Nevesta Lucka: „Najemotívnejší bol pre mňa moment, keď sme si začali čítať sľuby.“

Reálne svadby

30. máj 2017
Alžbeta Martišková
Ľuboš Ďurica

Plánovanie svadby Lucky a Mareka prebehlo v pokojnom duchu, keďže sú zohratá dvojica a skvelo si rozumejú. Zhodli sa na všetkých detailoch a nič im nebránilo naplno si užiť svoj svadobný deň… Dokonca ani trochu dažďa.

Čo vás dvoch spája a v čom ste naopak úplne odlišní? S Marekom máme rovnaké názory takmer na všetko. Veľmi dobre si rozumieme po každej stránke, prežili sme spolu už všelijaké situácie, ktoré nás ešte viac spojili. V čom sme rozdielni? Ja som skôr typ človeka, ktorý musí mať všetko včas hotové, Marek má zase viac času. Ale našli sme si už tú správnu cestu kompromisov.

Zásnuby sú určite jedinečný okamih, ako prebehli tie vaše? Naše zásnuby prebehli v deň nášho 5.výročia. Boli sme na lyžovačke na víkendovom pobyte. Keďže to bolo presne v deň výročia, vôbec mi neprišlo zvláštne, ako sa Marek správa. Každé výročie prichystal nejaké prekvapenie alebo zorganizoval večeru v podniku, preto, keď sme vošli do izby, ktorá bola krásne nachystaná, alebo keď sme boli vo wellnesse a personál nám doniesol šampanské do vírivky bez objednania, nič mi nebolo podozrivé.

Vtipný moment nastal, keď sme mali rezervačku večere na 18:00, ešte pred tým, ako prišli ubytovaní hostia na večeru. Pretože Marek to chcel stihnúť v súkromí. A ja som sa nestíhala prichystať a stále som manželovi opakovala, že nevadí, ak prídeme neskôr. On chudák už bol nervózny, aby sa neprezradil a stále ma náhlil. Tak na naliehanie som s mokrými vlasmi hodila na seba rifle, obyčajný svetrík a vyrazili sme na večeru.

Stále som nič netušila. Keď sme sa začali rozprávať ako ubehol ďalší rok, Marek povedal, že má pre mňa ešte jeden darček. Samozrejme, ja som na neho hneď spustila, že si nemal robiť starosti a v tom sa zodvihol a ja stále nič netušiaca som sa ho opýtala, kam ide. :). V tom už pokľakol a opýtal sa ma, či budem navždy jeho ženou. Nezaobišlo sa to, samozrejme, bez slzičiek radosti.

Po zásnubách začínalo obdobie plánovania a výberu všetkých drobností… Mala si od začiatku jasno, ako si svadbu predstavuješ alebo si bola nerozhodná? Hneď sme vedeli, že chceme svadbu na ďalší rok v septembri, na dátume sme sa taktiež zhodli. Vedela som, že ju chcem s nádychom elegancie. Pôvodne sme premýšľali nad kaštieľom, avšak v našom okolí je len jeden, a tak sme hľadali inú alternatívu. V priebehu mesiaca sme mali rezervovaný hotel, zhodli sme sa aj na výzdobe, moja podmienka boli okrúhle stoly v sále a dostatok miesta, aby sa nikto netlačil.

Taktiež DJ, fotograf, cukrárka, vo všetkom som mala hneď jasno. Možno pre niekoho nemožné, ale my sme sa s manželom sme úplne rovnaké predstavy. Takže nám išlo plánovanie svadby ako po masle.

Akú výzdobu ste si vybrali? Ako som už spomínala, výzdoba bola elegantná, bielo-strieborná. Zamilovala som sa do kvetinovej dekorácie, ktorá presiahla moje očakávania. Kvety boli biele hrebíčky vo vysokých 5-ramenných svietnikoch. Ostatné detaily, ako menovky, servítky, či číslovanie stolov, som si spravila sama.

Ako si si seba predstavovala ako nevestu? Aké šaty a prečo nakoniec vyhrali? V šatách som mala hneď jasno. Vedela som, že budú úzke a musela tam byť aj čipka a dlhočizný závoj. V salóne WEM v Trenčíne som si hneď rezervovala šaty, ktoré boli pre mňa TOP. Avšak, necelý mesiac pred svadbou som šla ešte na skúšku a tam viseli tie pravé.

Keď som si ich obliekla, vedela som, že v týchto chcem kráčať k oltáru. Doladili sme to mojím vysnívaným závojom a ja som bola najspokojnejšia budúca nevesta. Keby si mám aj teraz s odstupom času vybrať svadobné šaty, určite by som zvolila tie moje.

Ako prebiehalo svadobné ráno? Boli aj nervy a stres? Svadobné ráno bolo upršané. O 7:30 som už bola nastúpená u kaderníčky, o 10:00 prišla vizážistka a všetko sa v kľude stíhalo, mali sme časovú rezervu, takže stres nebol žiaden. O 12:00 sme vyrazili na svadobné fotenie, kde ma ženích videl prvýkrát. Ani dážď nám nepokazil svadobnú atmosféru.

Kedy počas dňa na teba prišli tie emotívne momenty, že si nevedela udržať slzy? Najemotívnejší bol pre mňa moment, keď sme si začali čítať sľuby. Vtedy to prišlo a rozplakala som sa. A so mnou takmer celý kostol a manžel mal tiež slzy na krajíčku… Na tento moment určite nikdy nezabudnem a rada si ho pripomínam. Náš deň D nám vyšiel na 120%. Bolo to emotívne, krásne a hneď by sme si to zopakovali. :).