Kategórie
Najnovšie diskusie
Kde sa diskutuje
Kam som prispel
Sledované diskusie
Sieň slávy
Fórum > Život po svadbe

Sklamaná z manželstva. Vy sa tak niekedy necítite?

Zobraz úvodný príspevok
Profilova fotka
Ahojte babulky! Chcem sa spytat ci sa aj niekedy citete tak nanic a najradsej by ste boli zasa slobodne a nemali kopec povinnosti. Mne je niekedy tak smutno zo vsetkeho ako teraz, hlavne ked po drahom upratujem, niekedy sa citim ako nejaky general, ktory ho stale na nieco upozornuje, ale ked jemu nic nestaci povedat raz. Velmi ho milujem, len mi je niekedy takto otrasne. Ako je to u vas doma?
Odpovedať
1 2 3
4
5 6
ajana k laske mozno ale ale k predideniu tomu aby sa museli rozvadzat asi ano ;-)
Odpovedať
Asi je najlepsie si vyskusat spolocne byvanie a nejako rozumne si rozdelit domace prace a dalsie povinnosti, nielen vzhladom na muzsku a zensku rolu, podla mna dnes je ina doba, ale zase tiez si nemyslim ze vsetko by sa malo delit na polovicu, treba brat do uvahy vsetko, aj kto ma aku pracu, ako je vytazeny a nejako to zladit. My s mojim partnerom nemame nic presne rozdelene, je zhruba pravidlom kto co robi ale ani jeden z nas sa nebrani povinnostiam toho druheho. Moj velakrat navari, pomoze s pranim, so vsetkymi vraj zenskymi pracami. A ja tiez, ked malujeme, alebo tapetujeme tak tiez mu pomaham a spolu nam aj praca rychlejsie zbehne. Skratka tvorime team. ;-) No musim povedat ze ja ho velmi rada aj obskakujem a cez vikend mu donesiem ranajky do postele, myslim ze kazdy chlap sniva o takejto zenuske ale zase nesmie sa to zneuzivat a on to iste robi aj pre mna.
Odpovedať
Profilova fotka
Babulky, moj chlap byval predo mnou so spolubyvajucim, ktory bol ako prasa, no proste ked som tam prisla po prvykrat a videla kupelnu, ktora nebola 2 roky umyta, tak som si povedala, ze toto fakt tolerovat nebudem. Teraz v nasej novej domacnosti mame stale cisto (a nemusi byt perfektny poriadok) a myslim, ze milacik je rad, ze to tak je. Niekedy sa staci zahrat aj na krehke ziena a trochu to na nasich chlapov naraficit. Napr. tu v USA su priserne obrovske a tazke vysavace, tak mu proste poviem, ze je to pre mna tazke a on ako ochranca to pre mna rad urobi. Mozno to niekomu pripada hlupe, ale ked oni mozu hrat, ze su ,,chlapi,, a nejaky neporiadok nevidia, alebo nechcu vidiet, preco by sme my nemohli vyuzit nase zenske schopnosti a zahrat si s nimi ich hru. Potom je to lahsie, zatial co on vysava, ja poupratujem zbytok, aj ked musim priznat, ze to mam s umyvackou riadu a susickou na pradlo hrozne jednoduche.
Odpovedať
Moj tiez predtym byval s takym "prasatom" a bolo to hrozne, aj ja som ho zazila par tyzdnov. Teraz je asi rad ze mame tak pekne a cisto a ked vidi ze idem upratovat tak sa sam ponukne a ja podla nalady alebo podla toho kolko toho mam, ho bud zapojim, potom si rozdelime on prizemie a ja poschodie alebo ho necham tak a dam mu inu pracu. :-D
Odpovedať
no dorotka neviem....v našej rodine nikto s nikým nebýval ani nespával pred svadbou a ani sa nikto nerozviedol...ani sa nepodvádzalo... :-D :-p :-D je to fakt len a len o ludoch a o láske...
