Kategórie

Nevesta Silvia: "Naša svadba bola dokonalá a taká, ako sme si ju vysnívali."

Viac ako rok po svadbe sme vyspovedali nevestu Silviu (@acernas), jednu z najštýlovejších neviest na Mojej svadbe. Jej svadobný album sa určite stal zdrojom inšpirácie pre mnohé z Vás. Ako spomína na svoj veľký deň, a ktoré okamihy sa jej vryli do pamäti, si môžete prečítať v našom rozhovore.

Ako by si sa charakterizovala? Povedz nám v krátkosti niečo o sebe.
Volám sa Silvia, mám 27 rokov a momentálne žijem v susednom Rakúsku, do ktorého ma zaviala pracovná ponuka a som za ňu (a osud tiež) dodnes veľmi vďačná. Pracujem v oblasti účtovníctva a finančníctva - dve veci, ktoré som študovala a prisahala samej sebe, že ich nikdy robiť nebudem. No osud si nakoniec urobil po svojom a práca ma baví a napĺňa. Snažím sa byť vždy pozitívne naladená a priateľská, a keď treba, tak pomôcť a poradiť. To sú vlastnosti, ktoré sa so mnou ťahajú celý život. Niekedy som asi až moc obetavá a vytrvalá, hlavne čo sa cieľov týka. A taktiež som veľmi komunikatívna a tvrdohlavá.

Čo ti napadne ako prvé, už takto s odstupom času po vašej svadbe, keď sa povie "svadba"?
Stále to isté: vyčarí sa mi úsmev na tvári a napadne mi láska, radosť, šťastie a jeden z najkrajších dní v živote dvoch ľudí. V kruhu našich priateľov sme práve tou našou svadbou spustili takú malú lavínu. So svadbami sa okolo nás doslova rozsypalo vrece a my sa tešíme na každú jednu. A na každej som dojatá a šťastná. Mňa tieto udalosti tak neskutočne dobíjajú energiou, že by človek neveril.

Ako ste sa s manželom spoznali?
Osud nás dal dokopy - doslova a do písmena. Napísal mi na sociálnej sieti, ktorú som už viac ako pol roka nenavštevovala, no v ten deň som sa rozhodla, že sa prihlásim za pomoci admina, keďže už ani heslo nefungovalo. Poslal mi krátku správu, že sa mu páči moja fotka, a že ako sa mám a čo robím. Keď sme si vymenili pár krátkych správ, dopracovali sme sa k tomu, že žijeme v jednom "paneláku" a sme susedia. Delili nás iba dve poschodia, susedia sme boli už viac ako rok, ale aj tak sme o sebe vôbec nevedeli.

Prišlo nám to fajn, že sme obaja mladí ľudia, a že by sme sa mohli spoznať a neskôr zdraviť aspoň ako susedia. Tak sme sa pred naším barákom stretli a zoznámili. Aby to nebolo cele také "strojené", spravili sme si krátku prechádzku. Potom sme sa rozlúčili a on napísal, že to bolo fajn. Ja som súhlasila, a tak sme zopakovali takéto stretnutia ešte dvakrát - dva dni po sebe. Slovo dalo slovo a už sme v tom boli obaja až po uši . O dva týždne neskôr sa ku mne sťahoval. Všetko malo rýchly spád, ale my sme to proste nechali plynúť tak, ako to bolo, a išli sme bezhlavo do toho.

Ako si vedela že je ten pravý?
Prišiel a zbúral vo mne všetky bariéry, ktoré som mala po nešťastných vzťahoch z minulosti Hneď na začiatku prelomil ľady a môj šiesty zmysel povedal môjmu srdcu, že on je ten pravý!

Takže po nejakom čase už prišiel čas na zásnuby. Ako prebiehali?
Pre mňa boli zásnuby neočakávané, aj keď manžel ich plánoval veľmi dlho. Neskôr sa priznal, že prstienok ukrýval už zopár mesiacov, no špekuloval nad dokonalým momentom. On je veľký romantik a snažil sa naplánovať niečo veľkolepé, napríklad kombináciu hudba - tanec - kvety... Ako z klipov, čo kolujú po internete. On je ale svojský a nikdy nič nerobí tak ako ostatní. Síce vedel, že by chcel niečo podobné, ale nemal na to možnosti a vymyslel to po svojom.

