysadiť? budúcnosť, tehotenstvo, byvanie? tak rieste najprv to... vidím najväčší problém práve to bývanie resp. tvoje obavy zo vztahu svokra - nevesta resp. svagor... tam treba vyriešiť otazku bývania... ostatné je už len toho dôsledok...
Odpovedať
@chockolocko11 inak aj ja som mala takú antikoncepciu, že keby aj Brad Pitt prišiel tak ho pošlem kade ľahšie ;-) problém môže byť fakt aj tam
Odpovedať
Zmenil sa mi názov diskusie, všimli ste si?
Odpovedať
@chockolocko11 ano a nechapem preco vsak tolko anglicky vie kazdy :-))
Odpovedať
Nechcela som, aby tá téma znela takto... Je to hlúpe...
Odpovedať
@chockolocko11 nedá sa ti to zmeniť keď si ju založila?
Odpovedať
@petronellynka áno, myslím, že probém je v bývaní. Ale moja potencionálna svokra sa z toho domu naodsťahuje. Nemôžem od nich chcieť aby ho predali. Majú tam spomienky, detstvo, svokra na krásne manželstvo... Ona tam tiež vyrastala. Partner je až moc dobrý. všetci ostatní sa na svokru vykašľali, nikto jej nepomôže. Má len nás... Ale bývať tam nechcem... je to jej domácnosť a ja chcem mať svoju... Nechcem až tak veľa
Odpovedať
Článok sa načítava...
Profilova fotka
podla man si sa zlakla.....toho vsetkeho... ce to acs..ked sa ti to ulezi...nebdues sa pozastavovcat nad takymi vecami @chockolocko11
Odpovedať
@gemini255 nie neviem si predstaviť život bez neho... neverím, že sa nájde na tomto svete ešte niekto pre mňa taký dokonalý... Ale je tu to "ale"
Odpovedať
@nikolla2 nie je to momentálny stav, toto riešime už dlhý čas. Práve preto si už neviem rady...
Odpovedať
Profilova fotka
@chockolocko11 ja si mylsim osobne ked fakt vies ze je ten pravy a milujes ho, neries jeho mamu a rodinu- snimi zit nebudes.....ja mam napr. o 5 rokov mladsieho snubenca a moja mama sa cez to nevedela preniest doteraz....ale budem s nim zit ja nie ona, ja viem aky je ako sa sparav...pocuvaj svoje srdce...a podla toho sa riad..
Odpovedať
@riana12 vysadiť ešte nechcem, potrebujem mať najprv istotu, že ak by sa prihodilo, mám kde žiť a budem spokojná. Zatiaľ to neprichádza v tejto situácii do úvahy. Najprv bývanie, svadba, detičky. Ani neviete, ako by som si priala aby to takto bolo. Ale nič nie je dokonalé... Ale čo ďalej? Môj partner vidí našu budúcnosť v jeho rodnom dome. Aj keď sám by si chcel postaviť vlastný, náš spoločný, ale uvedomuje si, že svokru bude treba doopatrovať a hlavne postarať sa o obrovský dom. Nerozumie, prečo tam tak veľmi nechcem ísť. Tvrdí, že jeho matka ma má rada, len to nedáva najavo. Vraj keby vidím ako sa s práva k iným pochopila by som to. Ale ona je učiteľka. Na ostatných je milá, chápavá, tolerantná. Ale akonáhle má pri sebe niekoho kto by jej mal byť blízky, uzavrie sa. Nemám s ňou problém, ale chcem mať vlastnú domácnosť.
Odpovedať
@nikolla2 práve to neviem, či nebduem žiť aj s nimi... To ma desí... Dokonca brat, ktorý sa o matku (svokru) vôbec nazaujíma žije v dome len kúsok od svokrinho... A nemajú žiadny vzťah. Je to divné. Mám preto obavy.
Odpovedať
Profilova fotka
@chockolocko11 ak amte na byt kupte si, ak nie , je to mozno blbe ale mozte byt radi ze budete moct ybt tam u nje...a ked budete mat samostatny vxod nieje problem..pozri vyskusate , uvidis, ak to bdue na nervy kupite si nieco vlastne....a starat sa o svokru mozu bratia na striedacku..nikde nieje napsiane ze musi iba tvoj snubenec..a apropo clovek sa vekom meni, mozno budete mat nakoniec s jeho mamkou suepr vztah.....vyskusaj uvidis, zato nic nedas..)
