Nevesta Sabína: „Chcela som byť krásnou nevestou a urobila som pre to všetko. Podarilo sa mi schudnúť 15 kíl!“

V dnešnom rozhovore vám predstavíme nevestu Sabínu, ktorá si svoju vysnívanú májovú svadbu naplánovala do posledného detailu. Ako sama hovorí: „Na plánovanie svadby nie je nikdy príliš skoro!“ Vo výzdobe nesmeli chýbať odtiene jej obľúbenej ružovej farby a nežné gypsomilky. Ale viac už neprezradíme, čítajte ďalej!

Ako a kedy prebehla tá najkrajšia otázka: Vezmeš si ma? Celý ošiaľ okolo svadby sa odštartoval, keď sme prvýkrát cestovali spolu na dovolenku k moru po dvoch rokoch randenia. Asi týždeň pred odchodom na dovolenku som pozorovala na priateľovi zvláštne správanie. Dohováral si stretnutia s najlepším kamarátom poza môj chrbát, aj keď mne to samozrejme neušlo :). Počas dovolenky som to už neriešila, myslela som si, že som mala zlé tušenie, lebo sme tam boli asi už 5 dní a stále sa nič nedialo.

Deň pred osudným áno som si v hlave hovorila, že keby som bola ja chlap, tak to spravím takto: Na pláži požičiavali motorové člny na vedľajší ostrov, kde nie je nič, len piesok a korytnačky, a že tam by to bolo veľmi pekné a romantické. Na ďalší deň prišiel s návrhom, že si ideme požičať čln a ideme na výlet. Keď sme už boli tam, povedal mi, aby som sa išla postaviť na jeden kameň, že mi spraví peknú fotku. Tak som ho počúvla, vyliezla som hore a on zrazu odložil fotoaparát, pristúpil ku mne a opýtal sa: Vezmeš si ma? Bola som v šoku! Do očí sa mi tisli slzy a s veľkou radosťou som odpovedala: Áno.. Mal to krásne premyslené. Neskôr mi povedal, že mu to napadlo, hneď ako uvidel tie člny na opustený ostrov. Bol to pre nás veľmi emotívny zážitok, na ktorý nezabudneme do konca svojich životov.

Aký čas a miesto ste si pre svoju svadbu vybrali? A prečo? Sobáš sme mali o 15:00 a zbehol nám veľmi rýchlo. Ani sme sa nenazdali a už sme prijímali neskutočne veľa krásnych gratulácií od našich rodín, kamarátov a dobrých známych.

Po ukončení gratulácií sme sa pomalou prechádzkou po meste presunuli do Hotela Dukla, kde sa uskutočnila celá svadobná hostina. Tento hotel sme si vybrali kvôli krásnym priestorom, ktoré ponúkal na hornom poschodí s obrovskou terasou, ktorú si všetci hostia pochvaľovali. Mohli si na chvíľu oddýchnuť od hluku vnútri alebo sa len tak pokochať krásami mesta Prešov.

Byť nevestou je krásne, ale aj náročné, a určite je to aj veľká zodpovednosť vyzerať čo najlepšie! Ako si sa o seba starala pred svadbou?

Každá žena chce byť krásnou nevestou, ani ja som nebola výnimkou. Chcela som v ten osudný deň D vyzerať najlepšie ako môžem a robila som pre to všetko. Bol 5. Január 2016, keď som si povedala, že musím niečo so sebou robiť. Mojim prvým krokom k túžbe byť krásnou nevestou bola zmena mojej životosprávy. Začala som zdravo jesť a veľa sa hýbať. Po mesiacoch driny, odriekania a zdravého stravovania sa mi podarilo zhodiť neuveriteľných 15 kíl. Konečne som bola so sebou spokojná.

