Kategórie

Nevesta Zuzka: "Strapce na náš úžasný obradný altánok som vyrábala asi 3 mesiace..."

Pri spracovávaní tohto rozhovoru so Zuzkou mi napadlo, či je vôbec darom byť šikovnou a zručnou nevestou... :) Zuzka si na svoju svadbu pripravila neskutočné množstvo dekorácií a detailov a vytvorila naozaj nádherný celok! No ako sa nižšie dozviete, stálo ju to mnoho nervov a prebdených nocí...

Kedy a prečo sa vo vašom vzťahu začalo skloňovať slovo "svadba"?
O svadbe sme začali uvažovať asi až keď ma priateľ požiadal o ruku. Boli sme vtedy spolu už štyri roky, bývali sme spolu tri roky. Rozprávali sme sa o tom, že chceme byť spolu navždy, ale nie priamo o svadbe, aj keď asi som sa vyjadrila že by som sa chcela niekedy vydávať. V lete sme boli na dovolenke na Tenerife, a v strede dovolenky bol plánovaný výstup na Teide, čo je sopka a zároveň najvyššia hora Španielska. Priateľ zvykol vtipkovať, že si ma vezme až keď vyjdem na Mt. Blanc. Tak nakoniec stačilo aj to Teide. Pri východe slnka na vrchole sopky ma požiadal o ruku. Bolo to krásne, triasla som sa od dojatia aj od zimy. Zvyšok dovolenky sme si potom samozrejme o to viac užili.

Aké kroky ste na začiatku podnikli a koľko času ste mali na prípravy?
Chceli sme sa brať ďalšie leto, teda v roku 2015 a uvažovali sme nad rôznymi termínmi. V tom roku boli dve "magické" soboty - 6.6 a 8.8, tak sme si vybrali tú druhú lebo ja som mala v júli odovzdávať dizertačnú prácu. A ešte ciferný súčet 2015 je osem, takže to je ešte viac magické, a hlavne ľahko zapamätateľné, aby sa nikdy nezabudlo na výročie. Potom sme chceli dať všetkým vedieť kedy to bude, takže som vymyslela „save the date“ s obrovskými zlatými balónmi, ktoré sa nám nafúknuté ledva vošli do auta. Ženích naprogramoval stránku, na ktorú sme to umiestnili aj s odpočítavaním času (tiborazuzka.sk) a potom sme mali aj tlačenú verziu, ale to hlavne pre rodinu.

Aký štýl svadby ste zvolili a prečo? Vystihuje to vás dvoch?
Veľmi sa mi páčili svadby vonku a v prírode, takže som hľadala najmä takéto miesta. Samozrejme rodičia nás od toho odhovárali, hlavne moja mamka, ktorá vymýšľala katastrofické scenáre typu príde búrka, bude zima, čo budeme robiť, všetci zmoknú a umrznú. Taktiež sme si spočítali rodinu a kamarátov a vyšla nám stovka. Veľa kamarátov nám býva mimo Košíc, takže sme potrebovali aj ubytovanie. Penzión Zlatý jeleň splnil naše kritériá, boli sme sa tam pozrieť a mali voľný termín, takže sme si ho rok dopredu rezervovali. Potom som už len sledovala Pinterest, Mojasvadba a zopár zahraničných blogov o svadbách, kde som čerpala inšpirácie. Zapáčili sa mi strapce a krúžkové reťaze, tak som začala uvažovať, kde to všetko zoženiem a koľko to vlastne celé bude stáť.

Neviem, či sa dá povedať, že nás tie farby alebo výzdoba vystihuje. Možno tým, že sme obaja z matfyzu, tak sa nám páčili symetrické veci, štvorec a kruh. Páčilo sa mi veľa vecí, lenže musela som byť aj realistka, čo všetko sa naozaj dá zohnať a koľko to bude stáť. Uzemnila ma aj jedna kamarátka, tiež nevesta, ktorá mala svadbu mesiac po mne, ktorá povedala že jednoducho nemôžem mať všetko - aj krúžky, aj pierka, aj stuhy, aj cukrovú vatu, aj popcorn, aj zmrzlinu, aj neviem čo. Už len ohňová šou a tigre na zlatých reťaziach by chýbali. :D No, takto to niekedy dopadne, keď sa necháte uniesť inšpiráciami na internete.

Aké špeciálne veci ste si pre hostí pripravili? Niečo prekvapivé, čo na svadbách bežne nebýva?
Keď som videla, koľko by to všetko stálo, tak som si povedala, asi ako veľa neviest, že ja si spravím všetko sama. Samozrejme, že keď robíte doktorát z časticovej fyziky a musíte to stihnúť za tri roky, pričom dizertačku treba písať po večeroch, nedá sa to, pretože nemôžete celé večery tráviť tvorením dekorácií. Mohla som si dovoliť pár minút ako zdravotnú prestávku medzi prácou. Časom som začala niektoré úlohy aj delegovať. Bolo ťažké si pripustiť, že to nezvládnem sama. Jedna kamarátka mi robila krabičky ako darčeky pre hostí, čo veľmi pomohlo, pretože to bolo veľmi prácne a bolo ich treba ešte 60 kusov. Na poslednú chvíľu, teda asi len tri mesiace pred svadbou, som vzdala myšlienku, že to celé vyzdobím sama a najala som si Gabiku z Flordeluxe.

