Nevesta Monika: „Keď prišla tá otázka štvrtýkrát, zaviedol ma do mojej izby, kde bolo 300 červených ruží a pokľakol.“

Svadobná sezóna je v plnom prúde a každým dňom tu pribúdajú nové a nové fotky z vašich svadieb. Dnes sa však vrátime do minulého septembra a spolu s Monikou si zaspomíname na jej svadbu.

Kto sú Monika a Janko? Dievča zo Senca, ktoré si našiel chlapec z Malaciek. A keď sa povie, že protiklady sa priťahujú, tak si myslím, že u nás to platí na 100%.

Kedy a ako prišla otázka: vezmeš si ma? Tato otázka padla u nás 4x. Vždy v rôznych obdobiach a na rôznych miestach, takže až také jednoduché to so mnou zas nemal. A keď prišla tá otázka štvrtýkrát, zaviedol ma do mojej izby, kde bolo 300 červených ruží a pokľakol. Čo presne sa spýtal, si už až tak veľmi nepamätám, keďže mi tá vôňa ruží vyrazila dych… Odpoveď však bola tentokrát jednoznačná, vtedy dozrel čas.

Čo bol krok číslo jeden po zásnubách? Krokom číslo jeden bolo asi približné stanovenie dátumu svadby.

Začali ste hneď plánovať alebo ste prežívali také pokojné emotívne obdobie? Začali sme plánovať, ale veľmi pokojne. Vlastne sme v tom období, cca rok pred svadbou, obvolali a objednali tie najhlavnejšie veci, a za tým prišlo obdobie kľudu. Keďže môj manžel nie je veľmi svadbový typ, tak tieto veci viac-menej nechal na mňa. Len som sa ho vždy spýtala, čo si o tom myslí, čo on na to, ale odpoveď vždy prišla rovnaká: „Sprav si, ako sa to tebe páči“.

Aké boli reakcie okolia na to, že sa idete brať? Rôzne.. :), keďže náš 4 ročný vzťah bol taký pestrý a miestami taliansky. Ale povedali sme si, že my si budujeme spoločnú budúcnosť a je to rozhodnutie, ku ktorému sme obaja dozreli.

Svadba v kostole bola pre vás jasná voľba? Pamätáš si aj o čom bola kázeň? A čo sľuby, hovorili ste si ich spamäti? Svadba v kostole bola chvíľa, ktorá bola pre mňa samozrejmosťou, keďže som z rodiny, v ktorej sa viera žije. A Janko nemal na výber, keďže si ma chcel zobrať. 😀 Ale samozrejme to bolo aj z jeho strany slobodné rozhodnutie.

Kázeň si teda veľmi nepamätám. Bola som plná všetkých emócii, a celá omša a obrad boli pre mňa zážitkom. Náš priateľ kňaz nám povedal, aby sme si spravili malý ťaháčik na sľub. Ja som veľký trémista a Janko detto, ale zaťahákoval si iba on. Ten sľub som počula toľkokrát, že ho viem naspamäť, skôr bolo pre mňa ťažké pozerať sa v tej chvíli naňho a nerozplakať sa..

Na akú pieseň ste tancovali svoj prvý svadobný tanec? Janko nie je veľký tanečník, takže pred svadbou sme si zaplatili súkromného lektora. A keď nás tak videl spolu tancovať, vybral nám skladbu, ktorá by bola pre nás zvládnuteľná. Nám sa hneď zapáčila, takže nebolo o čom: „Kay Star – Rock and roll waltz“.

Aký program bol pripravený pre hostí? Mali ste aj nejaké špeciálne aktivity? Ja nie som veľmi na príliš organizovaný program, keďže už v rámci tradícii a klasického programu je toho dosť. Nechcela som, aby mali hostia dojem, že sú na akcii, kde pre nich stále niekto vymýšľa program. Skôr som sa zamerala na to, aby im nič nechýbalo.

Mali sme barmana, ktorý robil drinky a sweet table. Bola spravená aj foto stena, ale nejako sme to potom neznásilňovali, takže sme nechceli ani žiadne hry.

Ktoré momenty z toho dňa boli pre teba úplne najkrajšie? Asi cesta do kostola, to bol pre mňa emočný ohňostroj… A potom omša a rôzne časti z nej – keď sme sa prvýkrát videli pri oltári alebo sľub.

A i napriek tomu, že ja som ako slobodná nemala rada odčepčovačku, tak aj tá bola pre mňa zážitkom.

Boli ste aj na svadobnej ceste? Svadobnú cestu sme si vybrali asi týždeň po svadbe, kedy sa veci utriasli a mali sme už aj trosku kľud. Šli sme do cestovky a Dominikánska Republika bola jasná voľba. Od začiatku sme vedeli, že to bude nejaká exotika a stálo to za to…

Viac fotografií zo svadby Moniky a Janka:

Ďakujeme Monike za rozhovor!

---