Odpovedať
a kopec čo poznám a skúšali to aj hento a bývanie a rozumenie v posteli a neviem čo do 10 rokov si vraveli bye bye,lebo s hentým alebo s tamtou si rozumejú ešte lepšie...hm...to mi ako vysvetlíš? ;-) Nie,naozaj si myslím, že je to o láske...a sebaovládaní...lebo city sa menia.....u každého...
Odpovedať
nedam ruky do ohna za moje tety takze neviem ci zo svojimi manzelmi spavali ale urcite s nimi nebyvali to by babka nedovolila a uz su tri rozvedene ;-) (z osmich surodencov) a ja netvrdim ze kazdy kto si to nevyskusal sa musi rozviest ale mam kamosku ktora nastastie ze si to vyskusala a zistila skor ako pred svadbou ze ten chlap si bude s nej robit len sluzku hoci dovtedy kym sa nenastahovala bol mily ;-)
Odpovedať
aj bez bývania sa dá podla mna vidieť,či je niekto pozorný a ohľaduplný a pomože, ked môže alebo nie... či vie povedať...sadni si ja to spravím a ako sa chová doma....zvyk je železná košeľa... ja len že to bývanie na skúšku je mne osobne dosť proti srsti....život prinesie aj tak tolko vecí, čo si nevyskúšaš a každý sa mení...a ja nie som tovar aby ma vracali "do troch dní bez udania dôvodu" ak si nie je niekto istý sám sebou...nech si to vyrieši ako mu sadne a neťahá do toho moje city... ja viem, že málo ľudí takto myslí okrem mojich známych a drahého ale .... asi to nezmením:O)
Odpovedať
nezvyknem sa prisposobovať trendom, ak to nejde z mojho vnútra ;-)
Odpovedať
neber to osobne...len som sa rozpísala ;-)
Odpovedať
neberem to osobne jasne ze kazdy si to moze robit podla svojho a ver ze tento chlap bol dobry okaslavac teda ja som ho poznala ako svinu od zaciatku ale k nej sa spraval uplne inac len to sme my nevedeli ja som ho poznala skor ako ju a nechapali sme ako s nim moze byt my sme sa zblizili az ked mali problemy a ona mi hovorila ze to bol uplne odlisny clovek pred a po a ja som sa k drahemu nastahovala preto ze som to citila nie preto ze to chcem vyskusat a uz sme presli riadnymi skuskami vy to proste len budete musiet absolvovat po svadbe ja som vzdy chcela mat svadbu az vtedy ked budem planovat tehotenstvo a neviem si predstavit to prispobovanie sa pocas tehotenstva ;-) ale naozaj sa ta nesnazim presviedcat len som vysvetlila ako to beriem ja ;-)
Odpovedať
Profilova fotka
Ajana, ja tiez s priatelom zatial nebyvam, zijeme od seba asi 5 min. peso, takze to nepokladame za dolezite. Spolocne budeme byvat az po svadbe u jeho rodicov a zaroven stavat dom. Netvrdim, ze ho poznam na 100%, ale sme spolu kazdu chvilu, poznam rodinne ovzdusie, ktore u nich vladne, aj niektore jeho zvyky a zlozvyky, takze stotoznujem sa s Tebou, ze ku fungujucemu vztahu nie je (podla mna) potrebne to, aby ti dvaja spolu dopredu byvali.. Ine je to mozno v takom pripade, ked priatelov od seba deli velka vzdialenost a nemozu byt casto spolu..
Odpovedať
Článok sa načítava...
