Kategórie

Nevesta Zuzka: "Pláž považujeme za to najromantickejšie miesto na svadbu."

Zuzka a Dávid a ich svadba na pláži... Je nutné niečo dodať? Asi ani nie, tak sa pokochajte neskutočnou romantikou s oceánskym závanom!

Kto sú to Zuzka a Dávid?
Dávid pochádza z malej dedinky Zohor na Záhorí a ja zo Žiaru nad Hronom. Spoznali sme sa v Bratislave, kde sme spolu rok a pol žili, až kým sme si zbalili kufre a otočili si život hore nohami. Momentálne žijeme vyše roka v menšom prímorskom mestečku zvanom Maroochydore v štáte Queensland a celkovo 3 roky v Austrálii. Obaja tu pracujeme, ja ako shop assistant v Aldi stores a Dávid ako hygienist. Ja sa začínam rozhliadať po nových školách a uvažujem nad zmenou kariéry a Dávid má prácu, ktorá ho baví, keďže je akčná a nemusí všetok čas tráviť v kancelárii za počítačom. Svoj voľný čas trávime cestovaním po Austrálii, prechádzkami v prírode, čítaním kníh a s priateľmi. Ja k tomu ešte pravidelne behávam a budúci rok sa chystám zabehnúť polmaratón. Sme ľudia, čo sa snažia žiť svoj život naplno, pomáhať komunite, ak je to v našich silách, ale hlavne spoločnými silami si plníme naše sny.

Čo dalo tieto dve osobnosti dokopy?
Spoznali sme sa na známej slovenskej sociálnej sieti. Dokopy nás dala tá povestná iskra, ale hlavne rovnaká životná filozofia. Keď sme sa spoznávali, niekedy mi až naháňalo strach, ako mi ten človek vidí do mysle. Jednoducho, keď sme sa spoznali, všetko zapadlo na svoje miesto a dávalo zmysel.

Kedy a ako prišiel moment: chcem ťa za ženu?
Dávid: Nedá sa hovoriť o určitom momente, skôr to bolo také prirodzené vyústenie nášho vzťahu. Osobne uprednostňujem prirodzený vývoj vecí oproti momentálnym a chvíľkovým rozhodnutiam a myslím, že vo vzťahu to platí dvojnásobne.

Kde bola svadba?
Svadba bola na ostrove Bribie Island. Je to jeden z dvoch ostrovov v Queenslande, ktorý spája s pevninou most. Obrad sa konal na Woorim Beach.

Koho nápad to bol, mať svadbu pri mori?
Keď už konečne padlo rozhodnutie mať svadbu v Austrálii, voľba svadby pri mori bola jasná, keďže milujeme nádherné austrálske pláže. Chceli sme, aby sme my aj priatelia cítili ten pokoj a relax, ktorý na pláži je. Queensland je nazývaný aj „Sunshine state“, bola teda dosť veľká šanca, že nám počasie vyjde na jedničku. Obaja považujeme pláž za to najromantickejšie miesto na svadbu.

Aká bola organizácia svadby? Ako dlho dopredu ste riešili, ako to celé bude vyzerať?
Organizácia bola asi rovnaká ako u všetkých neviest - popri práci a ostatných povinnostiach bežného života dosť náročná. O to viac, že Dávid sa chcel aktívne zapájať. Boli samozrejme aj hádky, pretože ja som maximalista, on zas minimalista, čo bolo nakoniec vlastne dobre, pretože keď sme urobili kompromis, bolo to tak akurát. Keď u nás prvýkrát padlo slovo svadba, uvedomila som si, že s ňou nemám žiadne skúsenosti a ani netuším, ako sa plánuje a čo všetko tomuto dňu predchádza, no a vtedy prišla mojasvadba.sk. Veľmi dlho som rozmýšľala nad všetkými možnými alternatívami: Slovensko alebo Austrália? O dvoch svedkoch alebo s priateľmi a rodinou? Počkať, kým prídeme na Slovensko alebo zobrať rodinu sem? Urobiť svadbu bez rodiny? Na úrade alebo vonku? Táto fáza trvala určite aj vyše roka.

A ako ti pomohla naša stránka?
Na „mojej svadbe“ som našla trošku odreagovania a urobila som si obraz o tom, ako čo vlastne chcem a ako sa svadba plánuje. Ostatné nevesty boli skvelé a stále rada pozorujem (som skôr pozorovateľ, ako sa aktívne zapájať do rozhovorov) ako sa rok čo rok nevesty striedajú, každý rok sa troška zmení atmosféra, niektoré baby prídu, iné po svadbe utíchnu. Aktívne sme svadbu začali riešiť v januári minulého roku a intenzívne od júla. Že to bude na pláži, bolo rozhodnuté, nastala ale dilema, či spraviť pohostenie v našej réžii alebo zarezervovať stôl v reštaurácii. Ani vtedy sme si nevybrali pohodlnejšiu cestu.

