Kategórie
Najnovšie diskusie
Kde sa diskutuje
Kam som prispel
Sledované diskusie
Sieň slávy
Fórum > Život pred svadbou

Neviem, či ho ľúbim a či s ním chcem byť

Zobraz úvodný príspevok
Ahojte dámy, chcela by som Vás poprosiť o Vaše názory na môj príbeh. Predsa, je Vás tu dosť a každý názor mi dúfam niečo dá. Takže ak máte čas a chuť... Som študentka VŠ v poslednom ročníku štúdia. Mám úžasného partnera! Je pre mňa dokonalý a ja som dokonalá pre neho ;) Je preto až neuveriteľné kam som sa s týmto presvedčením dostala...:( Náš vzťah trvá už viac ako 6 rokov. Hovorí sa, že ten siedmy je vraj kritický. My sme si však za ten čas, čo sme spolu preskákali už ozaj všeličím. Typickým však pre nás bolo spoločné riešenie každého problému. Všetko sme vždy spolu zvládli bez hádok a ubližovania si. Obaja sme vedeli čo od života chceme a čo je pre nás dôležité. Veľa sme spolu cestovali, máme spoločných priateľov, lásku a jeden druhého. Neviem kde sa stala chyba. Položila som si otázku, či partnera milujem. Viem, že ak sa samej seba toto opýtam, už to nie je to čo by malo! Ale začala som hľadať príčinu... Partnerova rodina? - pre viac ako 20. rokmi prišiel partner o otca po nehode. Veľmi ich to poznačilo. Matka si nikoho nepripúšťa k telu, brat je uzavretý do seba. Neviem si k nim nájsť cestu, ale nie som sama. Partner tvrdí, že ma majú radi, len ja to nevidím ;) Sex? Už dávno nemám chuť. Skúšali sme všetky možné aj nemožné riešenia, partner stojí vždy pri mne. Je ohľaduplný, citlivý, láskavý!! iný by ma už dávno poslal kade ľahšie. Je to môj prvý vážny vzťah. Nikdy som nemala nikoho iného a bola som si istá že iného ani nechcem...Spoločné bývanie? Po dlhých rozhovoroch a plačoch je len jediná možnosť. Ísť bývať do veľkého domu, kde žije partnerova matka sama (teraz ešte stále s mojíím partnerom) pretože dom je veľký dá sa prestavať a matka sa nedokáže o dom, záhradu a ani finančne o celý ten domisko postarať. Sľúbil mi dva vchody a úplne oddelené bývanie. Nie som veľmi nadšená. Stačil by mi malý bytík a určite nie s rodičmi (ani mojimi ani svokrovcami). Svadba? Áno, vedela som, že je ten pravý. Viem, že ma nikdy neopustí. Obaja vieme, aké je to vyrastať v neúplnej rodine a tej svojej chceme dať všetko čo sme my mať nemohli. Som si ním 1000% istá. Tak v čom je problém? Prečo zrazu neviem či ho ľúbim, či s ním chcem byť... Poraďte mi prosím.
Odpovedať
1 2 3
4
5
Profilova fotka
@chockolocko11 to mi je luto :-( Suhlasim s @petronellynka, lepsie je ukoncit to teraz, ako o rok-dva vypisovat do temy o svokrach... Zelam ti, aby si bola stastna... co boli, to preboli a kazdy koniec je zaciatkom niecoho ineho, noveho. Drzim ti palce.