Čo sa všetkým veľmi páčilo, boli zlaté zvieratká na stoloch. Videla som to niekde použité ako menovky, ale napadlo mi, že by to mohlo byť dobré aj ako dekorácia okolo váz s kvetmi. Nesedeli mi tam žiadne kamienky, zrkadlá, mušle, ale prišlo mi, že keď je tá svadba v lese, mohli by to byť zvieratká. Tak som na rôznych trhoch začala nakupovať od malých detí, ktoré rodičia donútili zbaviť sa starých hračiek, všetky možné plastové zvieratká. Pôvodne to mali byť len lesné zvery, ale našla som veľa kráv a prasiat, potom aj nejaké vodné, exotické zvery a dinosaury. Na každom stole tak boli zvieratká, ktoré žijú na tom istom mieste. Všetko som to nastriekala zlatým sprejom, aby to spolu ladilo. Hostia si väčšinou zobrali ako suvenír menovku a papierové menu, ale niektorí majú teraz vo vitrínke doma aj zlaté zvieratko.

Vázy s kvetmi stáli na starožitných knihách, na ktoré som náhodou tiež natrafila na trhu za dobrú cenu. Tie francúzske trhy, volá sa to vide-grenier, doslova „prázdny kredenc“, sú naozaj úžasné na takéto veci. Keď som tam objavila mosadznú váhu a mosadzné čaše na prípitok, skoro som odpadla. Alebo starožitné namáčacie pero ako stvorené na podpis manželstva, vraj z Benátok, no nekúp to. Na každom takomto záťahu som si ale musela strážiť limit výdavkov, čo bolo dosť ťažké, ale hádam som to veľmi neprehnala. Manžel by povedal, že určite, vždy ma strážil, koľko toho domov donesiem. Brala som si limitovanú hotovosť, aby som nemohla minúť viac.

Čo ste si vyrábali svojpomocne?
Otázka by mala skôr znieť, čo nie. Svojpomocne boli vyrobené save the date, pozvánky, altánok, girlandy, zápichy do koláčov, nápisy, pozháňané dekorácie, zlaté zvieratká, darčeky pre hostí, skrátka bolo toho veľa.

Najprv bolo treba vybrať farby a potom sa dalo všetko doladiť k tomu. Hlavná farba bola zlatá, pretože sa to hodilo k Zlatému jeleňovi, má to predsa v názve. Nechcela som, aby to bolo príliš ružové, takže k svetlo ružovej som vybrala mentolovú a ostatné boli doplnkové jemné farby. Potom som si urobila zoznam toho, čo všetko treba vyzdobiť a čo je nevyhnutné, ale aj realistické. Strapce na altánok som vyrábala asi tri mesiace, pomedzi písanie po večeroch. Mamina šila šaty družičkám, na čom sme tiež veľmi ušetrili, a stálo ju to veľa nervov, lebo tá látka sa šmýkala, kvôli čomu s musela naučiť šiť dvojihlou.

V piatok, deň pred svadbou, som zistila, že nestíham dokončiť niektoré veci. Girlanda z pierok nafarbená na zlato ostala v štádiu príprav. Strapce mali byť povešané aj na balónoch. Na vystrihnutie menu, nápisov na fotenie, balenie krabičiek pre hostí a iné veci som zalarmovala družičky, ktoré chudinky prišli a makali ako fretky, za čo som im veľmi vďačná. Večer som ešte vyfarbovala ozdobu torty, ženích má pokožku ako číňan, ale nestihla by som už dať vytlačiť ďalší kus. Ale nakoniec sa všetko dôležité stihlo, ráno to ocko odviezol na miesto a dekoratéri všetko našli v stane, vyzdobili to a svadba dopadla skvele.

Svadbu ste mali v auguste, nebolo vám horúco? Ako ste sa chladili?
S počasím to bolo riskantné, rezervovať rok dopredu miesto, kde síce majú stan, ale keby bola naozaj búrka, tak neviem ako by to dopadlo. Toho, že bude zima, som sa nebála, lebo tam majú vyhrievacie olejové lampy, ktoré vedia použiť, ak je naozaj zima. To leto bolo naozaj horúce a náš víkend bol asi najteplejší. V meste bolo 35 stupňov, ale tým že ten penzión je vyššie a v podstate v lese, bolo tam predsa len trochu chladnejšie. Počasie nám taktiež vylúčilo akékoľvek iné miesto na fotenie okrem lesa, ale les sa nám páčil, hodil sa k celkovej atmosfére svadby a ZumZum aj predtým robili krásne fotky v lese. Celý týždeň pred svadbou bol horúci, u mojich rodičov v byte sa nedalo spať, takže môj plán, že sa musím vyspať do krásy, bol pasé. Kruhy pod očami sa museli zatrieť makeupom, ktorý perfektne držal až do rána aj napriek teplu.

