Kategórie
Najnovšie diskusie
Kde sa diskutuje
Kam som prispel
Sledované diskusie
Sieň slávy
Fórum > Život po svadbe

Bývanie u svokrovcov. Pohoda či horor?

Zobraz úvodný príspevok
Profilova fotka
ahojte baby. chcem sa spýtať, či niektorá takto bývate a aké to je. mňa to čaká za 3 týždne a neviem čo mám čakať aj napriek tomu, že si so svokrovcami vychádzame dobre. =-)
Odpovedať
1
…
18
19
20
…
27
@maybee fuj svokra :-D :-D
Odpovedať
Ahojte, my bývame u svokrococh, to by som vedela písať...jednoducho do všetkého pchajú nos, to už neni normalne...svokra by len rozkazovala montuje sa kde ideme prečo ideme o kolkej ideme...navyšše nemáme žiadne súkromie - napchá sa nám až k nám pod paplon do postele...ja nemám slov !!!!
Odpovedať
Profilova fotka
nastastie nie sme nuteni zit ani s mojimi ani s partnerovymi rodicmi...byvame v najomnom obecnom byte, do 5 rokov by sme si chceli dat postavit bungalov..mozno aj skor, ak vyda...moji svokrovci byvaju cez ulicu, takze ich mame po ruke, ale nie pod jednou strechou...inak moji svokrovci su fajn, svokra do nicoho nepcha nos, a som si ista, ze ani pchat nebude :D super zena
Odpovedať
@slavik ja som mu povedala že budeme u nás tak už sa s tým zmieril tak je lepšie bývať u svojej mamy ako u svokry a máme už aj byt tak pôjdeme určite tam tak to bude asi najlepšie.:D
Odpovedať
@katusska1 no jeho rodičia sa strašne boja že komu ostane dom ale ja mám vlastne predstavy o bývaní a aj keby sme tam boli tak sa bojím,lebo pochybujem že by svokrovci dovolili prerobiť dom ako chcem ja tak určite tam nepojdem
Odpovedať
najlepsie je, ked kazdy byva sam, aj ked su akekolkvek super vztahy, vzdy taha "mlady par" za kratsi koniec
Odpovedať
najlepšie je byť sami. skúsili sme to aj pri mojich rodičoch, bolo to fajn nehadali sme sa, ale bolo to stale ako na ihlách. takto si spravíme čo kedy chceme, ideme kedy chceme kde chceme a je to super.
Odpovedať
Profilova fotka
@lusyla1 dobre si urobila, len to vydrž dokonca.Keby som tiež bola odzačiatku stála na svojom, nemusela by som byť každý deň nervózna a plakať. Drž sa.
Odpovedať
@gacek to vážne si taká nešťastná? nedá sa to ešte nejako inak poriešiť? :-(
Odpovedať
@gacek často na teba myslím, ako sa máš.. hoci som sem veľmi nepísala, ale čítala som aké máš starosti.. prajem ti, nech sa to čím skôr vyrieši, a nech si šťastná!!! ;-)
Odpovedať
Profilova fotka
Byvať so svokrou je uuuplny horor!!! Kym som tam nezacala byvat, vychadzali sme super, je to mily clovek a dobra dusa, kym ste 400km od nej nebyvate v JEJ dome, nechcete prerabat JEJ doma a hlavnemate platit JEJ najomne! Ja som neporovnatelne stastnejsia odkedy sme sa odstahovali. A mozem s kludnym srdcom povedat, ze keby sme tam ostali, uz nie sme spolu a ziadnu svadbu neplanujeme...