Odpovedať
@laleeta ďakujem pekne, ďakujem Vám všetkým, ktoré sme na mňa mysleli. Ďakujem za Vaše slová podpory, útechy a pomoci. Vážim si to
Odpovedať
@chockolocko11 budem reagovat na tento tvoj posledny prispevok, aj ked by som mala na skorsie, ale chcela som si to docitat do konca... je mi luto, ze ste sa rozisli... a verim, ze je problem zabudnut na 6 rokov spolocnych chvil, pretoze to nie je len par dni... mozno sa budes na mna trochu hnevat, ale musim sa postavit "proti" tebe... mne to pride, ako keby si mala ty svoju nejaku utkvenu predstavu o tom, ze svokra ta neznasa atd. proste si si to takto vyobrazila a stale si sa v tom utvrdzovala, az si samu seba presvedcila, ze je to tak... ak by som bola na mieste tvojho chlapa a pocas tej debaty by si mi povedala, ze odid, tak takisto odidem, lebo niekedy clovek naozaj potrebuje byt sam... povedala si si, ze proste ten kompromis spravit nechces, nechces nic hladat, a snazis sa tento postoj si obhajit... podla mna, keby si sa porozpravala tak, ako ti to navrhla tuto nejaka baba (zabudla som nick) so svojou svokrou, tak mozno by si bola milo prekvapena ako by reagovala... ty ju mas vyobrazenu ako nejaky postrach, ktory ta neznasa... predaj velkeho domu a kupu 2 malych bytov ja osobne neschvalujem... ak je clovek zvyknuty na dom a cely zivot zil v dome, tak byt bude pre neho absolutne vazenie a velmi rychlo dokaze zomriet (moj dedo). okrem toho casom budes potrebovat aj ty vacsi byt, lebo budu deti atd. priatel ma rozumne riesenie - oddelene domacnosti - ty si gazdujes vo svojej, svokra vo svojej a nikto sa nikomu nemiesa do kuchyne... ma to aj dalsie vyhody - v pripade pomoci s dietatom, tak vzdy je svokra nablizku, tak ti vie na neho dat pozor... (poznam takto viac rodin a kazda funguje uplne normalne a nikto nikoho neotravuje)
Odpovedať
@guiseppinka nemám sa na Teba prečo hnevať, reaguješ tak, ako to cítiš. To aká je moja svokra nie je len moja "utkvelá predstava". Nechcela som to tu rozoberať do najväčších detailov. Viem ako sa správa k svojej prvej neveste (žena jej staršieho syna), viem ako jej trhá srdce, že nemá svojho syna - môjho partnera len pre seba. Je naňho tak zvyknutá, taká naviazaná, od malička boli vždy oni dvaja. Každá iná žena na mojom mieste by bola (aj je) len votrelkyňa. Ja proste nechcem byť tá tretia. A keď ňou mám byť tak ďalej od svokry! Určite nie v jednom dome. Jeden dom znamená dva oddelené byty, ale nie dva oddelené bývania! Spoločný dvor, spoločné kúrenie (napr. v jednom krbe, ktorý vykuruje prieduchmi celý dom - viem, že sa dá prerobiť kúrenie v dome na dve oddelené) Proste je toho veľa. Nejde len o kuchyňu. Hovorím, že som nechcela nič pre náš vzťah neprirodzené a nikoho som k ničomu nenútila... A Povedala som nech odíde a odišiel. Nezazlievam mu to, ja by som odišla tiež.
Odpovedať
@chockolocko11 ok, som rada, ze sa na mna nehnevas, lebo to som vobec nemala v plane... len som to napisala preto, ze (je to sice uplne ina situacia, ale podstata je podobna) u nas na VS sme mali minuly rok jedneho ucitela, ktory na zaciatku roka povedal, ze skuska bude v decembri... lenze sa mi to vobec nepozdavalo, lebo to mala byt tazka skuska a aj bolo toho strasne vela... spoluziacky samozrejme, ze on neda termin na januar a ak ano, tak to bude ratat ako opravny a nie ako prvy a bla bla bla... ked som sa ich pytala na to, ze ci uz skusali s nim nejako vyjednavat, tak povedali, ze nie, ale ze nikdy sa to este nikomu nepodarilo... tak som si povedala, ze sak aj tak nemam co stratit, tak som sla za nim pred hodinou a slusne sa ho opytala, ze ci je moznost dat 2 terminy na skusku... a jeho reakcia? jasne, nie je problem, dohodneme sa na buduci tyzden, ked tu budem mat kalendar... ostatni len kukali, ze co sa deje... (toho ucitela som ja nepoznala, lebo som k nim na odbor prestupovala) takze preto som ti odporucila aj ja, aby si sa skusila porozpravat so svokrou... naozaj nemas co stratit... naopak este mozes ziskat spat svojho draheho... ;-) drzim palce :-)
Odpovedať
@guiseppinka :P Krásny príklad :) Neviem, či je to koniec. Asi to ani nechcem, aby sme sa rozišli. Priateľ ma stále presviedča aby som to aspoň vyskúšala, bývať u nich. A potom sa uvidí. Vraj ak to nebude znesiteľné odídeme odtiaľ a potom uvidíme čo bude... Asi to s tým rozhovorom predsa len vyskúšame. Už nemám čo stratiť. Priateľ si vôbec nemyslí, že sme sa rozišli. Asi to skúsim, už tých pár mesiacov navyše tomu dám. Nech si v živote nenadávam, že som nevyskúšala všetky možnosti. Musím ešte veľa rozmýšľať. Je to ťažké. Som strašne zmätená.