My sme spolu byvali od septembra (svadba bola v januari) a bolo a stale je to fajn.Nebyvali sme spolu,kvoli skuske..,ale preto,ze sme chceli.Aj mna by urcite urazilo,keby mi niekto navrhol: tak pod,skusime spolu byvat,ci nam to bude klapat.. Ked dvaja chcu,tak to zvladnu. :-)
Odpovedať
My sme zacali spolu byvat po roku a par mesiacoch chodenia pretoze nam uz nestacilo chodenie do kina, na drink, sem tam straveny spolocny vikend, chceli sme spolu zit, zobudzat sa spolu kazde rano a zariadit si spolocnu domacnost. Pocas toho roku a pol co spolu byvame sa nas vztah o hodne posunul dopredu a sme si omnoho blizsi, je to podla mna ine ako ked par spolu iba chodi. Mam par prikladov z okolia ked par sa rozisiel po tom co zacali spolu byvat. Vsetko bolo super super, klapalo to ale akonahle zacali zit v jednej domacnosti, byt spolu kazdy den, spolocne si organizovat zivot, mat urcitu zodpovednost tak to krachlo. Napr. naladovost, neporiadnost a a ine veci vtedy vyjdu na povrch a clovek si to nie vzdy vsimne pocas chodenia. Ked su dvaja spolu denno-denne tak su sami sebou, na nic sa nehraju. No na jednej strane chapem aj pary ktore sa rozhodnu pre spolocny zivot po manzelstve, urcite to ma svoje caro. Drzim palce vsetkym babam aby sa rychlo prisposobili spolocnemu zivotu a aby to islo tak ako si predstavovali. :-)
Odpovedať
ajana, moje slová ;-) Tiež si myslím, že pokiaľ nie je niekto slepo zaľúbený a nepozerá sa iba na tie dobré stránky, tak rýchlo spozná na človeku, či s ním bude vedieť vychádzať aj v spoločnej domácnosti. Človek vie vopred spozorovať, ako sa ten druhý správa, aký je aj v inom okolí, nie iba pri mne, či pomáha doma rodičom, ako sa chová k súrodencom, starším ľuďom, či je poriadkumilovný... My sme chodili spolu 4 a pol roka a to sa nedá stále pretvarovať. Ja som mala presnú predstavu, ako nám to bude v spoločnej domácnosti fungovať a zatiaľ spolu bývame 4 mesiace, ale je to presne tak, ako som si to predstavovala. Aj keď sme uvažovali aj nad tým, že sa nasťahujeme do nášho bytu ešte pred svadbou, ale nakoniec sme pekne rúčka v rúčke prestúpili prah našej domácnosti hneď po svadbe, keď sme všetkých vyprevadili domov. Bol to krásny pocit.
Odpovedať
Ajana, a ako Ty vysvetlíš, že najmenšiu rozvodovosť majú kultúry, kde manželov vyberajú deťom rodičia? A nemusia sa pred sobášom často ani vidieť... ;-) A v tých kultúrach ženy manželov tiež prakticky nepodvádzajú... ;-)
Odpovedať
Patriarchat. Cela vychova je tak orientovana uz od malicka, takze muzi si beru za manzelky zeny ktore im vyberu rodicia, nejde o rovnocenne partnerstvo, panom domu je muz a zena sa vo vsetkom podriaduje a prisposobuje. Nepoznaju nic ine takze su tak spokojni. Muzi urcite a ci aj zeny, to je otazne ale asi nemaju odvahu sa vzpriecit. Mam kolegynu Indku ktorej tiez rodicia vybrali muza. Su spolu 15 rokov, maju dve deti ale zivot s nim bol hrozny, proste zivot bez lasky s tyranom, uplne bezcitnym chlapom, ktory sa zaujimal len o seba. No a ona od neho odisla, nazbierala odvahu a jedneho dna sa odstahovala, samozrejme tajne, nikto o nicom nevedel, len bratia ktori su jej velkou oporou. Velmi sme to s nou prezivali lebo to bolo pre nu velke rozhodnutie a velky krok. Dokonca ani jej rodicia ju nepochopili a ani len nevedia kde byva a kontakt s nimi uplne prerusila prave kvoli tomuto jej rozhodnutiu. Hrozne. Este dobre, ze u nas je to inak. Kazdy si praje stastne manzelstvo a rodinny zivot ale ked to raz neklape tak je len a len na nas ako s tym nalozime.