V jeden deň som pozerala nejaké ubytovanie a v tom mi napadlo spraviť to tak, že prenajmeme celý dom na pár dní a hostinu môžeme pripraviť tam. Zároveň tam môžeme ubytovať priateľov, ktorí by chceli prísť skôr, alebo po svadbe chceli prespať. Na internete som objavila dovolenkové prenájmy chát a domov. Keď som volala do realitnej kancelárie, chcela som sa pôvodne len informovať, koľko dní je minimum na prenájom a aké má dom vybavenie, ale rovno som ho trošku impulzívne zarezervovala. Tým sa vlastne vyriešilo veľa otázok. Jedlo sme si pripravovali vo vlastnej réžii za pomoci našich priateľov podľa našich chutí, pretože sme chceli slovenské menu. V deň svadby nás všetci priatelia podporili a spravil náš deň krásnym, hlavne nás všetkých zorganizovala Jack, a samozrejme Vladko. Veľmi im za to ďakujem.

Čo na takejto plážovej svadbe nemohlo chýbať? A mali ste aj nejaké slovenské tradície?
Na plážovej svadbe rozhodne nesmie chýbať slniečko, oceán a piesok... V prírode je krásne, netreba ju špeciálne zdobiť. Čo sa týka organizácie, dbala som na to, aby sme všetci mali dostatočne veľa vody a opaľovací krém, keďže v Austrálii je slnko intenzívnejšie. Priateľom som zdôraznila, že chceme, aby sa obliekli pohodlne. Keďže bolo obdobie, kedy kvitnú jacarandy, hádzali na nás tieto krásne modro-fialové kvety. Veľmi ma zaujal takzvaný „sand ceremony“ – pieskový obrad. Je to symbol spojenia dvoch ľudí v jedno. Piesok a soľ (alebo piesok dvoch rôznych farieb), kde jedna farba symbolizuje ženícha a druhá nevestu, sa vsype do jednej nádoby a tým sa ženích a nevesta stanú jedným. Toto nám navrhol náš celebrant a obom sa nám to veľmi páčilo. Mali sme aj jednu slovenskú tradíciu, a to rozbíjanie taniera, ktoré som síce dopredu neplánovala, no nakoniec som aj rada, že sme mali aj „slovenského zástupcu“ tradícii.

Čo na vaše rozhodnutie, mať svadbu pri mori, hovorila rodina?
Počas plánovania boli chvíle, kedy by som toto všetko zahodila a radšej mala svadbu narýchlo „zbúchanú“ na úrade, len aby mohli byť s nami. Finančne ani organizačne však nevychádzalo, aby sa rodina mohla pridať k nám do Austrálie, iba ak by sme svadbu posunuli na dobu neurčitú, ale museli by sme sa na to poriadne pripraviť, keďže nie je možné sem pricestovať na tri dni. Viem, že aj pre nich to bolo ťažké a krásne zároveň. Tešili sa a nedali navonok najavo smútok. Hlavne sa tešia, že po troch rokoch ich prídeme aspoň na chvíľu pozrieť a budú môcť osláviť naše šťastie s nami.

Aké sú výhody a nevýhody svadby v zahraničí?
K tomuto je pre mňa veľmi ťažké sa vyjadriť, pretože už sama neviem, kde je doma a kde je zahraničie. Čo sa týka miest, Slovensko je nádherné, takisto ako aj Austrália, je to len o preferenciách. Queensland sa počas celého roka takmer nemení. Kvietky tu kvitnú celoročne, každý druh v inom období. Slovensko má krásne 4 ročné obdobia, z ktorých si môže nevesta vyberať a každé má svoje čaro. Moje organizovanie bolo asi náročnejšie v tom, že som vedela, že naša rodina by pri nás chcela byť, ale nemohla a mala som z toho zmiešané pocity. Zároveň zvyky a jednanie s dodávateľmi boli určite iné (neviem posúdiť, či lepšie alebo horšie) a nemala som sa ani s kým o tom porozprávať a poradiť, keďže nič na našej svadbe nebolo tradičné. Takisto papiere, doklady a celkovo legalizácia sobáša sa mi ako slovenskej neveste pri svadbe v zahraničí riešili oveľa komplikovanejšie.

