Baby mam problem, a to ten, ze som strasne precitlivela povaha, svadbu mam az 10.10.2015 a uz teraz ked si len spomeniem na svadbu samotnu, tak mi je do placu.
Viem ze budem nariekat pri gratulaciach, pri prvom manzelskom tanci - ked pocujem pesnicku ktoru by som chcela mat ako prvu tak uz nariekam, nehovoriac o tom, ze sa chysta na svadbu aj moja mama s ktorou sa roky poriadne nebavim koli starym konfliktom. Ked si to predstavim stale sa mi chce plakat. Neviem co mam robit, sustredit sa vtedy na nieco ine? Chcem sa nejak udrzat..mala by som sa stale smiat a nie nariekat. Ale proste som taka. Mate nejaky recept ako sa udrzat? ;-)
Jeej baby tak to som nevedela, že je nás toľko uplakaných :-D pridávam sa :-) asi to budem riešiť nejakými tabletkami čo tu spomínate, inak prídem o celý make-up :-| Neviem, či by v mojom prípade pomohlo odvádzanie pozornosti, alebo nahováranie si, že som namaľovaná, tak nemôžem plakať... a keď ešte vidím plakať niekoho iného, tak neni šanca ... Potom dajte vedieť ako ste to zvládli ;-)
Baby neviem ci som to tu uz pisala, ale mne poradila kozmeticka, ze ked budem mat slzy na krajicku mam pozerat dole a klipkaaat ocami a ze to prejde...kedze ja som taka "necitlivka" co neplace tak neviem, ci to realne pomoze
baby ja nie som nejak extra citlivka, tak v norme. ale svadbu som prerevala. rozlucku doma (kedze som realne z domu odchadzala az po svadbe) a aj sobas. fotograf mi hovoril ze bol aj problem najst v tychto chvilach fotku kde mi netecie slzicka :) ale nejak som sa tomu nebranila. vsetkych som na to upozornila, ze plakat budem, aby sa nebali ze mam nejaky skrat. pre mna to bola velmi vynimocna chvila, takze sa nejak nedalo udrzat. ja by som to povedala tak, ze je to vasa chvila tak je normalne ze ta slzicka vybehne :)
všetky nechcete tak veľmi plakať, že si nakoniec vyberiete len samé romantické pesničky od piesní do videa, svadobný pochod, prvý tanec až po popolnočný ... a tak veľmi to nechcete ...
Cawte tak ja sa tiez pridavam ;) odpytavanie uplne v pohode aj do kostola som dosla s usmevom ale ked mi hovoril slub tak sam mal slzy v ociach a ja... zacala som normalne ale tak ma stislo ze som myslela ze to asi ani nedopoviem... ale nadych-vydych a dopovedala som... potom to uz bolo v pohode :) akurat mi vsetci pri gratulacii pripomenuli ze som rozplakala cely kostol....
:D ja som si tiež hovorila, že budem plakať asi stále :D dopadlo to však lepšie, ako som myslela, rozplakala som sa keď som ho prvýkrát v ten deň uvidela, trošku pri odpytávaní, no a v kostole, keď som čítala sľub, vtedy to bolo pre mňa najemotívnejšie :-) čakala som, že sa rozplačem pri našom tanci a pri tanci s mojím otcom (obe piesne sme mali krásne a pre mňa dojímavé) :) ale vtedy sa to už nestalo. Po kostole opadol všetok stres a prišiel krásny pocit šťastia :)