Mesiac pred svadbou som si povedala, že by to ešte chcelo niečo urobiť s úsmevom, aby som sa mohla usmievať na svadobných fotografiách. Nebála som sa kontaktovať súkromnú dentálnu kliniku u nás v Prešove. Po prvej konzultácii s nimi ma chceli objednať na bielenie zúbkov až v júli, tak som im povedala, že by som to chcela mať hotové do svadby. Boli veľmi ústretoví a povsúvali ma medzi svojich klientov. Týždeň pred svadbou som už chodila po svete s krásnym bielym úsmevom. Bola to pre mňa jedna z najlepších investícii do seba pred svadbou. Preto odporúčam všetkým budúcim nevestičkám, aby dbali o svoj úsmev, a nebáli sa doňho investovať. Aj vďaka tomu máme veľmi pozitívne fotky, na ktorých sa obaja krásne usmievame. Stálo to za to a spravila by som to ešte raz!

Aký bol prvý pohľad nevesty na ženícha a opačne?

V tomto smere som chcela byť staromódna. Nechcela som, aby budúci ženích ani len jedným očkom zazrel moje svadobné šaty pred svadbou. Šaty som pred ním teda starostlivo a úspešne schovávala až do svadby.

Úplne prvýkrát ma videl až v deň svadby okolo 10:00, keď sme odchádzali na fotenie do Hermanoviec. Bolo veľmi emotívne sledovať, aký je celý šťastný. Obom sa nám tisli slzy do očí od dojatia. Aj teraz, keď si na to spomínam, mám opäť zaslzené oči. Bol to jeden z prvých, krásnych a veľmi emotívnych zážitkov v deň svadby.

V akom štýle a farbách sa niesla vaša výzdoba a čo boli nosné prvky výzdoby?

Milujem ružovú farbu, preto ani výzdoba našej svadby nemohla byť v inej farbe. Nosným prvkom našej svadobnej výzdoby bola veľká 5m biela stena s RGB podsvietením. Keď som ju zbadala na fotkách od dekoračného servisu, ani sekundu som neváhala, a ihneď som ich kontaktovala. Prvýkrát som im písala už minulý rok v júli, že od nich budem chcieť výzdobu, a v tej dobe mi odpísali, že ich kontaktujem príliš skoro a že neskôr sa dohodneme. Ale čo čert nechcel, o dva dni nato mi napísali, že ich kontaktovala ďalšia svadba na náš termín – 7. máj. Veľmi málo chýbalo a naša svadobná výzdoba by vyzerala úplne inak. Plánovať svadbu a zháňať tých najlepších ľudí z okolia preto nie je nikdy príliš skoro!

Pôvodne som chcela okrúhle stoly, ale po rozhovoroch s rodinou sme sa všetci dohodli, že bude lepšie mať 3 pásy stolov. Bola to dobrá voľba. Ak by boli okrúhle stoly, ženích by nemohol preniesť nevestu k hlavnému stolu. Na každom zo stolov boli Martiny vázy, v ktorých boli gypsomilky v ružovej a bielej kombinácii. Na hlavnom stole boli veľké 5-ramenné svietniky. Pozdĺž všetkých stolov bola ružová saténová látka. Na stoloch boli poukladané malé sviečky s LED podsvietením. Servítky boli stočené do rolky, na ktorých bola ružová stuha.

Ďalším špecifickým prvkom našej svadobnej výzdoby boli naše fotografie na hlavnom stole z rande fotenia. O 23:00 v noci som im písala, aby dali aj naše fotografie na hlavný stôl, a oni tam boli! Doniesla som ich totiž do hotela, ale zabudla som im to v tom zhone povedať, že ich tam chcem dať. Napadlo mi to tesne pred svadbou a vyzeralo to super! Rámčeky ktoré som na fotky kúpila, takisto dokonale zapadli do dizajnu od párty experta. Výzdobu svadobnej sály som videla prvýkrát, až keď sme prišli do sály rozbíjať tanier. Skoro mi padla sánka – urobili nám to presne podľa našich predstáv. Ľudom sa naša výzdoba veľmi páčila.

Obrad ste mali v kostole. Čo sa ti na ňom najviac páčilo?

Vždy som túžila mať sobáš vo veľkom, krásnom kostole, aký je u nás v centre mesta. Už ako malé dievča som s mamou chodila sledovať mladomanželov do mesta, ako vychádzajú z tohto kostola.

