Priatel ma krizu

s8 Ahojte,
viem ze to nie je o svadbe, ale rada by som sa s niekym anonymne poradila o tom, co ma trapi.
S priatelom sme spolu vyse roka, ale uz zopar mesiacov to nie je ono. Zacal byt chladny. Nikdy nebol velmi romanticky typ muza ale boli tam objatia, pusa, pohladenie ... Predtym som s nim bola naozaj stastna nic mi nechybalo, ale teraz mam naopak velky nedostatok lasky. Prestal ma obijmat, pusu mi skoro ani neda, nechce sa pritulit. Sex ho vobec nebavi, takze ho uz ani nemame.
Ked sme sa o tom rozpravali povedal mi, ze vie, ze sa nesprava pekne ku mne a ze preziva krizu (v sebe, v praci, v osobnom zivote, celkovo). Nic ho vraj nebavi a citi vyhoretie.
Na druhej strane viem, ze ma ma rad, lebo sa o mna zaujima, pomaha mi s cim sa da, travi so mnou takmer vsetok svoj volny cas. Dava mi lasku najavo skor cez skutky, co je pre mna sice vacsi dokaz lasky ako pusa a objatie, ale som zena a prirodzene potrebujem aj to.
Snazim sa mu to nevycitat, lebo viem, ze ak ma zivotnu krizu posledne co potrebuje je priatelka, co mu bude vycitat, ale nie vzdy sa mi to dari. Naposledy mi povedal, ze by sme si mali dat pauzu. Zaskocilo ma to, ale povedala som si, ze najhorsie by bolo branit mu v tom. Uistoval ma, ze to nie je rozchod, ze sa chce so mnou stretavat ale nie na noc a menej casto a ze nie je to pauza natrvalo len na par tyzdnov, mozno mesiac ... Ze potrebuje si veci premysiet, lebo nie je stastny celkovo vo svojom zivote. Vraj ma pocit, ze pauzu uz mame aj teraz, kedze je to medzi nami taketo.
Snazim sa mysliet triezvo a dat mu cas, ale aj sa trapim a niekedy sa premaham, aby som mu nedala najavo zlu naladu, alebo nevravela ustipacne poznamky.
Ja uz od prveho dna co sme spolu mam pocit, ze to je ten pravy pre mna (taky pocit vnutorny som nemala nikdy, ani v minulom vztahu a to sme boli spolu niekolko rokov) a preto to nechcem teraz v horsom obdobi len tak vzdat. Raz sa chcem vydat a viem, ze aj potom pride kriza, mozno aj horsia a clovek nemoze zakazdym utekat zo vztahu a hladat ine, nove , "lepsie". Lenze zaroven sa obavam, ze ja v jeho ociach ta "prava" nie som a ci si len nenahovaram, ze to bude dobre a nesnazim sa udrzat nieco, co nema zmysel.