Kategórie

Nevesta Zuzka: "Netreba sa na nič hrať, robte svadbu srdcom a bude to ten najkrajší deň!"

Blíži sa máj, lásky čas... Mesiac, ktorý je právom označovaný kráľom svadobnej sezóny... Májovú svadbu mali aj Zuzka a Peter a veruže, to bola teda svadba! V dnešnom rozhovore sa prenesieme do 1. mája minulého roka a zaspomíname si na nevšedné okamihy ich svadobného dňa.

Ako sa dvaja ľudia, Zuzka a Peter, dopracovali až k svadbe?
Zoznámili sme sa na vysokej škole, pred svadbou sme spolu chodili - dospievali 10 rokov. Svadba nebola nutnosť, bol to skôr ďalší krok. 10 rokov nebolo ľahkých, boli tam aj hádky a rozchody, ale aspoň sme na svadbu dozreli a v deň svadby sme boli zaľúbení viac ako inokedy.

Ako si plánovala svadbu? Kde si čerpala inšpirácie?
Svadbu a plánovanie som si užila naplno a takto, aspoň v rámci tohto rozhovoru, musím povedať, že vďaka mojasvadba.sk to plánovanie bolo super. Nevedela som, koľko má človek možností, inšpirácií a keď som si niečím nebola istá, nevesty na MS mali super názory, podporovali ma a vďaka takejto komunite a tejto stránke boli prípravy veľmi príjemné.

Náklady na svadbu tiež neboli miliónové. Najprv som mala takú víziu, že bude všade plno kvetov, veď bude 1. máj. Ale potom, keď prišli cenové ponuky s dovozom kvetov z Holandska, tak som sa hneď zabrzdila – sme na Slovensku, záhrady sú plne kvetov, to zvládnem... A zvládla som to! Dedo mi ustrážil čerešňu u nás vo vinohrade, babka zase orgován a deň pred svadbou som zbehla do Lidlu, kde som kúpila ružičky. Zrezala som si halúzky čerešní a orgovánu a krásna, voňavá výzdoba bola na svete!

Samozrejme, že mi pomohla aj aranžérka, pretože sama by som to celé nestíhala, ale kvety boli všetky krásne, slovenské zo záhrady. A keď si spomeniem, ako sa ľuďom páčilo, keď si pod čerešňou naaranžovanou vo vázach pripili čerešňovicou z „pijaky“ (pohárika, ktorý si odniesli)... Každý mal aspoň bozk pod čerešňou a nebola to len oslava nasej lásky, ale aj ľudí, ktorí tam boli s nami.

Na svojom profile píšeš, že svadba by mala odrážať dvojicu. Ako teda vaša svadba vystihovala vás dvoch?
Tak ako to píšem vo svojom profile, svadba by mala odrážať daný pár. Toto bolo naše motto svadby. Chceli sme, aby všetko, čo s našou svadbou súvisí, bolo ako my. Myslím, že sa nám to na 100% podarilo. Veľa sme cestovali (Čína, Nepál, Tibet, India, Thajsko, Austrália, USA, UK,... no celý svet!) a preskákali sme si kadečo. Naši kamaráti a rodina nás poznajú ako aktívnych, bláznivých ľudí - taký iný pár, ako je bežné. A tak sme si urobili aj takú svadbu.

Dátum bol jasný: 1. máj. Nemáme radi americký sviatok Valentín a 1. máj pre nás naznačuje lásku, rozkvitnuté čerešne. Bol piatok, ale ani to nebola prekážka, práve naopak, bola to výhoda. Skalica a Trstená sú od seba ďaleko, mali sme teda aspoň čas dostať ľudí z Oravy na Záhorie a naspäť. Plus nebol problém so šatami, sálou, fotografom, lebo svadby v piatok nie sú také bežné.

Súčasťou svadby boli veci, ktoré máme radi: pohľadnice z celého sveta, glóbus, bicykel (sme cyklisti) či sladkosti, ktoré máme radi. Ale najviac, čo nás vystihovalo, bola asi organizácia svadby - rodičov sme na svadbu pozvali, ale všetko sme zaplatili a vybavili sami. Veď prečo im robiť starosti, doteraz nám všetko platili, podporovali nás v cestovaní... Preto svadba bola pre rodičov odmena, nie stres. Celú svadbu sme si aj odmoderovali - veď je to o nás. Keď bolo treba s niečím pomôcť, oslovili sme kamarátov. Každého poznáme a vedeli sme, kto sa akej funkcii poteší. Preto sme nemali družbu- starejšieho, lebo človeka, ktorého si niekto platí, nepozná.

Pomáhal pri prípravách aj manžel?
Manžel ma veľmi podporoval a pomáhal pri organizácii. Páčilo sa mu, ako používam pri plánovaní zdravý rozum, žiadne predražené a nezmyselné výstrelky. Páčila sa nám jednoduchosť a originalita, a nič, v deň svadby ani počas príprav, sme nerobili kvôli tomu, že „to sa musí“. Všetko sme chceli a premysleli sme si to, kým sme sa pre danú vec rozhodli.