Odpovedať
My sme s priateľom nemali takúto krízu, aj o bývaní sme sa naraz rozhodli, že odchádzame jeho rodičovského bytu, len jeho mamina má psychické problémy a brat nie je ( alebo doteraz nebol) schopný riešiť problémy a otec sa tváril že problémy nie sú. Tak všetko musel riešiť môj priateľ. Boli zlé obdobia, kedy nemohol z toho spávať, chodil bez nálady a keď sme mali svetlé obdobie, prišla opäť rodinka s problémami, ktoré bolo treba riešiť. Už predtým sme chodili na pár mesiacov do zahraničia, no potom sme si povedali, že zostaneme na Slovensku. Po asi pol roku bol môj priateľ psychicky už na dne a vtedy sme dostali ponuku odísť preč zo Slovenska. On síce váhal, lebo nechcel nechať rodinu v štichu (lebo by nemal kto riešiť problémy), ale ja som definitívne povedala, buď ideme, alebo skončíš o chvíľu na tabletkách. a tak sme sa zobrali a išli. Na začiatku sme všetky problémy riešili na diaľku s tým, že časť poblémov musela riešiť sama rodina, a teraz pomáhame, len keď je už naozaj zle a nevedia si svoje problémy vyriešiť sami. Tým chcem povedať, najlepšie odísť tak ďaleko, aby ste nemali tento problém na očiach každý deň. Myslím, že tvoj priateľ chce mať tiež vlastné súkromie s tebou, o ktoré sa nemusí deliť s matkou, no minulosť a svedomie mu možno nedovolí nechať to (alebo jeho maminu)tak. Každopádne želám veľa šťastia, nech nájdete spoločnú cestu von z tohto labyrintu.
Odpovedať
@chockolocko11 vyskusaj aj ten rozhovor... vyskusajte aj to byvanie... zase mat velky dom nema kazdy... a nakoniec si to mozno aj budes pochvalovat ;-) ze ked uz budu deticky, tak ti ich bude mat kto postrazit, ked si budes chciet oddychnut ;-) daj vediet, ze ako to dopadlo :-)
Odpovedať
@guiseppinka @chockolocko11 ja si zas myslim, ze mladi maju byvat sami, lebo niekedy vznikaju zbytocne problemy... zalezi samozrejme na ludoch, kazdemu vyhovuje nieco ine. Mne sa nepaci vyuzivat rodicov na strazenie deti, ved oni si svoje uz vychovali a aj oni chcu mat uz klud. Zas ak svokra tam vas chce velmi mat? U nas by ale boli hadky, lebo ona by chcela manzela na vsetko pomoct a ja by som chcela aby sa popri praci venoval mne a nasej rodine.
Odpovedať
@pajocka @gemini255 súhlasím. avšak áno vzťah je o kompromisoch, preto skús rozhovor a uvidíš, možno skúsiť aj to bývanie ale nervy si nedaj zničiť. a ak to nebude klapať a priateľ odmietne odtiaľ odísť tak aspoň vieš na čom si.
Odpovedať
@luckos takto by som to navrhla aj ja... nema co stratit... vyskusa a ked to nebude ruzove, tak mozu odist...