Odpovedať
Ahojte, jeden popis situacie si od chlapa. S manzelkou sme spolu uz 7 rokov. Este pred svadbou sme sa dohodli, ze pojdem byvat k nim, svokrovci hore a my dole. Su to samozrejme samostatne bytove jednotky, no so spolocnym schodiskom, cize pristup je kedykolvek - a vokrovci to znacne vyuzivaju. Postupne sme si pozariadovali izby. Nabytok a kuchynu som robil sam, je to pre mna konicek na uvolnenie sa od prace, kde sedim za PC. Doteraz som to znasal, lebo lubim manzelku a chcel som, aby bola stastna. No ked pocujem od svokra, ze mam velmi pohodlny zivot a nic nerobim, tak ma ide roztrhnut a uz netrebalo vela, aby som odysiel. Mnohokrat pracujem na pocitaci aj ked pridem z prace, ved nejake fusky treba mat. Problem je ten, aj ked to celkom chapem, ze je potrebne pomoct okolo domu, ze manzelka odomna chce, aby som neustale sledoval, ci nie je svokor na dvore a netreba mu s niecim pomoct. Nie som nevdacnik, ved zvokrovci pomahaju so synom. Uz bolo pre to vela hadok, no nie a nie pochopit, ze ja sa nechcem len prisposobovat. (Svokor nepride so ziadostou o pomoc ani za svet.) Ja takto nemam vytuzeny klud, pokoj a pocit domova. Pre svokrovcov je velky problem, aby som u nich mal trvaly pobyt, lebo vraj nasi ma idu vydedit a podobne. Toto sa vo mne prejavovalo postupne tym, ze som chladol voci manzelke (po hadke sa nemam chut k nej tulit) a na nej sa to prejavilo tiez tak, ze v lete mi oznamila, ze uz ku mne nic neciti. Je fakt, ze som sa utahoval radsej k praci (ved peniaze su potrebne). Takisto z dovodu, ze svokrovci maju filozofiu zivota taku, ze o deti je potrebne sa starat do konca zivota a nasi inu, tak mi sustavne vykrikuju, akych mam rodicov a podobne. Pre mna ako chlapa je to uz neunosne, ved chlap potrebuje mat pocit domova a teplo domaceho krbu. Manzelku mam stale rad, no ona nevie pochopit, ze chcem ist byvat samostatne, alebo to aspon vyskusat niekde v podnajme. No ona o tom nie a nie pocut. No ved sa necudujem, ze nechce ist prec od pomoci rodicov do niecoho horsieho. Radim Vam, k svokrovcom NIKDY. Spolocne byvanie len pokazilo nas krasny vstah a sme na pokraji rozvodu. Ja viem, ze manzelke este dam nejaku sancu, aby sme sa odstahovali, no nakoniec pojdem prec, aj bez nej. Najhorsie bude pre mna to, ze menej uvidim syna, neuvidim, ako sa rano zobudza - velmi ho lubim a veeelmi by mi chybal. No uz jednoducho u svokrovcov neviem zostat. Tolko moja negativna skusenost
Odpovedať
Článok sa načítava...
Profilova fotka
ja to vidim na mojich rodicoch, postavili si sice svoj vlastny dom, ale rovno pri maminej mame. Je to uplna nocna mora pre mojich rodicov. Presne ako starboard povedal, nasi musia z okna kukat ci nahodou starka nerobi nieco von aby nahodou susedia nehovorili ze jej vobec nepomahaju. tusim bola aj studia urobena (alebo si len robia srandu), kde merali stastne manzelstva na zaklade vzdialenosti od rodicov :-D a samozrejme cim dalej tym stastnejsi manzelia. Takze moja rada cim dalej tym lepsie:-)
