Kategórie

Nevesta Simonka: "Moje úžasné svadobné šaty som si vybrala len 2 dni pred svadbou a vôbec neľutujem!"

Určite sa medzi vami nájde množstvo neviest s detičkami. Jednou z vás je aj Simonka, ktorá svoju svadbu plánovala na materskej a všetko jej dokonale vyšlo! Nechajte sa inšpirovať čarovnými fotografiami a sem-tam aj vtipnými momentmi.

Aká bola vaša cesta k svadbe? Po akom čase spolu to prišlo a prečo ste sa rozhodli mať svadbu?
Prvým, čím by som začala, je to, že v momente, keď som svojho muža 7. 7. 2012 spoznala, podala si s ním ruku a usmial sa na mňa, hneď som vedela, že on bude môj manžel a s ním si chcem založiť rodinu. To sa nedá vysvetliť... Tí, čo to zažili, vedia o čom hovorím, to človek cíti. Náš vzťah naberal otáčky, po cca 3 týždňoch sme už spolu bývali a za 4 mesiace sa nám podarilo na prvý krát otehotnieť. Teraz sa na tom smejeme, akí sme boli blázniví, vtedy človek nepremýšľal, tam nebol priestor na rozum... A do roka aj pár dní sa nám narodila naša úžasná dcérka Sárinka, ktorá je naším najväčším šťastím a darom.

Naša cesta k svadbe bola skôr prekvapením. Neplánovali sme ju. Ja som síce o tom občas prehodila nejaké to slovko, ale nijak sme to neriešili. No po 2 rokoch vzťahu, keď mala naša dcérka 1 rok, ma zrazu požiadal o ruku. A to spôsobom, ktorý nie je typický. Obyčajný deň, drahý šiel prebaliť Sárinku do izby, mňa poprosil nech pustím našu pesničku Endless Love a ja som medzitým pripravovala kura na obed. Zrazu prišiel so Sári len v plienke a hovorí, nech skontrolujem, či ju dobre prebalil. Prídem, pozerám na ňu, nejakú guču má v plienke, rozbalím ju... a tam krabička! On kľačí na zemi, ja strapatá, ešte v pyžame, len na neho prekvapene pozerám a on sa ma spýta: „či spolu strávime zvyšok nášho života“. Bol to krásny a hlavne prekvapivý moment, všetci traja v objatí, šťastí i slzách.

V akom štýle sa niesla vaša výzdoba a čo všetko si si do svojej výzdoby vysnívala?
Našu svadobnú výzdobu nám robila firma Ambientes. Chcela som mať niečo jemné, romantické a Andrejka predčila moje predstavy. Gypsomilky, ruže a pivonky, jemná ružová, chiavari stoličky, sviečky. Najkrajšie banketové taniere, ktoré som si vysnívala, som zohnala u firmy Decor2Love. A pozvánky na svadbu boli pre mňa jednými z najkrajších a ja som si na ne s radosťou priviazala šnúrku s mini kľúčikom a obálku zalepila vlastnou pečaťou z iniciálok našich mien. Manžel veľmi chcel na parket LED podlahu, ktorú sme mali ako prví na Slovensku.

Veľa krásnych vecí som mala zo Sashe – menovky na tortu, partu na hlavu, čelenku pre dcérku, knižku Láska vyrobenú na želanie. Od mojej kamarátky Janky som mala vysnívaný strom pre hostí, na ktorý sa podpísali a taktiež som veľmi chcela mať polaroid fotky nalepené v knihe hostí. Na záver nemôžem zabudnúť na Baštu Pajštún, to miesto samé o sebe vyžaruje takú krásu a pokoj, že západ slnka pri obrade dotvoril priam rozprávkovú atmosféru.