Bolo to 8. marca, na Medzinárodný deň žien - tým ma úplne zmiatol. Cez deň mi poslal vymyslené trojchodové menu a napísal, že k MDŽ pre mňa navarí (kuchár je najlepší), že po práci mám ísť nakupovať a večer ma bude čakať doma. Prišla som domov a čakali ma sviečky, kvety, prestretý stôl. A on v obleku nakladal jedlo na tanier. Takmer som padla na zadok! Bol úžasný a jedlo bolo tiež ako z 5-hviezdičkovej reštaurácie. Hrala hudba a my sme sa len tak zhovárali. Zrazu sa postavil, odišiel do spálne a vrátil sa so šatkou, ktorú mi previazal cez oči. Nevedela som, čo bude nasledovať. Ostala som zmätená, lebo som si myslela, že večerou sa darček k MDŽ skončil. Počula som, že pustil našu pieseň. Potom ku mne pristúpil, odviazal šatku, a keď som ho zbadala, pozeral na mňa a nezmohol sa ani na slovo. Strašne sa rozplakal. Chcel si kľaknúť a požiadať ma o ruku, ale emócie boli silnejšie a slzy išli prúdom. Namiesto toho, aby si kľakol, si ku mne sadol. Ja som ešte stále nevedela, čo sa deje. Aj mne išli slzy, ale skôr som sa bála, že sa niečo stalo. Po chvíli "vyžmolil" z rúk krabičku, vyznal mi lásku a opýtal sa ma s červenými očami, či sa stanem jeho ženou. Samozrejme som povedala, že ÁNO a ešte malú chvíľku sme si spolu plakali od šťastia. Nikdy na to nezabudnem a nepotrebovala som k tomu ani tanečníkov, ani ovácie, ani nič. On to proste vie.

Koľko si svadbu pripravovala a aké boli tvoje prvé kroky?
Svadbu sme pripravovali trištvrte roka dopredu, keďže žijeme v zahraničí, no svadba bola na Slovensku. Na všetko sme si postupne dávali časové plány a pripravovali v pokoji a bez stresu. Medzi prvými, a pre nás najdôležitejšími vybavenými vecami bol dátum, miesto a fotograf.

Kto ti so svadbou najviac pomáhal, a ako?
Najviac môj manžel. Od začiatku sme všetko plánovali, vyberali, pripravovali a zajednávali spolu. Dokonale sme si dokázali povinnosti rozložiť a on mi bol veľkou oporou a pomocou. Sme zohratý tím, čo sa tyká plánovania, máme rovnaký vkus aj predstavy, takže všetko išlo veľmi ľahko.

Kde si čerpala inšpirácie pre svoju svadbu?
Najviac inšpirácii na internete - Moja svadba bola pre mňa hotová "biblia" všetkého, čo sa spájalo so svadbou. Potom ešte Instagram a Pinterest.

Ako vyzeral tvoj svadobný deň, mali ste určený aj harmonogram dňa?
Bol úplne dokonalý a taký, ako sme si ho vysnívali.

Náš deň vyzeral asi takto a v tomto poradí:
- kaderníčka a kozmetička
- presun na miesto svadby (obrad aj hostina boli na jednom mieste)
- výzdoba miesta obradu (zdobila som si sama, ale pomáhali mi družičky a personál)
- príprava Candy baru a Cigar baru
- presun do apartmánov
- obliekanie ženícha
- obliekanie nevesty
- obrad
- presun do reštaurácie
- večera
- prvý novomanželský tanec a tanec s rodičmi
- fotografovanie
- fotografovanie s hosťami
- novomanželský kvíz
- krájanie torty
- hádzanie kytice a podväzku
- vypúšťanie lampiónov
- zábava do rána