Odpovedať
Profilova fotka
@starboard NO TO MI JE FAKT LUTO DUFAM, ZE SA TI TO VYRIESI. :-) DRZIM PALCE..NO MOJA SKUSENOST JE TAKA, ZE JA SOM TIEZ BYVALA U BUDUCICH SVOKROVCOV, A NIKDY VIAC..ANI MOJ BUDUCI BY TAK NECHCEL BYVAT, PREDSA JE TO TAK ZE MLADI SAMI, A STRAI DETTO.. NA ZACIATKU TO BOLO V POHO, ALE TYM ZE SVOKRA NEROBI, TAK SA MI HRABALAV SKRINIACH, A VYPRAVALA CO NEMAM KOPCEKY POROBENEV SKRINI, ALE TO NEVIDELA ZE SME MALI MALU SKRINU A VECI SA NAM TAM NEZMESTILI, PROSTE ZLE..A TYM SA NAM AJ POKAZILI VLASTNE VZTAHY..TAKLZE SI MYSLIM ZE TO NIE JE DOBRY NAPAD, ALE NIEKTO MA MOZNO INU SKUSENOST, PODOTYKAM, ZE MOJA SVOKRA JE NAOZAJ TAKA ECHT..TAKZE JA SNOU ANI V BUDUCNOPSTI NEBUDEM MAT NAJLEPSI VZTAH :-S ALE HLAVNE ZE MAM MOPJHO DRAHEHO.. :-)
Odpovedať
ja by som to nechcela
Odpovedať
Profilova fotka
@marete99 NO JA SOM NAJPRV SNOU MALA DOBRY VZTAH, ALE POTOM VELAQ SPRAVILA AJ MOJHO BUDUCEHO SVAGRA FRAJERKA, PROSTE TO JE UPLNA SEDLANA, A ROBIO ZLE, UPLNE ZAKERNOSTI..ALE NIC S TYM NEZMOZEM JA BUDEM NAJHORSIA.. :-| SAK NA KAZDEHO RAZ PRIDE...
Odpovedať
Pripajam sa k tejto debate a uplne zdielam nazor ze radsej do podnajmu ako byvat doma alebo u svokrovcov. :-o nie sme ani zobraty ale stacilo mi byvat v byte chvilu u svokrovcov buducich . des a hroza. Citila som sa tam ako v zlatej klietke v inom meste a este pocuvaj ako a co robit a naco niekam chodit lebo treba sporit na byt. fuj este ze mam svoj dom a my si sami urobime ako budeme chciet :D je zarazujuce ako poniektory rodicia si nevazia svoje deti :D a niektory rodicia doslova zavidia ze oni si v ich dobe nemohli dovolit to co si mozme aspon sem tam dovolit my ... aj ked je to tazke na nieco si nasporit hlavne tu na slovensku ....
Odpovedať
Ahojte, chcela by som poradit, bývame u našich už skoro rok, svadba bola nedavno, a teraz by sme si chceli už zariadovat vrch, lenže ja postupne prichadzam na to že nič tam nieje ako chcem- kuchyna by bola len takej velkosti ako hrašok, a ja som vždy chcela velku kuchynu a aj obývačku...len našim vysvetlit že človek chce bud svoje alebo prerabat tak to nehrozi...nechapu to..a ja už neviem ako im mam povedat že mne naš dom pride na dve rodiny maly... je mi našich luto nechat ich v dome samich-lebo pre dvoch je to zasa velký dom... ale ked ja chcem byt s manželom štastna a žit v pokoji a v našom životnom štýle a nie sa stale podriadovat....
Odpovedať
Profilova fotka
@lucylu007 a že začínali na slobodárke, a že chladničku si kúpili, až keď sa im narodil syn, aby mali kde dať mlieko.... poznám to, ale našťastie sme 400 km od rodičov, tak máme pokoj a raz za mesiac prežijem návštevu jeho rodičov... veľa šťastia prajem všetkým, čo bývajú so svokrovcami a pevné nervy!