Odpovedať
@chockolocko11 vidis, tvoj problem je jeho rodina, vztahy a byvanie... naozaj, skus pouvazovat na alternativami, ku kazdej si premysli svoje argumenty - daj to na papier, priatelovi predostri... tu nejde o vas vztah, ani o nechut k sexu... vsetko je to len jeho rodinou... ako casto byvas s jeho mamou v kontakte? skusila si s nou robit nieco sama? byvas s nou dlhsie, viac ako len nedelny obed na 2 hodinky?
Odpovedať
Profilova fotka
@chockolocko11 Asi viem ako sa cítiš. Ja stále s priateľom riešim spoločné bývanie. Máme to ozaj podobné ako vy. Priateľ zostal ako najmladší sám v rodnom dome s mamou. Očakáva sa od neho, že s mamou aj ostane. Dokonca už sú aj dohodnutí, že jeho nastávajúca sa k nim prisťahuje. On mi sľubuje spoločné bývanie úplne samostatné a oddelené. Ale ten dom je predsa jeho matky. Nikdy tam nebudem môcť spaviť nič bez toho, aby o tom nevedela. Neviem si predstaviť, že budem raz variť pre svoju rodinu a ona si bude variť sama. Ved hádam, to dá rozum, že keď sme spolu, navarím aj pre ňu. Ja neviem, je to také hlúpe. Tiež sa nevieme pohnúť z miesta. Vieme, že sa chceme zobrať, mať spolu deti, žiť spolu už navždy - aj ked to je možno klišé. Ale ja sa nechcem neustále prispôsobovať panej domu. A čo spoločná záhrada? Kto je tam pánom? Aj keď je dom rozdelený na dva byty. Ona tam má kvety, chodníčky, záhradku... Ale čo keby tam chcem dať ja niečo svoje? Alebo kto kosí trávu a kedy?? :D Proste ma napadajú bežné otázky, ktoré prídu... Chcem len byť samostatná, upratovať a kosiť kedy chcem ja a kedy mi to vychádza... Úplne Ťa chápem a myslím si, že svojho partnera ľúbiš!! Je málo párov, ktoré sú také ako vy (podľa toho čo si písala o dôvere, tolerancii a pod.) Držím vám palce! - mne sa tiež viac hodí názov témy Unbelievable, nechápem prečo to admin zmenil.
Odpovedať
@riana12 bývanie a rodina a k tomu sa pridružili už ostatné... Som z toho na nervy! Veľmi som sa od začiatku snažila, aby sme si k sebe s jeho rodinou našli cestu. Chodievali sme tam veľmi často. Ako som spomínala, majú obrovský dom a nik okrem partnera sa oň nestará. Chodievala som mu pomáhať. Kosiť, zbierať sezónne ovocie, zeleninu, sadiť, upratovať, umývať okná, neskôr aj variť a upratovať. Proste sa im snažím pomáhať ako viem. Jeho starí rodičia ma zbožňujú a ja ich tiež, koľkokrát si spolu sadneme a môžeme sa rozprávať aj hodiny. Ale moja svokra nie. Aj keď jej pomôžem, aj keď sa opýtam čo má nové, ako sa má... atď... Robím všetko pre to, aby to bolo lepšie... Ale už to začínam vzdávať. Viem, že môžem byť rada, že vôbec mám kam ísť. Ale toto naozaj nechcem, radšej si vezem na krk hypotéku (aj ked to s rozumným riešením nemá nič poločné) ako byť tam
Odpovedať
@orchidea121 Vystihla si to presne :) Asi ozaj vieš o čom hovorím. Mrzí ma, že ma tieto problémy priviedli k pochybnostiam o našom vzťahu. Ale za to ďakujem Vám, nevestičky ;) Asi by som si to nikdy takto nespojila. Viem, že nakopenie problémov má hlbší koreň, ale žeby všetky pramenili v partnerovej matke? Myslím, že si nezaslúži toľko mojej pozornosti! :)
Odpovedať
@chockolocko11 to ostatne naozaj teraz nema zmysel riesit, ak to chces medzi vami vyriesit hlavne ku tvojej spokojnosti, pretoze ty si ta nespokojna... jasne, ze priatel bude chciet ostat v rodicovskom... dakedy to chcel aj moj... ale ja som nechcela ist do ich domceka... pre mna to malo prilis vela minusov... daleko ku mne do prace, nutnost vyplatit surodencov ci uz vopred alebo po smrti mamy (aj ked to este predbieham, ale clovek musi mysliet aj na toto), hypo by sme museli zobrat aj kvoli vyplacaniu, aj kvoli prerabke, lebo domcek maju maly, ked by prisli deti, nestacilo by