Odpovedať
No podľa mna je to možno o tom...že v niektorých kultúrach ešte neprevláda konzumný spôsob myslenia ja musím byť šťastný/á.Ale treba vedieť aj čosi vydržať.Samozrejme, že ich kultúru nepochopím ako ani oni nechápu našu. A mysím, že niečo je na tom dobré...ak sa človek vie do určitej miery obetovať a niečo aj vydržať sú ťažké obdobia a nieedy trvajú dlho aj roky a niekedy sa vysvetlia až na smrtelnej posteli a niekedy to posilní ten vzťah na nádhernú istotu,ale pokial nie je životu nebezpečné ostať so svijim drahým/ou...tak Každý špás niečo stojí aj super manželstvo.Nikto nie je dokonalý :-D
Odpovedať
Ahojte.Tak som si tu precitala vsetky prispevky a neda mi to..,musim pridat aj ten moj. :-) Ja mam skveleho manzela,v domacnosti vie urobit vsetko,ale akosi sme si uz zvykli,ze sa o to staram vacsinou ja,kedze pracujem doma a viem si tak lepsie zadelit cas (odpadava mi dochadzanie do prace a pevne stanoveny pracovny cas).On je cely den v praci a este aj potom mu volaju,ze ho potrebuju tam a tam,ze im nieco nefunguje.Zas na druhej strane,napr.taky nedelny obed sme varili uz aj spolu,obcas navaril sam..Je schopny si aj vyzehlit veci :-) aj ked sa stalo,ze ked si prvy raz zehlil koselu,tak vyhlasil,ze to bolo prvy a posledny krat (asi na to zabudol,lebo zehli dalej :-) ). S kopou papierov na stole som dokazala spravit len to,ze som im nasla miesto..a pravidelne ich tam presuvam,ale ani mi to nejako neprekaza.Ja som ta,co v predsieni uklada topanky do radu,ale ani raz som mu nic nepovedala.A aj sa mi raz priznal,ze je prekvapeny,ze som sa neozvala. :-) Ked mi je zle alebo som chora,alebo ak vidi,ze sa mi nechce,ze som uz unavena,tak rad urobi vsetko sam..Trosku mi vadilo,ze ked otvoril nejaku skrinu alebo zasuvku,tak ju nikdy nezatvoril,ale uz si na to dava pozor. :-) A spinave pradlo dava poctivo hned do kosa.. Tak myslim,ze sa nemam dovod stazovat.Tvorime spolu par a tak sa obaja snazime,aby to bolo co najlesie.. :-) Ale ak by sa vam chcelo trosku pisat,tak by ma zaujimalo,ako riesite cas po praci a volne vikendy.Ja som mala aj mam dost zaujmov (aj ked som ich v poslednom case trosku zanedbala a este som sa aj stahovala do ineho mesta..),on ma tiez dost zaujmov,hlavne co sa tyka sportu a uz si aj vytvarame a spajame zaujmy,ktorym sa mozeme venovat spolu..,takze ono by to bolo vsetko v pohode..,keby ma obcas nepochytila taka "smutnoblba" nalada,ked sa mi zda.."a zas som sama doma.." :-( Stava sa to aj vam? Viem,ze vo vztahu si treba dopriat aj slobodu.S tym problem nemam.. Tak ako to riesite vy? Toto je asi moj najdlhsi prispevok.. :-)
Odpovedať
Profilova fotka