Odpovedať
Profilova fotka
Ahojte dievčence, nedá mi nereagovať na túto tému, keďže toto tzv. spolunažívanie v jednej domácnosti som absolvovala a moja skúsenosť je viac ako negatívna, čo ma veľmi mrzí, pretože som vydatá rok aj 4 mesiace a od posledného nedorozumenia s mojou svokrou, už 7.mesiac žijem sama oddelene od svojho manžela. Keďže som to už po poslednom ataku na moju osobu nezvládla, vrátila som sa domov k rodičom, ale môj manžel ma nenasledoval. Vyriešil to po svojom, mňa chodí navštevovať, ale stále sa vracia domov k svojej mame, neprichádza do úvahy, aby sme si šli kúpiť niejaký svoj byt, pretože je nemysliteľné, aby sa z domu presťahoval do paneláku.Pridala som tu aj tému, v ktorej som rozpísala, aký bol môj vzťah so svokrou pred svadbou, ktorý narušil termín svadby, na ktorom sme sa s mojim manželom dohodli. Nevyhovoval jej a do poslednej chvíle bola proti, svadba sa však konala, ale napriek pohode na nej, kedy sme sa všetci výborne bavili, sa tak idilicky neskončila a svadobná noc bola morom mojich ale aj manželových sĺz, jednoducho, keď som ju po ukončení svadby chcela kvôli niejakému nedorozumeniu s mojou mamou, o ktorom som ja nič nevedela ani netušila uchlácholiť, chcela som ju objať a nazvala som ju mamkou, odstrkla ma od seba a to ma neskutočne ranilo, lebo prípravy na svadbu, všetko bolo z jej strany negované, všetko, čo som urobila bolo zlé a ona s tým nesúhlasila. To už riadne zamávalo mojim vzťahom k nej, som dosť introvert, ťažko si hľadám cestu k novým ľudom a keď je to sprevádzané stálym odmietaním, jednoducho zatvrdnem a tým nepríjemným situáciam sa snažím vyhýbať. Svokra pracovala v Nemecku, tam mala oddísť aj 2 týždne po svadbe, tešila som sa, že budeme s mojim mužíčkom osamote aj keď s jeho mladším bratom a vynahradíme si medové týždne a budeme si budovať svoje hniezdočko na druhom podlaží ich domu, svokra však odišla a v ten deň mojho manžela hospitalizovali v nemocnici na podozrenie z infarktu, myslela som, že mi vtedy skončil život...Našťastie to bol len ,,zápal osrdcovníka", ale táto choroba do značnej miery narušila náš vzájomný vzťah. Môj manžel z toho začal obviňovať mňa aj našu svadbu a samozrejme aj po príchode svokry domov z Nemecka, keď sa dozvedela o synovej chorobe, bola som z toho obvinená v plnej miere ja. Narušenie vzťahov sa prehlbovalo a žiť takto v spoločnej domácnosti, aj ked mal každý svoje poschodie, bolo ako časovaná bomba. Narušená komunikácia, vzájomné vyhýbanie sa, úplne som nezodpovedala predstavám vzornej nevesty. Viem, že som aj ja urobila chyby, ja som však len potrebovala trochu viac času adaptovať sa, rozdýchať tie nedorozumenia a obvinenia a ten mi nikto nedal. Začala som mať z toho psychické problémy, ktoré mali za následok kyretáž maternice. O tri mesiace som však otehotnela, prvý mesiac bol značne náročný, bolo mi zle, únava, ledva som sa vracala domov z práce a bola som rada, že si môžem lahnúť a oddychovať. Moju svokru však čakala operácia a tak v jej deň nástupu do špitála som jej šla zaželať veľa šťastia, môj manžel bol už v práci. To čo nasledovalo, neželám nikomu zažiť, spustila na mňa krik, že si neželá, aby som jej podávala ruku a niečo želala, že si ju nevážim, nectím a všetko, čo v sebe dusila asi ten čas od svadby. Nebola som schopná slova, nie som asertívna, nedokážem