to... ak sa uz mam zadlzit, radsej pekne vlastne a na neutralnej pode - blizko k buducej svokre aj mojej mame... a mame to... ked sme sli do podnajmu pred rokom aj nieco, vtedy mali snubenec a jeho mama nejake skripave obdobie, tak sme potom velmi rychlo zbuchali aj podnajom, vtedy priatel chcel mat pokoj... a mne to dobre padlo, lebo som mala sancu zistit, ako vieme fungovat len vo dvojici... ked mas niekoho za chrbtom a mate si riesit partnerske problemy, je to tazke... po tristvrte roku prislo na pretras byvanie, vtedy sa riesil ten mamin dom... no vhodnymi argumentami sa aj priatelov nazor na dom a jeho prestavbu zmenil a nakoniec je za byt este radsej, ako ja... :-N mama tvojho priatela moze byt povahy, aku mam ja... nie ku kazdemu si hned najdem cestu, s niekym sa otukam hned, ku niekomu si vztah tvorim cely zivot, niekedy treba absolvovat aj nieco, co ten vztah zmeni... napr. dakedy som voci kolegyni bola chladna jak psi cumak... mala vytvoreny akysi odpor ci blok k mladym... dnes sa so mnou vie porozpravat, porsrandovat, popyta sa ma na pracu, necha si poradit... mozno u vas je to zase vztahom, ze sa svokra obava, ze uz si na nu syn nenajde tolko casu... preto je chladnejsia voci tebe... azda nechtiac... skuste to s tym predajom domu a kupou dvoch bytov... ked by sa dalo, nech nie su daleko od seba... aby sa svokra necitila odstrcene... aby mala pocit, ze je syn stale nablizku, ked ho bude potrebovat... ja by som toto videla ako najschodnejsiu cestu... mozno to bude stat vela nervov, aby priatel pochopil, ale treba hladat spravne argumenty... pozeraj si ponuky, inzeraty, aby si mu ukazala nieco pekne... trochu sa snaz ;-)
Odpovedať
Profilova fotka
@chockolocko11 ak budete chciet tak spolocne riesenie najdete...tym ze ste na mrtvom bode tak ta to proste frustruje a tam je pramen pochybnosti o vasom vztahu...urcite to musite nejako riesit...priatel by mal zobrat do uvahy to ze tam nechces ist...samozrejme ako hovoris hypoteka nie je najlepsie riesenie ale zase ked tam budes nestastna tak to stoji za uvazenie... Hlavne sa porozpravajte...urcite ani on nechce aby si bola nestastna...spolu najdete riesenie
Odpovedať
No k tej nechuti na sex... Tiez som vysadila antikoncepciu uz pred dvomi rokmi a doteraz som ani nahodou neotehotnela... Preco si zeny myslia, ze jediny sposob ako zabranit tehotenstvu je do seba pchat ten odpad.. Antikoncepcia je naozaj odpad a kazdy kto sa v tom ako tak vyzna ti toto povie, tiez som striedala rozne druhy, od jednej mi bolo nevolno, od druhej som nie ze nemala chut ale doslova sa mi sex hnusil.... no takze som ju pekne krasne prestla uzivat a citim sa ovela lepsie... A dieta budem mat az vtedy ked si poviem, ze teraz ho chcem mat... da sa to zariadit aj inak... ani antikoncepcia nie je 100 percente spolahliva... a za tieto problemy to naozaj nestoji... Myslim si, ze kazdy par si casom prejde obdobim, kedy nie je chut na sex - kopu starosti, stereotyp, unava, povinnosti.... no ale v provom rade, najvacsia erotogenna zona kazdeho cloveka je mozog... Chut je v prvom rade v hlave.... a ked tvoju hlavu zatazuju rozne ine veci - ako vidim tam su to hlavne neprijemne veci, tak sa straca aj chut na sex.... uvidis, ked sa vyriesi vsetko ostatne, vyriesi sa aj toto... NO a to s tym byvanim, tak musis si to jednoducho presadit, ziadna zena by asi nechcela zit v jednej domacnosti so svokrou.... Pokial sa svokra vie este sama o seba postarat, tak by som to riesila kupou dvoch mensich bytov, resp. vy v dome a svokra v byte... a ked nastane obdobie, ze svokra sa uz sama o seba nebude schopna postarat, tak potom to budete riesit... teraz je to este predcasne nie?