Ahoj Evatu, tak tie ,,smutnoblbe,, nalady som mavala dost casto, prestahovala som sa kvoli drahemu do USA (docasne, nie natrvalo) a tiez som doma, lebo ako lekarke mi tu neuznali moje europske vzdelanie a musela som si urobit skusky, v podstate celu medicinu nanovo. Tak som sedela doma a cele dni som sa ucila a niekedy som padala do strasnej depky, neviem ci to bolo tym, ze som bola zvyknuta pracovat 10 hodin denne a zrazu som bola doma, alebo to bolo tym, ze som predtym byvala roky v Prahe a zrazu zijem v luxusnom americkom prostredi kde sa ale nic moc nedeje, alebo to bolo tym, ze som tu nemala zo zaciatku kamaratky, no ale asi vsetko dohromady. Lebo manzel je ozaj pozorny, nosi mi kvety, doma pomaha, upratujeme spolu, varime spolu, chodime spolu skoro kazdy den do posilovne, cez vikendy lyzovat a snazime sa nezanedbavat kulturu, chodime na koncerty... I ked som o tom vzdy snivala byt konecne s mojou laskou, mat svoju domacnost a nemat ,,spolubyvajuce,, a myslim, ze sme spolu ozaj stastni i tak si myslim, ze zmenit zivot tym ze sa clovek vyda/ozeni a zaroven prestahuje do noveho prostredia, kde nema priatelov a zo zaciatku ani pracu je ohromne velky krok a vyzaduje to silnu osobnost a hlavne chapanie zo strany partnera. Ale i tak musim priznat, ze som parkrat mala na male a hladala som si na internete letenky domov a pracu v Prahe :-( .
Odpovedať
Tak ty si to mala este tazsie,Katka.Ja som od mojho bydliska zhruba 60km,pracujem doma (robim uctovnictvo),je to aj vyhoda,aj nevyhoda v tom,ze clovek je menej medzi ludmi a tak to musi "dohanat" nejakou inou formou.Ja mam velmi dobreho manzela,naozaj sa nemozem na nic stazovat ( :-) musim priznat,ze sa mi nanho oplatilo cakat..).Ale tu v meste poznam len jeho rodinu a on sa od zaciatku snazi zoznamovat ma s jeho kamaratmi a s ich manzelkami,a je to fajn.. Len cloveka to fakt obcas pochyti.. :-( Som si myslela,ze to bude lahke,lebo uz v minulosti som byvala na internate a domov som chodila na vikendy.Ani teraz nie je problem ist do mojho bydliska,aj manzel je vzdy ochotny ist so mnou.. Len..,ja neviem..Asi to chce cas,aby som si tu nasla nejake kamaratky a nezanedbavala zaujmy,len som sa este akosi nedostala k tomu,aby som sa sla pozriet,kde sa tu da napr.cvicit,plavat,a pod... Mozno je to aj tym,ze ci chcem alebo nie,tie moje kamaratske "kontakty" ochladnu a tomu asi nezabranim.Viem,ze doma mam kamaratky a stale to aj kamaratky budu,ale ono sa aj tak nieco zmeni..Je to asi len zvyk.. :-)
Odpovedať
Ale ten tvoj ma stastie,ze si si nakoniec ziadnu letenku nezarezervovala.. :-)
Odpovedať
Profilova fotka
katka27 len tolko chcem dodat, ze ked som citala Tvoj prispevok mala som pocit ze citam o sebe !!! Doslova !!!:-.
