Kategórie

Nevesta Renátka: "3 dodávky dekorácií premenili obyčajný kulturák na miesto s úžasnou atmosférou."

Svadobný album Renátky a Tomáša zožal nemalé úspechy a v komentároch sa objavili slová ako hand-made svadba roka, originálna, kreatívna, umelecká, neskutočná, top... a po prezretí fotiek, nemôžem inak ako súhlasiť! Renátka je príkladom nevesty, ktorá keď si niečo zaumieni, nepoľaví, kým to nedosiahne. Prečítajte si rozhovor s osôbkou, ktorej slová vám vyčaria úsmev na tvári.

Ako ste sa vy dvaja spoznali? Kedy si vedela, že je to ten pravý?
Ako správna romantička, vychovaná na knižných románoch a filmoch, by som rada začala tým, že sme sa stretli na "ajfelovke" alebo že do mňa vrazil niekde v knižnici... Ale keby som tušila, že v dobe, keď som do seba tlačila v škôlke čokoládové termixy, som sa o plastové kocky bila s mojim budúcim manželom, kto by tomu vtedy uveril. A napriek tomu je to tak. Takže náš spoločný album bude obsahovať identické fotky v "štrimflakoch" a so štrbavými úsmevmi a rovno dvojmo. No nebolo to zas také jednoduché a počas povinnej školskej dochádzky som ani nevedela, že chodí do našej školy. Ale aby som neklamala, prvé zaľúbené smsky mi prišli ešte za dôb slávnej „tri-tri-desiny“.

Neskôr však mal každý z nás iné životné peripetie a šiel vlastnou cestou. „Vážny vzťah" sme potvrdili až posledné roky na univerzite. Každý síce študoval na opačnom konci Slovenska, ale nejako sa nám podarilo zmariť poveru, že láska na diaľku nefunguje a tak pred rokom a pol v júli 2014 som dostala vytúžený zásnubný smaragdík. Keďže nemám rada prekvapenia, (pretože neviem pri nich spontánne a prirodzene reagovať) tak sme prstienok vyberali spoločne. Dali sme si ho vyrobiť na zakázku - je trošku netypický pre zásnuby, lebo je zelený, ale ako sa vraví ,,proti gustu žiaden dišputát".

Kedy a za akých okolností prebehli zásnuby?
Zasnúbenie prebehlo akoby na dvakrát (nuž čo, hľadal odvahu). Ale keď prišiel práve ten moment, kedy prstienok vytiahol, bola som strapatá, nenamaľovaná, s horúčkou, s červeným nosom od nádchy, v teplákoch, v ktorých maľujem, takže si viete predstaviť ako vyzerajú.. schúlená v deke, v tme, len pri slabom svetle z krbu a ešte k tomu vonku aj pršalo, no čo viac si môže žena priať?

Po zásnubách prišli prípravy. Aké obdobie vás delilo od zásnub k svadbe?
Tak „našťastie" po zásnubách som to už celé mala vo svojich rukách ja. Oficiálne zásnuby prebehli s blízkou rodinou. Keďže som v tom čase menila prácu a odchádzala robiť do zahraničia, nevedela som si predstaviť, ako stihnem zrealizovať všetky moje plánované predstavy. Dátum sme si stanovili na 4. júla 2015, lebo som vedela, že v tom čase budú kvitnúť moje milované hortenzie a vôbec, že bude dostatok kvietkov a teplejšie počasie. Mala som teda pol roka na prípravu. A tak som svoje dovolenky vymenila za nožnice, lepidlá, kávu o jednej v noci, sliedenie po obchodoch a zháňanie servisu a dekorácií.

