Chorobne žiarlivý manžel. Čo s tým?

leatea no pred takym niecim som nastastie usla..a to citove vydieranie..no to bude robit urcite stale..ale ked sa raz clovek rohodne,musi bojovat..stoji to kopec nervov..ale potom je aspon klud..

kveta Ujsť. Za každú cenu.

gaia to: ejla
decka su uz dost velke na to, aby mohli vidiet, co sa deje - nech sa s nimi o tom porozprava...lebo ja byt nou, nenecham sa tak urazat a odisla by som od neho - vydieranie/nevydieranie (lebo to s tym "nieco si urobi" nic ine nie je)

t1nulka no ja som podobne ako lea pred takym ziarlivcom zdrhla, som normalne nemohla nikam chodit, ze urcite chodim za inymi, a vyhovorka jeho bola stale to, ze mne veri, ale ostatnym nie, a ze on sa len boji, ze ma strati stratil, ale bola to jeho vina... teraz uz si to plne uvedomuje, aj mi velakrat povie, ze aky bol ku mne zly, a su z nas velmi dobri kamarati, naozaj, ale som rada, ze to skoncilo lebo 4 mesiace po rozchode som nasla svojho skveleho buduceho muzicka takze radim opustit ho... urcite, aj napriek citovemu vydieraniu, takyto ludia su väcsinou zbabely, preto by si nikdy neublizili, snazia sa len vyuzit to, ze ten druhy ich niekedy miloval a nie je mu este uplne lahostajny... v kazdom pripade ist od neho podla mna, aj ked to musi byt hrozne tazke, po 20 rokoch, ja som skoro umrela a to sme spolu chodili "len" 2 roky... bude to tazke, ale stoji to za to, ved hocikedy moze zaklopat nova laska

tripplebi tie deti su uz dospele, pochopia to. od takeho muza treba rychlo prec.

t1nulka tripplebi: presne tak

aknellita tiez si myslim, ze ta zena uz nema nad cim rozmyslat... deti uz nie su deti a ona, ak je nestastna, tak nema co stratit...

mari.m ziarlivost je vlastnost ziarlivca, ktory si mysli,ze vsetci su lepsi ako on-vo vsetkom..
bojovat so ziarlivostou je tazke, ale da sa to..ale to musi chciet ziarlivec.. a maloktory ziarlivec si pripusti,ze ziarli..
oni tomu hovoria velky prejav lasky, ktorym ale ziarlivost nie je..

od ziarlivca treba utekat..

to sa ete len zacne stupnovat..

prerastat mu to cez hlavu..

az sa z toho nakoniec moze zblaznit, bud sa zblazni on, alebo ty

emma1919 ahojte, ako zistiť či je partnerova žiarlivosť ešte "normálna" alebo to je už pehnané ? mám priateľa, všetko je krásne až na tento problem.stale mi kontrolujem smsky, hovory, vyhraža sa mi rozchodom ak sa pôjdem s kamarátkami niekam zabaviť..vymýšľa si rôzne príbehy, ktoré niesu pravdivé no je o tom presvedčený že som to urobila aj keď nemá vážne žiadny dôvod žiarliť...občas sa namňa nahnevá už len keď jeho kolegovia vravia o nevere ich žien,myslí si že aj ja som taká...veľmi ho lúbim sme spolu už 5 rokov a už od začiatku mal problém so žiarlivosťou no kontroloval sa, teraz to už občas poriadne preženie...čo robiť s takým chlapom?

zabka88 @emma1919 poradňa alebo psychológ, keď ho ľúbiš a chceš zachrániť vzťah tak skús, ale ako píše
@mari.m , musí to byť chlap čo musí chcieť aby si uvedomil že niečo robí zle.. a kým sa to nevyrieši určite sa nevydávaj, mohla by si to lutovať.. držím palčeky (btw to čo popisuješ nie je normálna žiarlivosť, je to už chorobné - môj názor )

vila_chaosnicka @emma1919 niekto mi raz povedal, že žiarlia ľudia, ktorí sú málo sebaistí a tak stále sledujú či si partner nehľadá niekoho lepšieho. To bolo len tak pomimo Mala by si sa s ním o tom porozprávať, nech vie, že ti to je nepríjemné a že to treba riešiť (ak ste to už neurobili). Musí ti začať veriť, ak by ste sa niekedy mali vziať... a skúste prípadne poradňu alebo psychológa, ako radí @zabka88

