Svadobné tradície v zahraničí

Iný kraj, iný mrav. To, čo je v našej krajine považované za tradičné a možno i vtipné, môže byť v inom štáte vnímané ako nevhodné, či dokonca neslušné. Pokiaľ sa chystáte na svadobnú veselicu do zahraničia a chcete sa vyhnúť menším faux pas alebo prekvapeniam, mali by ste si naštudovať svadobné zvyky a tradície v danej krajine.

Nevestin ,,styling“

Na Slovensku i v okolitých krajinách sme zvyknutí na nevesty v bielych, prípadne v jemných, pastelových šatách. No napríklad v Indii je biela farba považovaná za farbu smrti. Indické nevesty sú preto počas svojho veľkého dňa odeté do červených šiat. Rovnako je to i v Číne, kde červená farba symbolizuje bohatstvo a hojnosť.

V krajinách, v ktorých dominuje hinduistické náboženstvo, je zvykom, že nevesta je v predvečer svadby pomaľovaná Henou. Nádherné, zložité obrazce maľujú na ruky nevesty umelci alebo zruční príbuzní. Tento rituál, vrátane schnutia ,,maľby“ neraz trvá i celý predsvadobný deň, počas ktorého robia budúcej neveste spoločnosť družičky.

Svadobné šperky

Šperky sú luxusnou ozdobou každej nevesty. I k šperkom a drahým kameňom sa viažu povery a tradície. Kým slovenské nevesty by počas svadobného obradu nemali na sebe mať perly, u Talianov sú symbolom nešťastia zlaté doplnky.

Francúzske páry zase preferujú diamanty, ktoré sú symbolom pevnosti a častokrát zdobia i svadobné obrúčky.

Farba šiat svadobných hostí

Vo všeobecnosti platí, že dámy pozvané na svadbu by na túto slávnosť nemali zvoliť šaty bielej alebo čiernej farby.

V prípade, že ste pozvaná na svadbu v Írsku, mali by ste sa vyhnúť i zeleným šatám. Podľa írskej tradície totiž nosí zelená farba mladomanželom smolu.

Cesta k oltáru

Ulička k oltáru obsypaná lupeňmi kvetov je obľúbeným zvykom i na Slovensku.

V Británii kvietky väčšinou rozsievajú malé družičky (tzv. flower girls), ktoré majú podobné šaty ako nevesta, aby jej, podľa tradície, nepokazili šťastie. Kvetinová cesta má symbolizovať krásny a šťastný život budúcich novomanželov.

Vo francúzsku zdobia družičky cestu k oltáru bielymi stužkami. V tejto krajine je zvykom, že nevesta so ženíchom prichádzajú k oltáru spolu a počas cesty vyzdobenej stužkami majú poslednú šancu sobáš prehodnotiť. 🙂 Počas obradu družičky odstránia biele stužky a cestu posypú vavrínom.

Zvyky po skončení svadobného obradu

Po skončení obradu je vo väčšine okolitých krajín zvykom hádzať na novomanželov ryžu či kvety. Vo Francúzsku sú novomanželia obsypaní drobnými mincami, čo im má zaručiť spokojné a bohaté manželstvo. Dážď z bankoviek čaká i na novomanželov v Indii.

Čoraz populárnejšou alternatívou k týmto zvykom, je vypúšťanie motýľov po skončení svadobného obradu. K motýľom sa viaže množstvo indiánskych, starogréckych či mayských legiend, podľa ktorých by sa priania vyrieknuté pri ich vypúšťaní mali novomanželom splniť.

Svadobná hostina

Svadba je jedným z najkrajších dní v živote dvoch ľudí. Je preto pochopiteľné, že tento deň chcú snúbenci prežiť v spoločnosti najbližšej rodiny a priateľov. Na Slovensku sú zvykom skôr menšie svadby v kruhu najbližších.