Odpovedať
Profilova fotka
@chockolocko11 Ahoj, úplne ta chápem. Prežila som si to isté. Tiež sme scpolu chodili 5 rokov, každý čakal že sa vezmeme, vlastne samy sme to tak chceli bolo pre nás prirodzené, ved sme si rozumeli, lubili sa. Tiež bol môj prvý, dokonca sme začali plánovať svadbu a asi 5 mesiacov pred termínom som to stopla. Dôvod? už asi 3 meiace predtým ma prenasledovali otázky a výčitky typu:" Naozaj si ho chceš zobrať?" moja odpoved bola nie, tá predstava že by sme mali ísť bývať k jeho mame (tiež sama, otec im zomrel pred 3 rokmi), okrem toho bol partner ten vodcovský typ, či mi začalo tiež prekážať, takže predstava spoločného života sa stala pre mna nočnou morou a to nepreháňam!! A tak v jedno nedelné ráno, ked sme sa zasa nevedeli dohodnuť na spoločnom bývaní som mu vrátila snubný prsneň s tým že chcem pauzu, že takto neviem žiť, že na svadbu sa má človek tešiť a nie takto stresovať. Aká bola reakcia? jedným slovom šok, vôbec to nečakal, snažil sa ma uchlácholiť ale bola som pevne rozhodnuta (sama neviem kde sa to vo mne zobralo). Na 2, den ma čakal po praci s kyticou ruží, plakal ako malé dieťa, vtisol mi obálku do ruky a ospravedlnoval sa, že pochopil čo všetko zlé robil, že pojde so mnou bývať kam chcem, samy dvaja, že zmení svoje správanie. úprimne ani to so mnou nepohlo, ja som bola tak chladná, nič som v tej chvíli necítila, rozmýšlala som nad tým a tak som sa rozhodla: po 5 rokoch tomu dám poslednú šancu ale svadba sa ruší určite, a na konci roka sa rozhodneme ako dalej. Ludia neverila som tomu, ale stalo sato, môj priatel sa naozaj zmenil, ideme sa sťahovať, v apríli bude svadba. Moja rada znie: porozmýšlaj, čo za tým je, u mna to tiež nevyzeralo na neviem aké problemy vo vzťahu ale jedine moje pocity ma zastavili a pripopenuli že čo sa deje, prečo nie som šťastná, chce to zahlbit sa doseba, porozmýšlaj čo ti vadí, čo ti chýba prečo sa tak cítiš, všetko má svoju príčinu. Ps: chuť sa sex bola posledný rok minimálna, bola som z toho zúgfala a partner tiež, skúšali sme kadečo a poviem ti, že ako náhle sa náš vzťah uzdravil aj moje libido sa dostalo do normalu, pretože to všetko so sebou suvisí. nevzdávaj sa, porozmýšlaj, niekedy chapi potrebuju veľkú facku aby sa prebrali a zistili o čo prichádzaju.
Odpovedať
@riana12 ďakujem za Tvoje slová :) bohužiaľ predaj domu určite neprichádza do úvahy. Neviem si ani ju ani toho môjho predstaviť v byte. Stále sú vonku, stále niečo robia. Domov chodia len spať a v zime pozerať telku, aj to skôr len ona. Partner si nájde robotu aj doma :) Už som mu párkrát povedala, že tam nepôjdem a radšej sa na celý život zadĺžim, aby som mala kľud a splnila si sen o osamostatnení sa - úplnom! Ale na druhej strane mu nedokážem povedať aby odišiel od matky... Aj som našla už pár bytov, inzerátov. Dokonca som mala k dispozícii byt. Ale ešte asi nebol vhodný čas, a on o tom asi ani nepremýšľal... a to všetko kvôli nej a tomu obrovskému domu.
Odpovedať
@petronellynka áno, obaja túžime po tom aby už bol kľud, pokoj, harmónia... ktoré boli pre nás typické. Dúfam, že to voľako dáme do poriadku. Ďakujem ;)
Odpovedať
@chockolocko11 nuz musis teda nad inymi alternativami popremyslat, lebo takto daleko nezajdete... =-)
Odpovedať
1
2
5
Na pridanie príspevku sa musíte prihlásiť.
Presunutím fotiek môžete zmeniť ich poradie

Nenašli ste čo ste hľadali?