Spoznali sme sa pred vyše piatimi rokmi (čiže skoro šiestimi:))) ). Po roku sme spolu začali chodiť a po mesiaci sme sa rozišli.:) Každý lietal na inú stranu a ani jeden nebol ochotný sa pre toho druhého vzdať dovtedajšieho života. Dňom nášho rozcho…

Spoznali sme sa pred vyše piatimi rokmi (čiže skoro šiestimi:))) ). Po roku sme spolu začali chodiť a po mesiaci sme sa rozišli.:) Každý lietal na inú stranu a ani jeden nebol ochotný sa pre toho druhého vzdať dovtedajšieho života. Dňom nášho rozchodu sa začala krásna etapa nášho spoločného života - stali sa z nás najlepší priatelia, dôverníci, spovedníci, vŕbičky, pomocné ruky, zažili sme pobláznené spoločné večery vonku s kamarátmi, spoločný smiech, sledovali sme jeden druhého, naše "skvelé" vzťahy a... Po necelých troch rokoch od nášho vtedajšieho rozchodu sme zistili, že bez seba nevieme ani nechceme byť.:) A že všetky naše vzťahy boli neúspešné kvôli tomu, že sme chceli byť spolu, ale ani jeden nemal odvahu to povedať. :) 13.8. 2006 prišlo jeho spontánne : "Vezmeš si ma?" a moje šťastné : "Áno!" 29.7. tohto roku sa uskutočnili oficiálne zásnuby, aby nikto z rodiny neprišiel o tú srandu, keď drahý popýtal môjho ocina o moju ruku. :))) A dnes sme na tom takto. :)