Naopak oveľa početnejšie sú svadobné hostiny napríklad v Indii alebo v Turecku, kde nie je ničím výnimočným ani svadobná veselica s tisíckou zabávajúcich sa hostí. V horúcich karibských ostrovoch je dokonca zvykom, že k svadobnej oslave sa môže pridať hocikto, kto má chuť oslavovať. Len tak, bez pozvánky.

Naopak, svadobného obradu v Japonsku sa podľa národných tradícii môže zúčastniť len najbližšia rodina zaľúbencov. Ostatní priatelia a známi môžu s novomanželmi oslavovať až neskôr, na menej formálnej svadobnej hostine.

Symbol vydatej ženy

V našich končinách si nevesta so ženíchom, na znak večnej lásky, počas svadobného obradu navzájom vymenia obrúčky. Táto tradícia pravdepodobne pochádza zo starovekého Egypta, kde si zaľúbenci darovali malé kruhy vyrábané z trávy.

So starými Egypťanmi súvisí i ďalšia tradícia týkajúca sa svadobných obrúčok. A síce tá, že sú nosené na ľavom prstenníku. Egypťania verili, že práve cez štvrtý prst ľavej ruky prechádza rovno do srdca žila lásky. Táto tradícia nie je dodržiavaná v Rusku, kde väčšina novomanželov nosí obrúčku na pravej ruke.

Prstenník švédskych neviest zdobia hneď dva, alebo aj tri prstene. V tejto krajine je totiž trendom nosiť na jednej ruke zásnubný prsteň, svadobnú obrúčku i prsteň za materstvo. Tento prsteň je žene darovaný na znak vďaky za to, že dala mužovi dieťa.

Síce taktiež šperk, ale nie na prst, daruje neveste ženích v Indii. V tejto krajine je symbolom vydatej ženy zlatý svadobný náhrdelník zdobený korálikmi. Svadobný náhrdelník by vydatá žena mala nosiť neustále, až do konca života.

O čosi brutálnejší je symbol vydatej ženy v Etiópii. Ženám z miestneho kmeňa Surma sú pár dní pred svadbou odstránené všetky dolné zuby a do dolnej pery je aplikovaný kruh. Veľkosť tohto svadobného šperku odzrkadľuje veľkosť nevestinho vena.

Svadobné dary

Nevesty vo Fínsku na svadobné dary nečakajú, ale zbierajú si ich samé. 🙂 Ženy chodia od domu k domu s obliečkou od vankúša, do ktorého im ľudia hádžu dary či peniaze. Nevestu neraz, ako symbol ochrany, sprevádza starší, ženatý muž s dáždnikom.

Azda najnetradičnejším svadobným darom je však manželská posteľ, ktorú novomanželom darujú ženíchovi rodičia v Číne. Posteľ musia vybrať naozaj starostlivo, pretože podľa tradície od správneho výberu závisí, koľko detí bude nový manželský pár v budúcnosti mať.

Kto bude ďalší?

Tradícia hádzania svadobnej kytice siaha do stredoveku, kedy ľudia verili, že kúsok z nevestinho svadobného odevu im prinesie šťastie. Tento, teraz už komerčný, svadobný zvyk je obľúbený takmer po celom svete.

V Británii je obľúbeným svadobným zvykom ribbon pull. Do svadobnej torty sú vložené drobné strieborné predmety (srdce, podkova, prsteň…) tak, aby boli viditeľné len stužky, ktoré sú o predmet vo vnútri torty priviazané. Družičky si ešte pred rozkrájaním torty vytiahnu z torty stužku, a predmet, ktorý je o ňu uviazaný, symbolizuje, čo ich v budúcnosti čaká.

V Turecku si kamarátky nevesty napíšu do vnútra nevestinej svadobnej topánky svoje mená a tá, ktorej meno bude po obrade rozmazané, sa do roka vydá.

Vďaka otvoreným hraniciam, globalizácii a internetu sa svadobné zvyky z iných kultúr preberajú a miešajú. Napriek tomu, že každá zvyklosť má svoju históriu a čaro, je krásne dodržiavať a ctiť národné tradície, ktoré sa preberajú z generácie na generáciu stovky rokov.

---