Mala si pred svadbou stresy? Ako by si opísala týždeň pred svadbou?
Samostatná príprava na svadbu nebola stresujúca, dokonca ani ten týždeň pred. Nervózne bolo skôr okolie, lebo rodina nevedela, čo chystáme a čo všetko tam bude. Boli nervózni, či to nebude fiasko a či to ľudia pochopia... Ale nemali sme nič zvláštne, každý dostal program svadby, družičky a naši kamaráti vedeli, kde a kedy majú byť a čo sa bude diať. Heslo svadby bolo „bavte sa“ a tak aj bolo. Všetko vyšlo do detailu presne, spokojnosť rodiny sa nedá ani opísať, páčila sa im vôňa orgovánu a všetko, čo bolo vo výzdobe, si ľudia spájali s nami. Svadba bola prekvapenie pre rodinu a aj poďakovanie za všetko z ich strany.

Akou piesňou sa začal váš manželský život? Bol to klasický valčík?
S manželom sme si prvý tanec veľmi užili. Nacvičovali sme ho dlho, chodili sme aj na hodiny tanca a bolo to skvelé, naozaj odporúčam každému. Netreba riešiť zákusky, mašličky a detaily, ale treba si tie prípravy užiť, aj spoločné hodiny tanca. Na tanec sme použili vlastný mix hudby, ktorú máme radi - teda zase niečo, čo nás vystihuje. A určite stál za to aj pohľad na uslzené mamičky, ktoré boli veľmi prekvapené.

Keďže to bola slovenská prvomájová svadba, využili ste aj nejaké tradície?
Z tradícii sme mali odčepčenie so súborom. Chceli sme byť v krojoch a ukázať, aké je to naše Slovensko a kroje krásne. Preto sme vlastne aj prišli žiť späť na Slovensko. Mohli sme ostať v Austrálii, v Anglicku alebo v Amerike, ale vrátili sme sa preto, že rodina a tradície sú pre nás dôležité. Prišli teda kamarátky zo súboru a Oravákom sa páčilo niečo iné, čo u nich nemajú. Vždy sme sa snažili pamätať aj na to, že Záhorie a Orava sú dva rôzne kraje a treba brať ohľad aj na jednu stranu rodiny a aj na tú druhú. Chceli sme, aby si každý pamätal našu svadbu ako príjemnú.

Aké menu ste pripravili pre vašich svadobčanov?
Jedlo sme vyberali podľa chuti našich hostí. Po toľkých rokoch spoločného chodenia sme vedeli, čím im asi ulahodíme. Hlavné jedlo bola sviečková - v Skalici tradícia, pre Oravu nezvyčajné, ale bola to pre nich príjemná zmena. Potom sme mali bufety, kde sme vybrali kačicu, lokše, nejaké šaláty, šunky... Všetko sme zverili do rúk kuchára reštaurácie, kde sme mali svadbu. A to bolo to najlepšie rozhodnutie! Povedala som, že im verím a dúfala som, že vedia, čo robia a tak aj bolo!

Takže si nechala priestor na realizáciu vašim dodávateľom?
Myslím, že sa netreba starať do remesla ľuďom, ktorí to vedia. Každý jeden dodávateľ (kvety, fotograf, aranžérka, kapela), všetci mali našu dôveru. Vysvetľovali sme im, akí sme a čo napríklad nechceme... Ale vždy je najlepšie nechať to nakoniec na tých ľudí, ktorí to robia mnoho rokov a vedia čo robia. Všetci dodávatelia boli úžasní, aj keď ani pre nich to nebola tradičná svadba. Na svadbu nikdy nerobili kačicu, ani sladký kútik, a bicykel vo výzdobe na Záhorí tiež nie je úplne bežný.

Na záver skús poradiť nevestám, ktoré svoj veľký deň ešte len chystajú, na čo si dať pozor.
Hlavná dôležitá vec, ktorú chcem všetkým nevestám povedať je, že netreba robiť svadbu „tak ako sa patrí“! Nie je vôbec nutné kopírovať svadbu podľa nejakého manuálu. Keď vás na svadbách nebavia hry, nedávajte si ich iba preto, že to tak býva, že sa to tak robieva. Ak ste napríklad videli niekde vo filme svadbu na lodi a páčilo sa vám to, choďte do toho! Veľa svadieb, hlavne na Záhorí, sú ako cez kopírák: ten istý družba, tá istá hudba, tie isté tradície... Nič originálne a hlavne nič osobné. Všetko by malo vystihovať vás, veď je to deň dvoch ľudí, ktorí to robia pre seba!

Dôležité tiež je, že peniaze nerobia krásnu svadbu! Všetko, čo ste si vysnívali, sa dá aj bez kvetov z Holandska. Zdá sa vám to možno nemožné, ale dá sa to všetko zvládnuť. Nestrácajte hlavu a rozmýšľajte jednoducho! Netreba sa na nič hrať, robte svadbu so srdcom a láskou a bude to ten najkrajší deň!

Viac fotografií zo svadby Zuzky a Petra:

Zuzke veľmi pekne ďakujeme za podelenie sa s nami o svoje dojmy a pocity a prajeme všetko dobré!


Autor článku: Alžbeta Martišková / Fotografie: Lookasy photography - Lukas Stasak

Reklama