Ženích Tomáš: „Aspoň na pár hodín som sa mohol stať panovníkom a nájsť svoju princeznú. „

Reálne svadby

10. okt 2017
Alžbeta Martišková
Alexander Filo

Dnešná svadba je inšpiráciou, pretože keď máte nejakú vášeň, či záľubu, pokojne môže byť témou svadby. Tak ako v prípade Tomáša, ktorého baví stredovek. Preto si na svojej svadbe ako panovník bral svoju princeznú. Nechýbali fanfáry, meče, rytieri a poriadna hostina!

Tak poporiadku, najprv predstav seba aj Moniku. Akí ste, čo robíte a čo vás vystihuje?

Monika: Mňa hlavne vystihuje záujem a prehlbovanie vedomostí o financie, finančné plánovanie v domácnosti, šiesty zmysel. Rada poklebetím s ľuďmi, snažím sa s každým vychádzať, ale sa aj ľahko naštvem. Pracujem ako predavačka.
Tomáš: Pracujem ako stolár, vo voľnom čase rád zbieram starý nábytok a opravujem ho. Vystihuje ma hlavne zbieranie starožitností, záujem o stredovek a organizovanie.

Ako ste sa dali dokopy a ako prišlo požiadanie o ruku? Vymyslel si niečo špeciálne? Spoznali sme sa v lete prostredníctvom jednej osoby, keď jej Monika dala svoje telefónne číslo. Ja som jej asi po mesiaci napísal SMS, že či sa môžeme stretnúť. Iskra síce neprebehla hneď, začali sme sa najprv spoznávať a už to potom šlo. Jedného dňa počas večernej prechádzky pri jazere Ružiná som jej podal striebornú skalu a spýtal sa jej: "Chceš so mnou chodiť?“.

Čo sa týka požiadania o ruku, plánoval som to dostatočne vopred, aby moja polovička nič netušila, no a 11. augusta 2016, presne na naše výročie, keď sme začali spolu chodiť, sme išli na výlet do Prievidze. Povedal som jej, že ideme na jeden program, kde musíme byť v dobovom kostýme. Myslím, že nič netušila. Tak sme si požičali historické kostýmy a šli navštíviť Bojnický zámok. Išli sme do vopred rezervovaného salónika, kde sme boli len sami, popíjali sme vineu, rozprávali sa, prechádzali sa, podišli sme k oknu a pri lúčoch slnka som sa na ňu uprene zadíval a vykĺzlo zo mňa: "Vezmeš si ma?“

Akú svadbu ste si vysnívali a prečo? Mojej manželke by stačila malá svadba na úrade, no ja som mal úplne iné predstavy. Vždy som sa zaujímal o stredovek, takže bolo rozhodnuté. Aspoň na pár hodín som sa mohol stať panovníkom a nájsť svoju princeznú.

Kde sa svadba odohrávala? Naša svadba sa odohrávala na Starom zámku v Banskej Štiavnici, pre nás najromantickejšom mieste. Štiavnica je totiž miesto, kam sa aj po rokoch veľmi radi vraciame.

Ako prebiehala vaša svadba v stredovekom štýle? Určite mala aj špeciálny scenár… Ráno sme po štyroch hodinách nepokojného spánku vyliezli z postele. Snúbenica absolvovala všetky tzv. dámske záležitosti – ako maľovanie, takmer dvojhodinové česanie a nakoniec zdĺhavé obliekanie. Ja som mal medzitým namierené do ,,našej“ reštaurácie, kde sa pripravovala hostina. Dal som posledné inštrukcie personálu a ponáhľal sa domov. Nahodil som sa ako sa patrí a namierili sme do Banskej Štiavnice.

Po príchode nás už vítali rytieri, sokoliari, trubači. Samozrejme som sa uistil, že všetko bude prebiehať ako má a konečne sme sa mohli ísť fotiť. Hneď sme sa stali atrakciou, keďže sme boli v stredovekom oblečení. Návštevníci si nás fotili a pýtali sa, čo sa deje. Pár minút pred obradom sme prišli vyzdvihnúť hostí, ktorí nás čakali pred vstupnou bránou hradu. Všetci sme sa zoradili do sprievodu. Vpredu bol vlajkonosič, za nim naši rytieri, my a naši hostia.

Zazneli fanfáry, po otvorení brány vstúpili rytieri, ktorí utvorili koridor, nasledovali ich družičky rozhadzujúce lupene a za nimi sme kráčali my. Zazneli fanfáry a vstúpila pani primátorka. Po obrade sme odchádzali z nádvoria von popod bránu z mečov. Presúvali sme sa v sprievode na nádvorie hradu, kde nás privítal hlavný rytier a spolu zo ženou sme odpálili delo.

Potom sa konal turnaj rytierov, v ktorom nám a hosťom predvádzali svoje zručnosti. Potom nás už čakal nádherný koč, ktorým sme sa previezli až k miestu hostiny. Za zvuku historickej hudby sme sa usadili a začala sa podávať večera. O desiatej sme mali vystúpenie šermiarov a brušnej tanečnice, po nej všetko zhaslo a začala ohňová šou. Na záver programu sme mali ohňostroj.

Ako prebieha čepčenie na stredovekej svadbe? Po vystúpeniach pokračovala zábava, o polnoci prišli šermiari a začalo sa čepčenie. Rytieri na nevestu vyskúšali rôzne zbrane, ale nakoniec "podľahla" katovej sekere a nechala si vienok sňať. A tak sa skončila naša rozprávka.

Čo všetko ste mali na stredovekú nôtu, aj jedlo? No skoro všetko sme sa snažili spraviť podľa stredoveku. Veľa zvykov, ktoré neboli požívane v minulosti, sme zrušili. Výzdobu sme tiež riešili v historickom duchu. Mladomanželský stôl nemal klasické taniere, ale všetko bolo hlinené. A samozrejme sa jedlo pri sviečkach a pri tom nám hrala historická hudba. Prvé menu sme mali klasické svadobné, ale ďalej to už bolo ako v dávnych dobách: obsluha doniesla na stôl pečené prasa, kurčatá, klobásy a bochníky chleba. Samozrejme sme vylúčili z menu zemiaky, keďže v stredoveku v Európe ešte neboli.

Aké boli reakcie svadobčanov na svadbu? A mali aj oni dobové oblečenie? Všetci boli uchvátení. Nie, kostýmy nemali, lebo by to bolo príliš nákladné.

Zanechal v tebe nejaké emócie a spomienky, ktoré si budeš už navždy pripomínať? Náš deň bol plný emócií a máme veľa nádherných spomienok. Svadba bola naozaj presne taká ako som si vysníval.