sa obhájiť a zvlášť, ak je to mama môjho manžela a v jej dome ako som bola upozornená, že ja tám nemám žiadné právo, lebo je to jej dom a sú to jej mozole a mozole jej nebohého muža.Rozplakala som sa a nedokázala prestať ani v práci a ani potom doma u rodičov, kam som v ten deň šla. Plakala som aj v noci a počas nej som dostala bolesti v podbrušku. Skoro som prišla vtedy o bábätko, lekár ma na druhý den po ošetrení vypísal na PN a nariadil úplny kľud.PN trvala celých 6 mesiacov. Teraz mi ostávajú 2 týždne do pôrodu a som sama. Odpustiť som jej odpustila, ale nikdy NEZABUDNEM. Napriek všetkým prísľubom, že ju to mrzí a že mi už nič nepovie, len aby som sa vrátila späť do ich domu. Ja však nemôžem, aj psychológ, ku ktorému som chodila, mi nedoporučil sa vrátiť, ak nechcem dopadnúť ešte horšie.Je milujúcou matkou svojich synov, ale nikoho viac nevie prijať do svojho srdca, ostala vdovou a upla sa na svojich synov, chráni ich, ale táto jej láska im len ubližuje. Môj manžel je na ňu dosť citovo naviazaný, až tak, že sa od nej nedokáže odpútať. Netušila som to pred svadbou, keby som to len vedela, radšej by som sa ho vzdala, pretože moja prvá dcéra z predchádzajúceho vzťahu ostala bez otca preto, lebo sa nedokázal vzdať života so svojimi rodičmi, krásneho veľkého domu v Alpách a začať niekde žiť s nami a budovať všetko od nuly. A stalo sa mi to aj druhý krát.Ani jedno tehotenstvo som neprežila v láskavom objatí partnera, nedelila sa o prvé pohyby bábätka.A už asi ani nezažijem, snáď len v mojich predstavách a snoch. Bolo to len kopec bezsenných nocí. S manželom už nemáme spoločný cieľ a ja odmietam žiť naďalej takto, aby nás chodil na 2 hodky navštíviť a potom odchádzal späť domov, veľmi to ubližuje. Vraví, že musíme vydržať a počkať, ale čas bojuje proti nám a on prestáva byť tým, na koho sa môžem spoľahnúť, oprieť a hlavne dôverovať, veľmi ma v tom sklamal, že sa aspon jedinky krát nepokäúsil prísť aspoň na istý čas bývať ku mne k mojim rodičom, aby sme našli spoločné riešenie...
Odpovedať
No, so svokrovcami je to tazke, u mna je najhorsie to, ze pridu dole minimalne tak 5x za den, a tym padom vobec nemam sukromie. Svokor vsetko musi okomentovat, po praci pridem domov, chcem si pol hodinu pozriet televizor a zrelaxovat, on nahodov zaklope a hned narazka, ze ci nemam co robit. Je to u nas tak, ze ja sa snazim zit s manzelkou a ona zije nie so mnou, ale s jej rodinou a so mnou. Hocikedy odide hore na hodinu, a ja som sam ako v .... . Uz som ju napominal, no nic, ziadna zmena. A je velmi citit, ako je velmi ovplyvnovana svokrovcami. Ked je spomeniem, ze chcem ist byvat inde, tak len odpovede, ze najprv sa musi vyriesit nas vstah a potom bude byvanie. Nevie pochopit, ze prave to byvanie by zmenilo ten moj neklud a stres a myslim si, ze by sa jednoznacne zmenil aj nas vstah k lepsiemu. Tiez sa mi zda divne, ze nechcu, aby som tam mal trvaly pobyt. To mi dava absolutny pocit neistoty. Mate vy u svokrovcov trvaly pobyt? Uz aj manzelka mi povedala, ze to, ze tak tam chcem pobyt, tak to vyzera, ako keby som chcel cast ich majetku. Je to smutne, stale ju mam rad, no zacianam mat z tohto manzelstva a stavu neklud a stres. Mozno sa to koli manzelke a synovi este da nejako vydrzat, no to potom by som sa dostal neskor asi k ujom v bielych plastoch.