Ale nemám pocit, že počasie bolo stresujúce, stres bol skôr z dokončenia dekorácií. Noc pred svadbou som spala len štyri hodiny kvôli tomu, že som zošívala krúžkové závesy. V deň svadby to začalo celkom dobre, ranná sprcha pomohla, kaderník mi umyl vlasy, čo ma schladilo tiež. Ventilátor bežal aj tam, kde mi robili make-up. Družičkám som nakúpila malé ručné ventilátory, aby neodpadli. Neviem ako to zvládali všetci chlapi v tých oblekoch, aj keď po večeri saká odložili. Ak niekto vynájde krinolínu alebo spodničku s ventilátorom, určite by na tom zarobil :). Moja spodnička s kruhom aspoň zabezpečila to, že sa na mňa šaty tak nelepili.

Vždy ma veľmi zaujíma vec, na ktorej sa ženích a nevesta nevedeli dohodnúť.. Máte také niečo aj vy?
Mala som šťastie, že môj nastávajúci mi dal voľnú ruku čo sa týka výzdoby. Samozrejme vždy som mu ukazovala čo sa mi páči a že niečo také budeme mať aj my, väčšinou súhlasil a občas ma uzemnil, že to je už príliš. Dôležité sú detaily, o ktorých napríklad viete len vy a veci, ktoré majú príbeh. Napríklad som našla manžetové gombíky s obrázkom hmloviny v súhvezdí Oriona, na ktoré sme sa dívali, keď sme sa prvý krát pobozkali, tak to bolo také naše. On zase našiel sošku zlatého jeleňa, ktorého doniesol domov ako darček s tým, aby sme mali na svadbu potom pamiatku.

Na čom sa dá pohádať sú podľa mňa peniaze. Svadba môže byť veľmi drahá záležitosť a položky pekne naskakujú. Ani sa nenazdáte a sú z toho tisíce. Preto som na začiatku spravila rozpočet a potom som sa snažila ho neprekročiť, snažila som sa čo najviac ušetriť, lebo ako asi každá nevesta zažila, prívlastok "svadobné" znamená okamžitú prirážku aspoň 30%.

Ako si sa ty ako nevesta cítila? Ktoré momenty boli pre teba naj?
Je to taký zvláštny pocit, že budete stredobodom pozornosti, na čo som normálne nebola zvyknutá. Keď si predstavíte, že sa na vás bude pozerať sto ľudí naraz, ako vyzeráte, ako tancujete prvý tanec a podobne. Bola som nervózna. Ale je to taký mix nervozity a šťastia, že je to konečne tu.

Najviac sa mi páčili momenty keď sme boli spolu, napríklad počas fotenia, keď sme sa akurát neponáhľali odniekiaľ niekam a mali sme dve hodiny čas len na to, aby sme sa na seba usmievali a užili si to. Pobavil ma kaderník, keď som mu povedala, že musím byť hotová o trištvrte na desať, on počul na deväť a robil strašne rýchlo. Keď mi to došlo a pochopili sme sa, spravil kávu, doniesol mi šampanské a nastala pokojnejšia atmosféra, no a natočil mi vlasy poriadne.

Bola som ale nervózna celý deň, mala som stiahnutý žalúdok, a vedela som, že sa nebudem vedieť najesť, ale donútila som sa jesť aspoň trochu počas prezliekania, lebo inak by som odpadla. Tiež som skoro vôbec nepila alkohol, mala som za celý deň ráno u kaderníka pol deci šampusu, potom prípitok na svadbe a asi dva panáky, inak som pila čistú vodu kvôli tomu teplu. Nabehla som na nejaký záchranný mód, lebo som vedela že budem hore do rána (boli sme hore do siedmej) a že som noc predtým nespala, zároveň však chcem tancovať a zabávať sa. Je však veľmi ťažké nepripiť si s ľuďmi na vlastnej svadbe, tak som sa aspoň tvárila, že pijem.

Čo by som určite poradila nevestám, je vyspať sa poslednú noc pred svadbou v hoteli alebo na kľudnom mieste u kamarátky, lebo doma môžu byť veľké stresy. Určite tiež treba plánovať tak, že aspoň tri dni pred svadbou sa už nebudú vyrábať žiadne dekorácie... dáte si už len spraviť nechty a budete oddychovať :).

Viac fotografií zo svadby Zuzky a Tibora:

Zuzke ďakujeme za rozhovor a prajeme jej krásny manželský život a množstvo kreatívnych chvíľ aj v budúcnosti!


Autor článku: Alžbeta Martišková / Fotografie: ZumZum PhotoDesign - Modern Vintage Photography