Čo bolo pre vás najnáročnejšie na výber počas príprav?
S ničím som nemala veľký problém, akurát sme sa trošku potrápili s výberom miesta na svadbu. Túžila som po priestrannom interiéri a parkete, po krásnom prostredí v prírode a podmienka bolo blízke ubytovanie, lebo sme mali veľa mimobratislavských hostí. Bašta Pajštún býva väčšinou zarezervovaná i rok dopredu, no my sme mali šťastie. V deň, keď som im volala, sa im uvoľnil termín na 5.6. 2015, presne rok po našich zásnubách. Bolo to pre nás ako znamenie, spĺňala všetky kritéria a otázka miesta svadby bola vybavená.

Taktiež sme dlhšie riešili obrúčky a nakoniec vyhralo zlatníctvo, ktoré nám obrúčky vyrobilo na želanie. A jednoznačne, musím spomenúť manželov Žitňanských. Oni mi splnili sny v podobe krásnych fotiek a videí. Ich som mala vybratých ako prvých, po ktorých som túžila a vďaka Bohu i za Katku, ktorá mi s množstvom vecí pomohla. Bola som so všetkými dodávateľmi maximálne spokojná a nemenila by som nič a nikoho.

Ako dopadol výber tých pravých svadobných šiat?
Tak tu som sa trošku pousmiala, keď si spomeniem na to, ako som hľadala tie pravé. Tí ľudia, čo to so mnou prežívali, vedeli, že som sa do poslednej chvíle nevedela rozhodnúť. Mala som rezervácie v 2 salónoch, stále vymýšľala, či úzke šaty alebo princeznovské. Nakoniec som skončila v salóne, kde som mala rezervované úzke šaty a keď som si ich skúšala, skúsila som v nich tancovať a šlo to ťažko. Zrazu som uvidela moje Praerie a poprosila ich vyskúšať. A bolo vybavené, moje svadobné šaty som si vybrala 2 dni pred svadbou a neľutujem! Ďalším znamením bolo, že prišli práve do salónu, prvá som si ich skúšala, aj mala na svadbe. Boli krásne, jemné i ľahké a cítila som sa v nich skvele!

Svadba je určite spojená s prípravami a rôznymi stresmi, ale takým odreagovaním v kolobehu príprav je určite rozlúčka so slobodou. Ako si ju strávila?
Moja rozlúčka bola úžasná a bláznivá zároveň, a to najmä vďaka mojej svedkyni Veronike, ktorá všetko zorganizovala a mojim skvelým kamarátkam. Povedali mi len čas a miesto stretnutia. Pripravili pre mňa množstvo vtipných hier, občerstvenie a pohár s nekonečným dnom, ktorý musel byť vždy plný. No viete si asi predstaviť ako dopadne matka na materskej, keď začne piť!

Od behania po starom meste v Bratislave a vyplňovania ankety, po robenie drinku za barom, až po striptíz, ktorý som vyslovene zakázala. Prišla na rad návšteva kasína, ktorú si vôbec nepamätám, taxikár, ktorý ma ani nechcel odviezť domov, keď ma videl a vyznávanie lásky môjmu mužovi, že je najkrajší na svete... No bola to veľká show! Pripravovala som sa, že budeme tancovať a zabávať sa do rána, no ja som už o 01:00 skončila doma v posteli. Ten tanec do rána som si však vynahradila na svadbe. Stále som ale vďačná za takúto rozlúčku, na ktorú sa len tak nezabudne a aj každej jednej kamarátke, ktorá na nej bola. A nesmiem zabudnúť na zápisník s krásnymi odkazmi! Ďakujem baby! :)

Tak poďme už na TEN deň - ako prebiehal od rána? V albume máš zachytené emotívne okamihy, ktoré si zažívala.. Skús ich popísať.
Ráno bolo trošku stresové kvôli času. Museli sme ísť na Baštu vyskúšať si náš prvý svadobný tanec a pozrieť „terén“. Ani neviem ako ubiehal čas a zrazu bolo poludnie. U nás sa už zbiehali kamarátky - družičky, svokra, vizážistka, fotografka i kameraman. Dala som si rýchlu sprchu, odprevadila dcérku s Erikom, sadla na stoličku a začali sa prípravy. Dievčatá mi počas líčenia dali prečítať odkazy, ktoré mi napísali ešte na rozlúčke, a boli veľmi dojemné a blízke. Zrazu som si uvedomila, že sa vydávam a aká som šťastná, že mám priateľov, svoju úžasnú rodinku, že mám všetko, po čom som kedy túžila, a že skutočnosť predbehla i moje sny. Bola som vďačná a šťastná.