Bola som na všetko sama, ale nebola som v tom sama. Na toto obdobie "pred" spomínam veľmi rada, všetci mi pritakávali na všetko, či sa im to pozdávalo alebo nie. So slovami ..veď vydávaš sa len raz.. odobrili hádam každý nápad, ktorý som zo seba vydala. Mám skvelú rodinu, sesternice, družičky, kamarátky, ktoré mi veľmi pomohli. Jednu mám obzvlášť šikovnú (Táničku), čo sa pečenia a cukrárstva týka a tak som hneď vedela, čoho bude môj sladký bar plný. Každá družička dostala obrázok alebo recept, ktorý koláčik majú upiecť. Moja mamka má tiež talent na rôzne profi delikatesky a tak sa aj jej ušlo pár úloh :). A pravdu? Áno, súhlasím so svadobnými agentúrami, ktoré tvrdia, že je namáhavé si všetko zorganizovať a zabezpečiť, ale tak čo: ,,vydávam sa predsa len raz, ta ne?"

Mnoho neviest má predsudky ku klasickému "kulturáku" a organizácii svadieb tam. Ty si, podľa mňa, tento mýtus celkom vyvrátila, vyzeralo to úžasne! Čo to pre vás všetko znamenalo - premeniť kultúrny dom na romantické miesto?
Veruže aj ja patrím k nevestám, ktoré sú "antikulturakistky". Ja som nad kulturákom zo začiatku ani nerozmýšľala, vôbec by som do toho nešla. Moja prvá predstava a koncept bola krásna stará stodola, les, hríbiky, lúka, konáriky a milión žiaroviek v interiéri aj vonku. Niečo úplne iné, ako som nakoniec mala. Lenže napratať niekam viac ako 120 ľudí bol tvrdý oriešok, písala som niekoľkým desiatkam reštaurácií, sálam, rôznym "stodolám" a všade by to bolo takpovediac „na knap“, teda tesné, hlavne čo sa týka parketu.

Pamätám si, ako ma jeden pán majiteľ presviedčal: „nebojte sa, my máme síce kapacitu 80 ľudí, ale na váš dátum bude určite polovica ľudí vonku a budú sa na tanečnom parkete prestriedavať." Poviem vám, že z tohto návrhu ma skoro trafil šľak. Snáď to nemyslel vážne. Pri predstave, že by náhodou zapršalo a všetci svadobčania by boli nasáčkovaní v priestoroch so žiadnou šancou zatancovať si, som si povedala dosť. A tak som bola nútená kvôli tomuto kritériu pozmeniť taktiku na ,,hľadá sa najlepší kulturák" :). Koncept lúčnych kvetov neprichádzal do úvahy a ja som sa bála, že neexistuje spôsob, ako spraviť z kultúrneho domu niečo aspoň trochu vznešenejšie. (Raz dokonca padol aj nápad, že spravíme retro výzdobu z tejto komunistickej doby: karafiát, asparágus, atď...) Nebyť takého skvelého majiteľa, na akého som mala šťastie, tak veru neviem, kde by svadba nakoniec bola. Bol ochotný mi vo všetkom vyhovieť. Dokonca mi kvôli mojim smutným očiam dovolil zvesiť aj erby či slovenský znak. A presvedčili ma aj pozitívne ohlasy na túto sálu od konkrétnych ľudí aj tu na mojasvadba.sk.

Ďalšou dôležitou záležitosťou každej nevesty sú svadobné šaty. Aké boli tvoje predstavy a čo si napokon mala oblečené?
Svadobné šaty sú kapitola sama o sebe, pri ich zháňaní som totiž mala veľký problém. Pobehala som salóny v štyroch krajoch a niektoré ma maximálne sklamali. Zľakla som sa, že keď sú tieto také ospevované a prezentované a mne sa tam nič nepáčilo, že si už nikde nevyberiem. Nebolo to však len o vkuse, na šatoch bolo vidieť opotrebovanie a všetky mi boli krátke, keďže mám 174cm plus 10cm opätky. Šaty som si nakoniec vybrala v dvoch salónoch, resp menila som ich 3 dni pred svadbou, a tak sa mi ušla aj strata zálohy a pokuta v prvom salóne. Ale nič im nezazlievam a vôbec, majú pravdu. Čo už, keď je niekto nerozhodný? S mojimi vybranými (Wedding Avenue) som spokojná na 100% a ani dnes by som nemenila.