Odpovedať
Profilova fotka
@chockolocko11 ahoj, az teraz som sa dostala k tejto teme a musim Ti napisat, ze ako inym kockam aj mne je velmi luto, ze ste tento vas problem doriesili, resp. nedoriesili takto ... uz nech to skonci akokolvek, jedna rada, bud trocha sebecka na seba a mysli na to, ze hlavne ty musis byt stastna... ci uz budete spolu, alebo budes s niekym inym.. moj manzel mi vzdy vravel, ze urobi vsetko preto, aby som bola stastna ja. preto sme si kupili byt a osamostatnili sa.. aj ked bola moznost byvat so svokrovcami, ja som to odmietla hned... podla mojho nazoru, kazda matka je zavisla na svojom synovi (aj ta moja svokra s kazdou prkotinou vola synovi), preto by to mozno nebolo dobre byvat s nimi... kazdy problem ma riesenie, preto velmi drzim place, aby ste to nejakym sposobom vyriesili a aby si bola stastna.. ako to pisali aj ine baby, vsetko zle je na nieco dobre :)
Odpovedať
Článok sa načítava...
@dievcatko79 @guiseppinka @luckos @gemini255 áno viem, mladí by mali byť sami, určite je to najlepšie riešenie. Bohužiaľ nie vždy sa to dá. Myslím, že to čo prežívam je ozaj kríza. Ale rozhodla som sa, že pre náš vzťah to skúsim. Porozprávame sa so svokrou, s vlastníkmi domu, uvidíme ako budú reagovať. Podľa toho sa rozhodneme. Neviem ako dlho to ešte vydržím, ale dám tomu ešte chvíľku. Aby som si mohla povedať, že som pre to urobila všetko. On si to zaslúži. Nech to už dopadne akokoľvek. Ďakujem za podporu @pajocka tiež tourčite nemáte ľahké, je pre mňa obdivuhodné, že ste dokázali odosobniť sa od problémov a odišli ste. Nehovorím, že ste utiekli. To určite nie, je za tým mnoho iného, čo viem už aj ja zo svojich skúseností. Ale aj tak vás obdivujem a držím vám palce!!
Odpovedať
Chockolocko11 ďakujem, ale skôr si myslím, že to bol pud sebazáchovy. Samozrejme, že nám nie sú ľahostajní, ale keď máme dosť svojich problémov, jednoducho neriešime ich. A keď sa dá, pomáhame, však je to rodina. Prajem trpezlivosť a veľa šťastia, nech sa to vyrieši tak, aby ste boli obaja spokojní, alebo aspoň s tým vyrovnaní. ;-)
Odpovedať
@chockolocko11 držíme palce a sme zvedavé ako to dopadne ;-)
Odpovedať
Profilova fotka
Ako som čítala všetky príspevky, napadlo mi, že napíšem aj svoj príbeh :). Možno trošku na povzbudenie :). Keď som sa zoznámila s terajším snúbencom, boli sme ešte obaja na strednej škole, ja som mala 17, ešte bývalého priateľa a rozmýšľala, ako to bude, keď začnem chodiť na výšku. S bývalým sme sa ale rozišli, vraj som naňho nemala toľko času, koľko odo mňa očakával. A tak som od marca bola voľná, čakala ma maturita a prijímačky. V máji po maturite som sa ale zaľúbila do terajšieho snúbenca. Bol pre mňa celý čas oporou a na očiach mu bolo vidieť (a stále je), že som preňho najdôležitejší človek na svete. Obaja sme sa dostali na výšku v rovnakom meste, on si tam našiel byt a ja som každý deň dochádzala. Kedže som na medine, bolo to strašne náročné, do toho ešte rodinné problémy a to dochádzanie som už nezvládala. Tak po pol roku chodenia sme sa rozhodli, že budeme spolu bývať na byte. Dva roky sme to spolu zvládli, ale každým dňom som si pripadala viac ako jeho kuchárka, a upratovačka a niečo iné, len nie priateľka. A jeho plánom bolo po škole si postaviť dom oproti jeho rodičovskému domu. Aby domov nemal ďaleko, lebo doma je najlepšie. V dedine na konci sveta. Ja som to nechcela, mám pocit, že jeho rodičia ma vôbec nechápu a najradšej by mali pre synčeka niekoho iného, lepšieho. A nezvládla som to. Rozišli sme sa. On začal robiť v zahraničí a vracal sa domov raz za 1-2 mesiace. Mal dobrý plat, a kopu príležitostí. A ja som začala robiť veci, na ktoré som si dovtedy nenašla čas. Začala som pracovať popri škole, našla si nových kamarátov, vrátila sa po 4 rokoch k husliam. A po roku a pol sme sa opäť dali dokopy. Za celý ten čas som mala pár známostí, ale žiadna z nich nebola ON. A tak ked sa vrátil z jednej pracovnej cesty, (ja som bola vtedy akurát chorá a mala som pocit, že v živote som nevyzerala tak hrozne), stretli sme sa a povedal mi, že chce byť so mnou do konca života. Len so mnou. A o dva mesiace na to sme sa zasnúbili. S tým, že už rozmýšľame, kde budeme žiť - niekde v zahraničí, ak sa podarí. Ja som našla niečo, čo ma robí šťastnou aj keď s ním nie som, a on zistil, že sedieť doma nie je tá najlepšia možnosť pre život. Obaja sme sa posunuli dopredu, ale opäť sme sa našli. S tým, že on už vie povedať svojim rodičom NIE a ja jemu ÁNO :).