martinka1234 Mrzi ma co prezivate. Na zaciatku vztahu sme si s mojim povedali ze bud si budeme 100% doverovat alebo v tomto vztahu nemame co hladat. Mozno sme si niekedy toto pravidlo museli opakovat a jeden druheho pred otazkami vycitaveho charakteru zahriaknut ale to sa stalo len dva krat a naozaj sme si obaja zvykli ze sa nemame coho bat. a hlavne ja verim ze ked ho zacnem podozrievat a uhanat ....pozrite keby ma niekto podviest chcel urobi to kedy kolvek . clovek predsa nemoze prezit zivot v strachu o to co ked sa nahodou nieco take raz stane. Ak sa stane budeme to riesit. ale dovtedy a dufam ze cely zivot si tie vzacne momenty s mojou laskou proste uzivame naplno. Raz som mala sefa ktory povedal " nebudem Vas kontrolovat ale raz mozem " pracovala som tak aby som nesklamala NIKDY jeho doveru. atmosfera bola uzasna pohodova a kazdy sa vo firme choval akoby to bola jeho firma a tak sme nerozhadzovali peniaze ani nerobili sukromne hovory zo sluzobnych telefonov. co sa snazim povedat je , ze ked niekomu preukazete doveru, tak ten clovek pokial nie je hlupy urobi vsetko preto aby vam dokazal ze si ju zasluzi. takze bez ziarlenia a kritiky sa to da tiez. niekedy to treba natrenovat drzim palce.

lessiie Ahojte, takže ako tak čítam všetke Vaše prispevky aj ja k Vam prispejem...ked som mala 19 rokov stretla som "najužasnejsieho" chlapa pod slonkom...on mal 38 rokov...robil vsetko co mi na ociach videl a ja som potom v septembri odisla na VŠ...vsetko bolo ok len dokedy som neisla s kamoskami v skole vonku...a potom to zacalo, vecne hadky, nervy a stale dookola...ani mu nerobilo problem sa somnou pohadat den pred skuskou, aby sa mi nezdalo malo stresov a ked som bola doma a omylom mi nejaky chalan zavolal ( fakt si len pomylil cislo, je to bezne) tak to som prvykrat zazila vojnu...normalne som sa ho vtedy bala, nikdy ma neudrel ale vtedy som myslela ze ma zabije ( predtym bol totiz 4 roky v base za vrazdu ) no a odvtedy to proste bolo stale tak... ja som si casom uvedomila ze ja v podstate aj na jeho prikaz v skole chodim spat kedy povie...bola som fakt dost blba ale nelutujem to lebo clovek sa uci na vlastnych chybach...otvorila som oci az vtedy ked som raz zaspala skor ako som mu to oznamila a rano som sa zobudila so 100 neprijatymi hovorimi a 10 sms-kami aka som ja strasna k...a ze kde som a ze som urcite s nejakym...a tak som sa rano rozhodla (vlastne moje nervy rozhodli) zavolat mu ale kludna som neostala...praskli mi doslova nervy a to com som kricala bolo pocut po celej intrakovej chodbe ( a to som bola v izbe) a tak som sa rozhodla mu postavit a povedat mu slovko "koniec"...tyzden sa mi neozval a potom to zacalo...ze to nemoze byt mozne aby sme sa rozisli...trvalo mu to este dost dlho kym mi nedal pokoj, vyhrazky, sledovanie ma a podobne veci...este aj teraz mi napise ako ma velmi lubi ale to ja uz mam ineho chlapa, ktoreho nadovsetko milujem a oproti "Ziarlivcovi" je ovela lepsi...takze moj nazor: len treba sa pozbierat, nabrat odvahu a ODISŤ!!!!!!! keby si taky zivot nevyskusam neviem co to je ale bohuzial zazila som viem to...(no ale pripad mojho suseda ziarlivca skoncil trosku inak :( on to co povedal bohuzial aj dodrzal a vyskocil z okna :( )

lessiie a este chcem dodat ze sme boli spolu skoro 3 roky (kym som otvorila oči )

fleur1301 @ejla nech si prečíta knihu od Avonu "v dobrom aj zlom a v ešte horšom". Je to o domácom násilí, sú tam strany aj o tom, ČO sa za domáce násilie považuje, AKO sa má riešiť, KTO ti pomôže, na koho sa môžeš obrátiť.

A toto spadá do domáceho násilia.

jadodka Okamžitre od neho preč, a nech s nebojí žeby si pánko niečo urobil, to sa len vyháža aby je držal v hrsti, je to total slaboch, lebo len slaboch s malým alebo žiadnym sebavedomím je schopný si urobiť z manželky rohož pod nohy. Ona nech sa o deti nebojí že ako to zoberú, nech sa bojí o seba aby nedopadla ešte horšie ako je teraz na tom... preč od neho preeeeeč