Odpovedať
spravne majcik, je velmi dolezite poznat "ovzdusie" u partnera doma, prostredie, z ktoreho je a ako sa tam k sebe chovaju, to da velmi vela
Odpovedať
Ja si myslím, že so spoločným bývaním pred svadbou je to takmer to isté čo so sexom pred svadbou... 1.je to každého súkromná vec a absolútne individuálna... 2.uznávam...kedysi ľudia nežili spolu pred svadbou... kedysi veľmi veľmi dávno naozaj spolu nežili, mnohokrát sa ani nevideli...generácia našich rodičov už spolu žila...väčšinou intímne...(je málo 40nikov o ktorých viem, že by spolu intímne nežili...) ale nebývala... uznávam, že drvivá väčšina z nich spolu ostala a nerozviedla sa...oproti tomu dnešné páry dlhšie spolu "chodia", žijú v spoločnej domácnosti i intímne...a napriek tomu, že by sa mali "poznať lepšie" a byť "viac presvedčení" , že ten druhý je ten pravý, sa rozvádzajú....prečo? Pravdepodobne to bude tým, že ľudia žijú takmer 1,5 x dlhšie ako kedysi (a veľa rozvodov končí práve okolo 45...kedy ľudia kedysi kruto povedané klopali na druhý svet...)...ženám nestačí byť permanentne tehotnými matkami a slúžkami svojich manželov ako to bolo kedysi dávno..že keď si jeden z partnerov nájde milenca(a teda poruší manželský sľub...), ten druhý mu to netoleruje...a nechce zotrvať naďalej v takom zväzku (čo by v minulosti bol nonsens...mať milenku/milenca bolo považované za IN, ba priam nutné...niet sa čomu čudovať, keď sa manželia prvýkrát videli pred oltárom...)...rozvádzajú sa avšak aj vďaka prozaickému dôvodu...kedysi by cirkev manželstvo rozviedla len s veľmi vážnych príčin (nevera manželky, neplodnosť manželky alebo nenaplnenie manželstva)kedysi (a nie tak dávno...doteraz to v niektorých obciach pretrváva...)bol rozvod neprípustný...teraz je rozvod pomerne jednoduchý právny úkon...a väčšina z nás ho toleruje...niežeby sme boli ľahostajní, netolerantní voči partnerom...niežeby sme sa menej poznali...alebo naopak...až príliš... Ajana napísala, že možno je to o tom, že v niektorých kultúrach ešte neprevláda konzumný spôsob myslenia typu ja musím byť šťastná/ý.Ale treba vedieť aj čosi vydržať.... Ale...viem, v každom vzťahu sú i krajšie i vážnejšie obdobia...každý vzťah musí prekonávať prekážky...a vyvíjať sa...ale...som šťastná, že nežijem "kedysi", ani v generácii svojich rodičov, ani v spoločnosti, ktorá nevie tolerovať, keď niekto povie Dosť... Treba vydržať, ale všetko má svoje hranice...a nech sme teraz pred svadbou (alebo tesne po nej :-) ) akokoľvek zaľúbené/í ...nikdy nevieme čo život prinesie...a v akom svetle sa ukáže náš drahý/á a my im... ale je úžasné, že žijeme v dobe a krajine, kde sa môžme slobodne rozhodnúť...či "obetujeme" vzťahu viac alebo menej...či budeme prežívať alebo žiť...
Odpovedať
Profilova fotka
a ani spoločné bývanie, či sex pred svadbou nie sú garanciou toho, že sa partneri dôkladne spoznajú... koľko párov dnes žije roky spolu, potom sa vezmú a príde "nezvládnuteľná kríza". To však nie je problém manželstva, ale ľudí.