Odpovedať
Profilova fotka
@chockolocko11 a tou dlhokánskou správou som len chcela povedať, že nech ťa teraz netrápi to, či si nájdeš niekoho ako je on. Mysli teraz na iné veci, dokončiť školu, nájsť si miesto, kde by si chcela žiť a ako by si chcela žiť. A možno keď si tieto veci vyriešiš ty sama, nájdeš na tej ceste niekoho, kto ťa bude ľúbiť a bude ten tvoj vysnený živoť žiť s tebou :)
Odpovedať
Profilova fotka
Ja si zasa myslim, ze ak mas takeho uzasneho cloveka pri sebe ako pises, a mate sa naozaj radi, tak by ste mali urobit nejaky ustupok. Ja by som sa asi skusila porozpravat so svokrou tak ako pisu dievcata vyzsie, ved uvidis ako bude reagovat a vyskusat aj to co navrhuje priatel aby si si casom nepovedala, ze si nevyskusala pre vas vztah vsetko. Mozno sam priatel zisti, ze mu to doma nevyhovuje, ze chce mat stebou vlasnu domacnost, bez pritomnosti jeho mamy a mozno budes velmi ale velmi prekvapena a jeho mama vas nebude vyrusovat ani nijako obmedzovat. Aspon ja by som isto vyskusala, to je moj nazor. Lebo vies, nie vsetky veci sa maju tak ako vyzeraju....dufam, ze po case napises ako to dopadlo:)
Odpovedať
precitala som si prispevky a pridam reakciu. my sme s priatelom spolu 6 rokov, od mojho studia na vyske som bola zvyknuta fungovat sama, myslim bez rodicov, zvykla som si na sukromie a priatel zil v zahranici teda bol sam tiez. po skole som odisla s nim. pred 2 rokmi sa ale nieco pokaslalo a my sme sa museli vratit na SVK, no vedeli sme ze este pojdeme von. tak sme potrebovali vyriesit situaciu cca na 7 mesiacov, kedze maju bud. svokrovci velky byt, nastahovali sme sa na toto obdobie tam. a ako to dopadlo? najvacsia chyba v mojom zivote!!! neprehanam!!!nikdy sme sa predtym nehadali, vzdy sme sa na vsetkom vedeli dohodnut, ustali sme to aj ked ja som bola na SVK on v zahranici. odo dna ked sme sa tam nastahovali sa zacalo peklo.non stop sme sa hadali, ked sme sa nehadali tak som bola ticho a dokazala som to dlho. flakala som sa s kolegynami len aby som nemusela ist domov teda k nim. nas vztah sa rutil niekam kam som si myslela ze sa rutit nikdy nebude. vedela som ze je to len na urcite obdobie tak som to nejako vydrzala. moj drahy vedel co sa deje pretoze som tip cloveka kt. vsetko hned povie nahlas a do oci. nase vztahy so svokrovcami sa vyhrotili a doteraz mam nejaky blok a nebude to uz nikdy ako predtym z mojej strany. a viem aj to ze si predstavovali niekoho ine pre svojho syna, no to neriesim. dolezite je ze sme to my dvaja ustali. ja osobne si vsak myslim ze ak ty nie si vnutorne s tym vysporiadana uz teraz, nebudes ani potom, pretoze to pojde z tvojho vnutra. ja si myslim ze rozhovor so svokrou nie je riesenie. ona je tam doma a tak to bude vzdy ty budes stale len navsteva:) a to sa nezmeni, moj nazor
Odpovedať