Odpovedať
@engellka ani nemam slov na to vsetko co si napisala ... ;-( tazko sa to cita a este tazsie zaziva. prajem ti aby si bola TY stastna aj deturencami a verim ze raz sa taky muz najde ... nadej zomiera posledna.. v tvojo pribehu som nasla vela spolocneho .. drzim ti palce :-D
Odpovedať
podla mna by si kazdy mlady par mal velmi dobre rozmysliet ci bude byvat sam alebo s rodicmi-svokrovcami...v nasom pripade sme obaja za jedno - neprichadza spolocny zivot s nasimi rodicmi do uvahy..preco? lebo chceme zit v prvom rade my spokojne, potom nasi rodicia, cela nasa rodina..nechceme aby sme si po case zacali kvoli malickostiam liezt vsetci na nervy, a hoci aj dobre mienene rady rodicov vypalili inak.. ak sa len trochu da, myslim kazdy by mal zit svoj novy zivot vo svojom byte
Odpovedať
Profilova fotka
ak by mali obidvaja mladi, on i ona super rodicov, a rozhodli by sa ist byvat ku ktorymkolvek, tak v kazdom pripade JEDEN z nich, on alebo ona bude byvat u svokrovcov a nebude sa tam nikdy citit ako doma, pohodlne, slobodne, volne. Stale ten JEDEN bude akoby "cudzi".. ja mam skvelych, modernych, akcnych, priatelskych rodicov, manzelovi su neprisposobivi, tazkopadni, nemoderni... manzel si rozumie s mojimi rodicmi ovela lepsie nez so svojimi, ale aj tak si neviem predstavit, zeby sme byvali u mojich rodicov... Kazdy clovek potrebuje svoj priestor, svoju pohodu, svoje ritualy, svoj klud.. A u jeho rodicov je tazko aj prespat, nietoze byvat.. to by neprichadzalo vobec do uvahy.... byvame sami a je to najlepsie, co moze byt :) takze prec od rodicov ak chcete mat pekne vztahy, manzelstva, priatelstva...
Odpovedať
Profilova fotka
@mishita2401 sama vidis co si tu ludia prezili, utekaj kym mozes a ste obaja spolu stastni
Odpovedať
ja sa pridávam, zachrán sa ak môžeš.... . Nič proti svokre, ale dvaja mladý lubiaci sa ludia majú byť sami a nikto nepozerá kedy vstali, čo jedli, Proste žijú jeden pre druhého a sú odkázaný jeden pre druhého. Môj názor, ale sú aj dobré svokry.... :-))) a ked sú studené, ešte lepšie
Odpovedať
Profilova fotka
@starboard Napísala som toho dosť, ale je to iba malinká časť z toho, čo sa za tých pár mesiacov odohralo. O čom tu píšeš mi je tiež pomerne dosť známe, poznám to z vlastnej skúsenosti, preto Ťa plne chápem a dávam za pravdu. Tiež to bolo u nás o tom. Áno , prišla som bývať do ich domu, ale nie kvôli tomu, že som chcela, ale môj manžel o inej možnosti nechcel ani len počuť, ale verila som, že sa to bude dať zvládnuť. Ale bol to omyl. Takisto môj manžel odišiel o poschodie nižšie vraj len na chvíľu a vrátil sa po hodine,takisto som absolvovala rozhovor so svokrou o tom, čo je na našom poschodí jej, jej synov, ako to môžem používať alebo nepoužívať vôbec, povedala mi cenu všetkého, príbeh ako sa to k nim dostalo, aký to má morálny význam pre ňu, vytkla mi nedoplatky za energie, vraj som u nich bývala ešte pred svadbou, keď ona bola v práci v Nemecku a že chudák jej syn mal štedrého Ježiška, lebo ten nedoplatok musel za nás vyrovnať. Toto ma odrovnalo, lebo pred svadbou sme sa spolu u manžela stretávali to áno, ale len po večeroch a prespávala som tam len občas cez víkendy, keď som nemala prednášky na vysokej a okolnosti mi to dovolili, lebo som bola slobodná matka, bývala som u rodičov a takisto som nemohla mojich rodičov zneužívať každodenne.Keď som jej povedala, že ideme zariadiť deckú izbu pre moju dcérku, tak mi povedala, že teraz si to určite nemôžme dovoliť, lebo jej syn a teda môj manžel nemá na to peniaze, lebo všetky svoje úspory minul na svadbu. To ma tiež nahnevalo, lebo to nebola jej vec, odkiaľ na to budeme mať peniaze. Mala som taký dojem, že chce manažovať aj synove príjmy, akoby som ja a moja dcéra ho oberali o jeho peniaze, pri tom izbu sme zaplatili z penazí, ktoré platí na ňu jej vlastný otec a na slovenské pomery to nie je najhoršie, ale zrejme svokra o tom nevedela. Mala som z toho dojem, že si myslí, že som sa vydala z akejsi vypočítavosti alebo že ich chcem pripraviť o niejký ich majetok...Všetko po čom však túžim je mať svoju krásnu rodinu plnú lásky, že si žijeme podľa pravidiel, ktoré si stanovíme sami a nie naši rodičia. Cítila som, že ma neprijala za člena rodiny ale že so trpená ako manželka jej syna. Pri tom sme mali naozaj ideálny vzťah, keď sme boli sami, spolu s mojou Barborkou a nezaťažení tým, či vychádzam alebo nevychádzam s jeho mamou, či sa správam tak ako mám atď
Odpovedať
@engellka A ako to skoncilo, alebo ako to chces riesit? Neviem, no moju situaciu asi vyriesim bud spolocnym odchodom, alebo pojdem sam :(
Odpovedať
Poradte, ako sa zachovat? Manzelku mam stale rad.