Aký bol obrad? Čo boli pre teba také momenty, ktoré sa ti vryli do pamäte?
Obrad bol rozprávkový a pre mňa veľmi emotívny. Prvé, na čo si spomínam, je, že sa mi veľmi triasli ruky a mala som guču v bruchu. No v momente ako som vyšla z poza rohu, uvidela všetkých známych, priateľov a rodinku, ten západ slnka, tú prekrásnu prírodu a môjho drahého pri „oltári“, upokojila som sa.

Jedným z top momentov bolo, že som sa pri kráčaní k drahému potkla - ešteže ma držal ocino. Potom to neustále padanie sĺz, čo mi už bolo i trápne, no nedalo sa zastaviť. Ďalej, že som pri sľuboch povedala „ja Erik“, a že som nevedela Erikovi nastoknúť prsteň na prst. No a samozrejme moja krásna dcérka, ktorá sa hrala neďaleko v domčeku, a ako prvá mi prišla zablahoželať (to jej objatie a pusinky).

Mala si na svadbe aj družičky? Aké šaty si im vybrala a dostali od teba aj nejaké úlohy?
Áno, mala. Boli to moje štyri úžasné kamarátky. Baby boli také úžasné, že si oblečenie vyriešili samé. Vybrali si dlhé svetloružové sukne a biele čipkované topy. Ja som to len mala odsúhlasiť. Mali aj pár úloh. Družička a zároveň svedkyňa mi vybavila auto Aston Martin Rapide. Dievčatá mali pripnúť pierka hosťom, nastúpiť s družbami na obrad, pomôcť pri výslužkách. A to bolo asi všetko. Hlavne sa usmievať a užiť si to spolu s nami . :)

Dostali ste od svadobčanov nejaké dary a bolo medzi nimi aj niečo, čo vás naozaj prekvapilo?
Od svadobčanov sme dostali hlavne peniažky. Ale prekvapili nás i milé darčeky ako plyšáci Mr. a Mrs. či prívesky mesiaca, aký bol v náš deň svadby.

Dodržali ste aj tradíciu čepčenia o polnoci?
Áno, mali sme i čepčenie. Čepčili nás úžasné dievčatá z Čepčenie Nevesty. Bolo to veľmi dojímavé, ale i vtipné. Mali úžasné hlasy, z ktorých nám i hosťom naskákali zimomriavky a taktiež vtipné prísahy. Boli skutočne úžasné! Na redovom tanci som si vytancovala črievičky a potom sa zabávalo až do rána bieleho.

Aké boli pocity vtedy, keď už definitívne skončil deň nevesty a začal život manželky?
Ani som si to nestihla uvedomiť. Hneď na druhý deň v noci sme odlietali na dovolenku a asi až na dovolenke som si uvedomila, že už som vydatá a zmenilo sa mi priezvisko. Ale pravdupovediac, nič okrem toho sa nezmenilo. Ako partneri, manželia sme sa cítili už aj predtým. Stále spolu, všetci traja v dobrom i zlom, všetko spolu zvládnuť, ľúbiť sa a pomáhať si.

Viac fotografií zo svadby Simonky a Erika:

Za krásne slová Simonke ďakujeme a prajeme rodinke veľa šťastných chvíľ!


Autor článku: Alžbeta Martišková / Fotografie: ZiTNANSKi