A ako prebiehal váš svadobný deň?
Naša svadba trvala v podstate tri dni. Deň pred svadbou sme zbalili všetky nahromadené dekorácie a cateringové nádoby, naložili do áut, cestou sme vyzdvihli kyticu, tortu a koláče a vybrali sa na miesto činu. Po príchode do domu sme začali všetko rozkladať, vybaľovať a pripravovať studené misy, zeleninové šaláty, zemiakový šalát a rezne, grilované klobásky a mäso, slané tyčinky z lístkového cesta a kapustnicu. Postupne sa k nám pridávali priatelia, neskôr sme sa spolu navečerali, dokončili prípravy a išli postupne spať. Ja som si šla ľahnúť ako posledná, bol to naozaj náročný deň.

V deň svadby som vstala skoro (priznám sa, posledné dva týždne pred svadbou som spávala iba pár hodín), a pripravila pre nás aj priateľov raňajky, na ktorých sme riešili, čo všetko nás v ten deň malo čakať. Potom sme pripevňovali stuhy na autá, posedávali pri bazéne a riešili, na ktorej strane má byť ženích a nevesta pri oltári a kamarátka nás presvedčila, aby ma Dávid videl až pri "oltári". Keď došla Iana, ktorá mi robila make-up a vlasy, rýchlo som ešte ušla do sprchy a odvtedy to už všetko išlo rýchlym spádom. Medzitým prišiel fotograf, chvíľu u nás pošmejdil, občas ma niekto prišiel skontrolovať, niečo odkázať, niečo sa spýtať. Keď sa Dávid vychystal, odišli spolu s Jack na miesto obradu trochu skôr, spravili uličku z bambusových tyčiek a bielej stužky a dovybavovali posledné úpravy a celebranta. Keď som bola hotová a pofotená z každej strany, nasadli sme do auta a vyrazili na pláž. Tam som sa prezula, dostala som pokyny a vyrazili sme k láske môjho života. Troška sme s Vladkom vtipkovali, že je ešte čas zutekať, ale mne sa chcelo utekať už len za ženíchom.

Obrad bol krásny. Oceán si šumel, piesok bol príjemne teplý, slniečko hrialo, slová, ktorými sme si vyjadrili lásku a sľúbili spolu kráčať v dobrom i v zlom, mali svoje duchovno. Prvý bozk, ktorého sa ženích tak obával, zvládol perfektne :D. Keď nám všetci zablahoželali a urobili sme si pár fotiek, dali sme si prípitok a išli naspäť do domu, kde sme si dali malé občerstvenie, chvíľu sa porozprávali a čakalo nás portrétové fotenie. Vrátili sme sa až neskôr večer. Potom som si konečne sadla a najedla sa aj ja s Dávidom. Takmer som zabudla, že máme aj tortu! Chvíľu sme sa znova venovali hosťom a fotili sa s prskavkami, kedy kamarátka troška postrčila Vladka do bazéna, no a v tom nás napadlo skočiť si tiež. Vtedy som bola naozaj rada, že som mala pekné, ale nie predražené šaty a mohla som si tento deň užiť naplno bez toho, aby som musela riešiť, aby sa im nič nestalo. Okolo polnoci sme si ešte dali polnočnú kapustnicu a svadobný deň pomaly skončil.

Nasledujúce ráno sme znova pripravili raňajky, porozprávali sa o dojmoch a zážitkoch a postupne nám priatelia odchádzali domov. Dom sme mali prenajatý ešte na ďalšiu noc, a aj keď som chcela ísť pôvodne domov, rozhodli sme sa ostať. Ten dom bol obrovský a keď zostal prázdny, bolo nám aj smutno a miestami až strašidelne, počuli sme každé vrznutie. Pozreli sme si spolu video, ktoré nám natočil náš kamarát a vtedy nám to všetko došlo a všetko na nás doľahlo. Bol to naozaj krásny, ale neuveriteľne rýchly deň.

A otázka na záver: aké boli vaše prvé dni, týždne ako manželia? Zmenilo sa niečo?
Po svadbe sa náš život začínal vracať do normálu. Obaja sme toho mali viac v práci, túžobne sme očakávali fotky a spravili sme si mini svadobnú cestu do horského mestečka Dorrigo v New South Wales. Tešíme sa z nových oslovení, obrúčok, vybavujem papiere na zmenu priezviska a samozrejme sa pripravujeme na našu svadobnú cestu na Slovensko. Po troch rokoch sa zvítame s rodinou, priateľmi a s naším psiskom Frankom. Takže nám svadba životy veľmi nezmenila, iba troška okorenila náš život a dala ďalší rozmer našej láske.

Viac fotografií zo svadby Zuzky a Dávida:

Za rozhovor veľmi pekne ďakujeme a posielame pozdrav k protinožcom!


Autor článku: Alžbeta Martišková / Fotografie:Two little Birds Photography