Ako si zladila svoje družičky?
Družičky mali čelenky a venčeky do vlasov, ktoré som im vyrobila ako darček. Objednali sme tylové sukne z internetu a verte či nie, boli mnohonásobne krajšie a hustejšie, ako sme očakávali.

Ako dlho ste vlastnoručne zdobili sálu a kto vám pritom ešte pomohol?
Keďže som si zdobila aj kostolík, tak realizácia výzdoby začala už vo štvrtok v neskorých hodinách. Všetko som nachystala, nakreslila plánik kostola, že čo, kde a ako chcem, aby v piatok položili, zaviazali, prípadne dozdobili. Na piatkový budíček 4:50 nerada spomínam. Celkovo bolo dekorácií za 3 veľké dodávky a priznám sa, už vtedy som sa bála upratovania. Výzdobu som si nakombinovala z rôznych agentúr, od každej som si požičala, čo sa mi páčilo. Celý piatok do ôsmej večera sme strávili v sále - družičky, sestry, sesternice, kamarátky a mali sme aj pánskych pomocníkov, nevraviac o Veronike z LK decoru, s ktorou som riešila kvietky. Každý sa niečím podieľal, každý jeden prispel svojou troškou a verím, že práve preto sme sa všetci aj na svadbe dobre cítili.

Na čo si najviac pyšná a čo hostia najviac chválili?

Som pyšná na svadbu ako celok, nielen na výzdobu a dekorácie, ktoré sú síce viditeľné na fotkách, ale najmä na tú atmosféru. A tú si hostia veľmi chválili. Lebo pravda je taká, že hoci sú niektoré výzdoby naozaj honosné a oku lahodiace, čo z toho, keď sa hostia (čo sú vlastne vaša rodina, príbuzní a priatelia, pre ktorých to všetko robíte) necítia na vašej svadbe dobre? Naopak, aj pri skomnej svadbe môžu mať ľudia tie najkrajšie spomienky na deň strávený spolu. Takže najviac som šťastná z atmosféry, ktorá na svadbe vládla. Spoločný nacvičený tanec s družičkami a družbami, zložená pieseň len pre nás, moja o 15 rokov mladšia sestra, ktorá mi čítala báseň šitú na mňa a manžela.. Na toto som pyšná ja.
Čo ma teší, je aj pozitívny ohlas na jedlo. Mali sme viac druhov menu, kvôli vegetariánom, vegánom a celiatikom na svadbe, ale top bolo predjedlo - kozí syr s orechmi, rukolou a medom.

Ako by si vyhodnotila váš svadobný rozpočet? Podarilo sa vám ho dodržať?
Od toho prvého základného, aký sme si dali, sme ho asi tak dvojnásobne prevýšili. Ale všetko bolo také skvelé, že neľutujem ani cent.

Bola teda svadba naozaj takou, akú si si predstavovala?
Bola ešte lepšia, než som si predstavovala. A nikdy by som ju nevymenila ani za ročnú dovolenku v Karibiku. Celý večer mnou lomcovali silné emócie a nechcela som tomu všetkému uveriť. Stále som si hovorila: Nie, nemôže to byť také skvelé, určite nám začne pršať. Nezačalo. Niekomu padne na hlavu ten záves na plafóne. Nespadol. Alebo deti zhodia ten veľký zlatý svietnik. Nezhodili. Začne búrka a vypadne nám elektrika. Nevypadla. Takže na otázku, či svadba bola taká, akú som si predstavovala, neskromne poviem: ,,Nie, bola lepšia.":)

Viac fotografií zo svadby Renátky a Tomáša:

Ďakujeme Renátke za skvelý rozhovor a prajeme veľa kreativity aj do manželského života!


Autor článku: Alžbeta Martišková / Fotografie: Lukáš Ronec foto.ronec.sk