Odpovedať
@engellka Nechápem, ako sa môžu niektoré ženy takto správať, krkavice jedny zatrpknuté. Najmä keď sú to už matky a teba by mohla brať ako dcéru a kamarátku, keďže má dvoch synov. Preboha, ja by som sa hanbil oboznamovať niekoho s tým čo koľko námahy ma stálo, vyhadzovať mu na oči prespané noci a pod. Každý máme hranice slušného správania posunuté inde, ale čo je veľa, to je veľa. Milujem tých úbožiakov, mamičkiných maznákov, to sú ani neni chlapi, čo by mohli byť žene oporou. A to, že ťa nechal samú tehotnú je prejav jeho úbohosti, je to proste chudák. Keď už si mu neni ty prednejšia ako jeho matka, aspoň dieťa by mohlo byť. Od takého idiota (prepáč za výraz) by som už nič nechcela. Je mi veľmi ľúto že si na tie krásne chvíle sama, ale neboj, jemu to dojde jedného dňa a môže si tak hlavu trieskať, lebo bude neskoro. Ja by som mu netrpela to že stále odchádza. Viem nie som v tvojej pozícii a dobre sa mi tlácha, ale jeho odchody, ako píšeš, ťa len trápia a radšej by som sa sústredila na seba a deti a na takého chlapa vyprdla. Veď tehuľky sú sexi ;-), nevieš koho zbalíš :-). No proste život s chlapom, ktorý si ťa neváži a aj keď čakáš jeho dieťa a stále mu nestojíš za to, aby sa zbalil od matky a išiel za svojou rodinou, je na hovno a bez akéhokoľvek významu. Želám ti, aby sa ti narodilo zdravé bábo a našla svoje šťastie a pokoj v živote aj keď možno s iným mužom alebo aj sama, vlastne nie sama, ale s deťmi :-).
Odpovedať
1
…
18
19
20
…
27
Na pridanie príspevku sa musíte prihlásiť.
Presunutím fotiek môžete zmeniť ich poradie
Nenašli ste čo ste hľadali?

Podobné diskusie

Bývanie prvé dni po svadbe
14. 05. 2018 34
Ako oslovujete svokrovcov pred a po sva…
22. 02. 2018 37
Bývanie po svadbe. Ako ste to riešili v…
19. 04. 2017 64
Nerada chodím ku svokrovcom
30. 11. 2016 51
Spoločné bývanie až po svadbe - aké to …
14. 07. 2015 48
Čo vás vedie k tomu, aby ste po svadbe …
30. 10. 2014 6
byvanie u svokrovcov s dietatom...
01. 06. 2014 9
Potykali si s vami svokrovci po svadbe?
16. 04. 2013 14
Bývanie po svadbe. Máte vlastné či u ro…
03. 04. 2007 134
Aký je naj úver na bývanie? Čo k tomu p…
01. 05. 2006 72