Konkatedrála sv. Mikuláša v Prešove je jedno z najkrajších miest na svadbu u nás, preto som ani na sekundu nezaváhala nad tým, kde si povieme spoločné áno. Ponúka krásne a honosné priestory v centre mesta. Najviac som sa bála čítania manželských sľubov a toho, že sa pomýlim alebo zakoktám. Zaobišli sme sa ale bez väčších trapasov a prečítali sme to s prehľadom.

Aký ste mali program po príchode do sály?

Po príchode do sály nasledovalo uvítanie mladomanželov, prípitok a rozbíjanie taniera. Ženích mal čo robiť, aby pozametal všetky črepiny. Svadobčania nám dali zabrať, črepiny lietali po celom parkete. Po úspešnom zametaní črepín si ženích odniesol svoju nevestu v náručí k hlavnému stolu. Po usadení všetkých hostí starejší povedal krásny prípitok pre mladomanželov.

Neskôr, po dojedení polievky, nasledoval náš dlho pripravovaný prvý mladomanželský tanec. Veľmi som sa obávala, ako ho zvládneme, lebo ani jeden z nás nie je nejaký extra dobrý tanečník. Keď začala hrať naša úžasná pieseň „Beautiful in white“, stres akoby zo mňa opadol. Ženíchova mama, resp. už moja svokrička, bola nadšená, nemala ani tušenia, že jej synáčik je taký tanečník. Neskôr nás všetci chválili, aký sme mali krásny tanec.

Ďalej už nasledovala len voľná zábava. Všetky detičky za mnou behali ako také malé osičky, veľmi som sa páčila malým dievčatkám. Bola som pre ne takou princeznou a stále chceli byť pri mne, čo bolo veľmi milé. Prvú hodinu tancovania, možno aj dlhšie, som venovala iba malým deťom, ktoré boli z toho šťastné.

Bol aj nejaký svadobný trapas alebo niečo, na čom sa teraz už len smejete? Prvým, ani neviem či to nazvať trapasom, bolo to, keď pri fotení hovorí náš fotograf Rado, že mi má dať drahý pusu na krk. Tak sme sa tam chvíľu nastavovali a ja hovorím: „Neviem sa tváriť vážne! Strašne mi funí do ucha!“ A v tom náš kameraman Raťo hovorí: „Veď takto to je najlepšie!“ Ja som zbordovela a všetci sme sa začali strašne smiať. 🙂

Ďalším, menším trapasom bol príchod ku oltáru. Až tam som si totiž všimla, že sa mi jedna strana vlečky odopla a len tak visela. Pri podávaní rúk počas omše mame hovorím: „Odopla sa mi jedna strana vlečky!“ Pri podpisovaní zápisnice sa postavila nenápadne za mňa a veľmi rýchlo mi ju pripla, keďže sama som si ju pripnúť nevedela. Boli to také miniatúrne priesvitné gombíky, ktoré bolo treba na šatách hľadať. Doma sme sa s tým trápili, a tam, akoby zázrakom, to mala pripnuté za sekundu. Zvyšok svadby sa chvalabohu obišiel bez väčších trapasov.

Čo bol pre teba a manžela najemotívnejší moment dňa? Aj si si poplakala?

Najemotívnejší zážitok zo svadby bola pre mňa odobierka od rodičov u nás doma. Moja mamka chcela byť hrdinkou a hovorila, že ona nebude plakať, ale keď starejší, môj krstný otec, začal čítať text odobierky, nevedeli sme sa tváriť, že sa nič nedeje. Nedokázali sme udržať emócie a začali sme všetci plakať. Bol to krásny a veľmi emotívny zážitok.

Ďalší moment, kedy som nedokázala udržať slzy, bol, keď ma prišiel začepčiť súbor Pasija zo Sabinova. Spievali krásne a precítene, čo neušlo ani svadobčanom. Všetci sa ma potom pýtali, či mi bolo do plaču. No bolo, a veľmi! Dokonca chlap ako hora mi povedal, že si pri tom tiež poplakal. Na záver musím povedať, že to bol jeden z najúžasnejších dní v našom živote a že všetko dopadlo nad očakávanie!

Viac fotografií zo svadby Sabíny a Petra:

Ďakujeme za rozhovor a prajeme krásne manželské chvíle!

---