@alisael nemám pocit, že je pre mňa prvoradé dokončiť si školu. Tú si dúfam dokončím s partnerom, alebo bez neho. Škola s tým podľa mňa tak veľa nemá. Tak isto ako práca. Buď si ju nájdeš, ale to také ľahké nebude. Viem, že to teraz nie sú pre mňa priority. Popri škole denne 4 -5 hodín pracujem v jednej firme. Viem, že ak by som už ozaj nemala kam ísť, vzali by ma tam. Či so školou, alebo bez nej. Nechcem rozmýšľať nad tým, či ma čaká ešte niekto iný. Chcem urobiť všetko preto, aby som sa uistila, že môj terajší partner je ten, s ktorým chcem svoj život prežiť. A preto by som mala vyskúšať všetko pre to, aby som sa uistila. Akosi sa začínam stotožňovať s tým, že sa do toho domu presťahujem, aby som zistila ako to bude fungovať. Potom budem vedieť čo ďalej. Viem, že ak mi bude zle, ak sa nebudem cítiť fajn, partner urobí všetko pre to aby nám bolo dobre. Chce aby som bola šťastná. A ja to predsa môžem skúsiť. Uvidíme. Porozprávame sa o tom všetci. Potom možno skúsime ako sa nám tam bude žiť... Viac už spraviť nedokážem. A on si zaslúži, aby som to aspoň vyskúšala.
Odpovedať
@domcatko7 áno, presne ako píšeš to cítim. Stojí mi za to aby som to aspoň vyskúšala. Viem, že ak uvidí, že to nie je dobré, že to bývanie nefunguje,bude sa to riešiť ďalej. Možnosti sú vždy, len to treba skúsiť. Nedokážem si predstaviť, že by som s ním nebola. Ľúbim ho, potrebujem či je všetko ok, alebo nie. To ako sa ku mne správa, ako sa veľmi snaží. To je pre mňa dôkaz toho, že to myslí vážne. Že mu na mne záleží. A o toto neprídem! Nebude to pre mňa ľahké, ale čím ďalej tým viac si myslím, že ani pre neho nie.
Odpovedať
@lili19 spolužitie so svokrovcami je krajným riešením pre 90% párov. Nemyslím si, že sa k jedným či druhým rodičom vrhajú páry s radosťou. Tak to cítim aj ja. To, že tam ísť nechcem sa nemení. Ale ak to vyskúšame a uvidíme, že to tak nezvládneme, že to nepôjde, rozhodneme sa čo ďalej. Potom už nebude iné riešenie, ak budeme chcieť byť spolu, ako ísť do bytu, podnájmu, domu atď. Povedala som si, že ak sa po rozhovoroch so všetkými stranami dohodneme, vyskúšam to. Viem, že partner sa nebude vládať pozerať na mňa, keď sa budem trápiť. Viem, že ma nenechá tak. Viem, že urobí všetko pre to, aby sme boli obaja šťastní. Verím mu, keď hovorí, že ak sa to nebude dať v jeho rodičovskom dome, odídeme. Možno sa vzťahy naštrbia, možno nie. Ale treba to skúsiť. Je to jediné čo odomňa na začiatok chce. Len to vyskúšať.
Odpovedať
@chockolocko11 poslednou vetou si to vystihla uplne...nebude pre neho jednoduche to, ak sa ti tam po vyskusani nahodou nebude pacit, on sa bude musiet rozhodnut medzi najdolezitejsimi zenami...tebou a matkou...a to nie je jednoduche! drzim ti palce aby to dobre dopadlo a vyriesili ste to nejako k spokojnosti vsetkych:)
Odpovedať
@chockolocko11 samozrejme za skusku nic nedate! drzim ti palce aby sa ti to podarilo prezit lepsie ako mne, ja som sa z toho popravde doteraz uplne nespamatala, najskor ma to strasne mrzelo, ja som sa citila ako truba, ze sme tam mohli byvat a ja som stale na nieco frflala, ja si vsak chybu priznat viem ak ju urobim a viem ze nebola len na mojej strane...no uz sa to vratit spat neda a ja budem mat ten blok vici nim stale ...to asi uz nezmenim...