Odpovedať
sue... no určite je každého rozhodnutie....ako všetko od toho čo a či budeme raňajkovať,večerať.....ako sa k niekomu zachováme v električke....kam v nedeľu a s kým, čo budeme pozerať v TV až po rozhodnutie,na akú školu, čo so svojim životom alebo či niekoho zabijeme alebo nie,kam pojdeme na dovolonku alebo či zmeníme bydlisko či partnera. Musím ťa ale opraviť cirkev neplodnosť manželky alebo manžela nikdy a ani dnes nepovoluje rozvod...je par dovodov...keby sa nebrali dobrovolne...keby bol 1 teplý.... :-) ....alebo ženatý,alebo rozvedený....vtedy je sobáš v kostole neplatný. Ja poznám viacero manželstiev kde jeden musel jednoducho vydržať viac možno až veľa,ale aj tak vydržal...dôvod....možno skutočná láska nenechať toho druheho v srabe aj ked sa tam dostl vlastnou vinou. asi JE TO O TOM, ŽE VERIACI čLOVEK VIE ZO SEBA DAť VIAC A PREžIť AJ ťAžší žIVOT A NEHľADAť ľAHšIU CESTU, AK BY TýM TOMU DRUHéMU SPOSOBIL BOLESť.kOLKO CHLAPOV A žIEN Sú HOLMESAKMI, LEBO ICH OPUSTILI Tí,KTORí ICH MALI MILOVAť A POMOCť IM A POVEDALI SI DOSť?a KOľKí SA VDAKA TOMU, žE ICH NIEKTO NEOPUSTILI V NAJVäčšOM SVRABE AJ KED Z NICH NIč NEMAL A PO ROKOCH SA OPAť POSTAVILI NA VLASTNé A AKO BY SME CHCELI ABY NáM PREPáčILI OSTATNí....KOLKO?AKO DLHO NAM MAJU DAť šANCU 2 ROKY?5 ROKOV?ALEBO KýM SA OPAť NEPOSTAVíME NA NOHY??? A TAK ISTO TI MUSíM POVEDAť, žE ĽUDIA VOBEC NEUMIERALI TAKí MLADí...NAOPAK žILI 90 ROKOV OKREM VOJEN A EPIDéMIí ALE TO SA AJ VTáčIA CHRIPKA MôžE STAť. :-( mOžNO SI LEN MENEJ PRED OLTáROM ROBILI Z HUBY RIť :-D a NEBOLI NA SVOJICH PARTNEROV NáROčNEJší AKO NA SEBA ;-) A NEčAKALI VIAC OD NICH AKO SAMI DáVALI ;-) ;-)
Odpovedať
Profilova fotka
Je to naozaj dôvod na zamyslenie, že kedysi (ale niektoré aj dnes :-) )manželstva vydržali dlhšie, máloktorí žili spolu pred sobášom a veci fungovali. A teraz niektorí si to aj spolu vyskúšajú, potom sa zoberú a o pár rokoch sa rozídu? Prečo je to tak? Prečo musia byť takéto ujmy na ľudskom šťastí, psychickom zdraví, ... atď? Možno dosť ľudí vstupuje do manželstva s tým, že "teraz budem šťastný" a nie aspoň s tým, že "budeme spolu šťastní" alebo "urobiť ťa šťastnou/šťastným" ... A možno aj mnohí to berú tak, že ak vzťah nebude fungovať, rozvedieme sa ... Príde nejaký vážnejší problém a fakt - rozvedú sa. Podľa mňa každý jeden problém sa dá riešiť, ak sa chce... niekedy to chce aj nadľudskú námahu, ale určite sa to dá. Nebude v tomto problém? Čo si myslíte?
Odpovedať
Nesuhlasim s tym, ze veriaci vydrzi viac, zavisi to od cloveka, nie od toho, ci je veriaci. Tvoje velke pismo znaci trochu agresivitu, aspon na mna to tak posobi. Je lepsie sa nepustat do debaty veriaci-neveriaci, neda to nic dobre, naozaj. Ja viem, co je dobre a co je zle aj bez toho, aby som bola veriaca, a tak sa aj chovam, to by stacilo, keby ludia robili, nepotrebuju byt ani veriaci.
Odpovedať
suhlasim s ajanou - je to na ludoch. osobne (z vlastnej skusenosti) sa skor pripajam k tym, ktory spolu pred svadbou byvaju. ja som chodila s manzelom 6 rokov, potom sme zacali spolu byvat a po spolocnom 1,5 rocnom byvani sme sa zobrali. tak nam to vyhovovalo. kto nas akceptoval, tak nas akceptoval a kto nie, na toho sme z vysoka sr....li 8-)
Odpovedať
1 2 3
4
5 6
Na pridanie príspevku sa musíte prihlásiť.
Presunutím fotiek môžete zmeniť ich poradie
Nenašli ste čo ste hľadali?