Čo bol pre teba najemotívnejší moment svadobného dňa?
Jednoznačne môj príchod na obrad. S manželom sme sa prvýkrát videli, až keď som k nemu kráčala. V pozadí hrali husle a harfa - to bol najsilnejší moment. Manžel plakal a ja som v sebe cítila neskutočnú silu. Vidieť všetkých našich priateľov a rodinu pokope, a jeho tam stáť a čakať na mňa bolo neopísateľné krásne. Keďže slzy pustil on, nemohla som aj ja. Musela som ho úsmevom ukľudniť a podržať, ale to, čo sa vo mne dialo, bolo niečo také silné, že to nedokážem ani len opísať.

Aké špeciálne prvky ste mali na svadbe? Alebo na čom ste si dali záležať a chceli ste to mať osobité?
Špeciálne prvky sme nemali, ale osobité bolo nedodržiavanie slovenských tradícií. Nikdy sme k tomu neinklinovali, takže sme vynechali odčepčovanie, redový tanec, vyberanie do košíka aj ľudovky. Mali sme svadbu, kde boli iba mladí ľudia a veľa zahraničných hostí, takže všetko sa nieslo vo veľmi neviazanej a pohodovej atmosfére.

Aká pieseň bola tá vaša prvá manželská? A prvá po polnoci?
Prvý manželský tanec bol od Van Morrison - Into The Mystic a popolnočný tanec - M. Jackson & J. Timberlake - Love Never Feel So Good.

Akú "vychytávku" si si na svadbe nemohla odpustiť?
Určite Candy bar, vypúšťanie lampiónov a hádzanie kytice a podväzku.

Aké boli dojmy svadobčanov? Čo sa im najviac na svadbe páčilo?
Ich dojmy boli nad očakávania výborné, nešetrili slovami chvály. A aj keď je to už rok od svadby, vždy keď sa stretneme, radi spomíname. Myslím, že svadobčania najviac ocenili obrad vonku v krásnom anglickom parku, a potom jedlo, interiér reštaurácie a samotnú pohodovú a neviazanú atmosféru na svadbe.

Počítadlo v tvojom profile ukazuje, že od svadby je to už viac ako rok. Ako ste strávili 1. výročie?
Prvé výročie svadby sme strávili plnením si nášho sna v Amerike, konkrétne v Kalifornii. V deň výročia sme boli v San Diegu a manžel ešte pred cestou zarezervoval najlepšiu reštauráciu s výhľadom na celé San Diego. Symbolicky sa obliekol do svadobného obleku a ja do bielych šiat. Strávili sme spolu romantický večer vo dvojici a vychutnali si jeden druhého a dobré jedlo, ako to my máme radi.

Je niečo, čo by si na záver chcela dodať?
Rada by som doplnila svoj obľúbený svadobný citát:

"Väčšina ľudí verí mýtu, že manželstvo je prekrásna škatuľka plná vecí, po ktorých celý život túžili: spoločnosť milovanej osoby, intimita, priateľstvo a mnohé ďalšie nadpozemsky krásne veci po celý život. Pravda je však taká, že manželstvo je na jeho začiatku iba obyčajnou prázdnou škatuľkou. Ak z nej chcete niečo vybrať, najprv do nej musíte niečo vložiť. V manželstve nie je žiadna láska. Láska je v ľuďoch a tí ju dennodenne vkladajú do manželstva. Nie je tu žiadna romantika. Tú musíte do manželstva vnášať vy. Kto túži po manželstve, musí sa naučiť umeniu dávania, milovania, slúženia a prosenia, aby bola táto škatuľka vždy plná. Ak z nej vyberiete viac, ako ste do neho vložili, zostane prázdna a vás už nič viac nebude spájať."

Viac fotografií zo svadby Silvie a Štefana:

Ďakujeme Silvinke za rozhovor a prajeme jej do manželského života len to najlepšie!


Autor článku: Alžbeta Martišková / Fotografie: Kurt Konrád

Reklama