Odpovedať
@lili19 viem ako by sa rozhodol :D aj o tom sme hovorili. O týchto dôsledkoch. Opýtal sa ma, keď som mu položila túto otázku... Či si myslím, že chce svoj život prežiť s matkou. :) Viem, že som preňho tá dôležitejšia. Hovorí, že chce život prežiť som nou. Chce som nou žiť, chce si ma vziať, mať deti, vychovávať ich a zostarnúť som nou :) Nechcem aby si vyberal JA - MATKA. Veď to nie je normálne. Matka je matka, je to predsa najdôležitejšia osoba, ktorá miluje dieťa od malička až do smrti. A žena, s ktorou žije, je úplne iná kategória. Je to predsa neporovnávateľné!! Materinská a manželská láska. Nechcem od neho žiadne rozhodnutie. Dôležité pre mňa je, že chce byť som nou a matke pomáhať, tak ako by sa to aj malo. Za to všetko čo pre svoje deti spravila sa to patrí, je to normálne... si myslím :)
Odpovedať
@lili19 si zlatá. Napísala som na fórum, lebo som bola zúfalá. Chcela som objektívnejšie rady. Ale neočakávala som od vás žiadne riešenia mojich problémov, len názory. Ďakujem Vám nevestičky, aj vy ste mi pomohli pozerať sa na to všetko aj z iných strán. Pochopila som, že moja zmätenosť a neistota mi skoro pokazili vzťah, ktorý sme budovali. Otvorila som oči a zistila čo je dôležitejšie. Naozaj. Za skúšku nič nedám. Dokážem to. A spravím pre nás všetko:)
Odpovedať
@petronellynka ďakujem za opýtanie. Začali sme sa baviť o tom, aký nábytok si kúpime :) Bude nám treba posteľ. Tak som si začala vyberať čo sa mi páči a čo sa nám aj do budúcnosti zíde. Zatiaľ sme sa ešte ale s nikým nerozprávali. Partnerova matka má teraz rušné obdobie, čakáme na lepší čas. Ale ja som zamestnaná tým čo ma baví a momentálne mi to dáva zmysel. Neriešim nič iné ;)
Odpovedať
Profilova fotka
@chockolocko11 myslim ze si sa k tomu postavila najlepsie ako si mohla...prajem ti vela stastia do buducnosti :-)
Odpovedať
@petronellynka :) ďakujem, bála som sa, že ma tu budú nevestičky odsudzovať za to, že som si nestála za svojím. Ale naozaj mám pocit, že nám dvom to klape a že sa potrebujeme, aj cez to všetko zlé. Je nám spolu dobre a nechcem o neho prísť. Po tom, ako sa so "svokrou" porozprávame, dám Vám vedieť ;) Uvidíme :))
Odpovedať
Profilova fotka
@chockolocko11 tam nejde stat si za svojim..ale budovat si svoje stastie...a ak tvoje stastie je on tak potom neni o com...ale urcite by som ho upozornila ze ked sa tam nebudes citit dobre tak to budete musiet riesit..ale myslim ze ak to ma rad tak na to pride sam..aj ked vlastne chlapi tazko nanieco prichadzaju sami :-) A urcite daj vediet :-) maj sa pekne zatial
Odpovedať
1 2 3
4
5
Na pridanie príspevku sa musíte prihlásiť.
Presunutím fotiek môžete zmeniť ich poradie
Nenašli ste čo ste hľadali?

Podobné diskusie

Miluje ma? Váži si ma? Neviem čo robiť.
27. 06. 2018 24
Ako si byť istá, či s ním chcem byť?
28. 02. 2017 21
prosim poradte uz neviem co mam robit
07. 11. 2014 13
Sťahuje sa na druhý kontinent, chce aby…
23. 04. 2014 40
Som zúfalá a neviem ako ďalej
29. 01. 2014 41
Neviem, či nám to bude v sexe klapať
24. 01. 2014 91
Mám problémy so srdcom a nechcem, aby s…
16. 11. 2013 13
Neviem ako ďalej
23. 06. 2013 34
Nechcem sa vydávať, ale chcem byť vydatá
26. 05. 2013 12
Vrátila som mu zásnubný prsteň a neviem…
03. 07. 2008 47