Kategórie

Nevesta Miška: "Najkrajšie bolo, ako na mňa pred oltárom pozeral so slzami v očiach."

Každá nevesta je krásna, v tom sa určite zhodneme. Všetky tie pozitívne emócie, čo v tento dôležitý deň prežíva, sa odzrkadľujú aj v tvári. Krásny úsmev na všetkých svadobných fotografiách som si všimla aj u Mišky, ktorú som poprosila, aby sa s nami podelila o svoje dojmy zo svadobného dňa!

Najprv nám prosím predstav seba, aj ženícha - vlastne už manžela.
Som Michaela, mám 26 rokov a pochádzam z Bojníc. Môj, teraz už, manžel sa volá Vladimír, má 31 rokov a je z Prievidze.

Ako by si opísala vašu spoločnú cestu k svadbe?
Cesta k svadbe bola veľmi spontánna, úprimná a krásna. Zoznámili sme sa úplnou náhodou v nočnom klube v Prievidzi, pričom obaja sme v tom čase už žili v Bratislave. Preskočila iskrička a začali sme spolu randiť. Doteraz presne nevieme, kedy sme spolu začali naozaj "chodiť", vyvíjalo sa to samé a bolo to rozprávkovo krásne. Neskôr sme zistili, že chceme všetok svoj čas venovať jeden druhému a tak sme spolu začali bývať. Asi o 2,5 roka neskôr ma Vladko na moje narodeniny požiadal o ruku na Lomnickom štíte.

Aké boli vaše kroky po zásnubách? Ako prebiehal výber miesta a dátumu?
Po zásnubách sme ako prvé začali vybavovať matriku. Náš sen bola svadba na Bojnickom zámku, takže miesto obradu sme mali jasné už od začiatku. Dátum svadby sme však vôbec nevyberali podľa symboliky. 4. 7. 2015 sme si vybrali kvôli mojej svedkyni, ktorá sa práve vtedy mala vrátiť z Austrálie, kde žila a ja som veľmi chcela, aby bola na svadbe spolu s nami.

Výber miesta hostiny bol však už náročnejší. Chceli sme reštauráciu v Bojniciach, blízko zámku, aby sme po obrade mohli ísť všetci peši v sprievode priamo na oslavu, no a takých reštaurácii je málo... V jednej bola problémom kapacita, v ďalšej prístup a podobne. Miesto sme intenzívne hľadali asi mesiac, až nakoniec po odporúčaniach sme rezervovali miesto oslavy v podkrovnej banketke v Slávii.

Čo bolo pre teba dôležité – čo nesmelo v žiadnom prípade na svadbe chýbať?
Pre mňa bolo veľmi dôležité dobré jedlo a pitie. Na to som si zvlášť potrpela a objednala som aj najlepšieho barmana v okrese, ktorý miešal drinky. Samozrejmosťou bola dobrá kapela, keďže zábava na svadbe je veľmi podstatná. Výzdoba bola pre mňa tiež veľmi dôležitá a preto som zvolila veľmi veľa živých kvetov a pestrofarebnosť. Taktiež som sa inšpirovala candy barom, do ktorého som dala napiecť populárne makronky, cupcaky a aj perníčky.

Objavili sa pri príprave svadby aj nejaké prekážky?
Našťastie žiadne problémy s rodinou ani dodávateľmi neboli a mala som to šťastie, že poznám veľa známych, ktorí nám so svadbou pomáhali. Dá sa povedať, že všetci dodávatelia na svadbu sú našimi kamarátmi.

Prípravy svadby si si teda užívala? Čo najviac?
Prípravy na svadbu trvali asi pol roka, môj manžel mi plne dôveroval a celú organizáciu nechal na mňa. Spolu sme vybrali len fotografa, miesto svadby, svadobné menu a alkohol. Ostané drobnosti a detaily som vymýšľala ja. Najviac som si užívala vyberanie svadobných šiat, skúšku vizáže a plánovanie kvetov, ako aj celej výzdoby.

Kto ti pri prípravách najviac pomáhal a ako?
Moja hlavná pomoc bola moja mamina a svokra, im vďačím za veľmi veľa dobrých tipov a aj zrealizovaných vecí, ktoré by som bez nich nezvládla. Mamina vyrobila skoro všetky dekoračné vecičky, pozháňala foto rekvizity, menu karty, poďakovania, darčeky a svokra zabezpečila skvelú kapelu, vynikajúce víno, krásne oznámenia aj menovky.

Pre aké rady si si chodila sem na Moju svadbu? Pomohla ti táto stránka?
Stránka mojasvadba.sk ma veľmi inšpirovala, dozvedela som sa, aké rôzne štýly svadieb existujú, aké farebné kombinácie sú práve v trende, a narazila som tu aj na úžasné dievčatá, ktoré pridávali veľmi inšpirujúce fotoalbumy. Neskôr som vyskúšala aj dodávateľku perníčkov, ktorú som našla tu na MS a môžem ju ďalej len odporúčať. No a v bazári som kúpila šaty pre 4 družičky.

Ako prebiehal svadobný deň? Ako to vyzeralo u vás doma od rána?
Ráno som vstávala už o šiestej, vôbec sa mi nedalo spať a veľmi som sa tešila na všetko, čo ma čaká. Moja maminka mi spravila raňajky s kávou, ktorá rozvoniavala po celom dome. Už od rána bolo u nás veselo. Najskôr prišla fotografka a fotograf, potom prišli družičky a vizážista ich jednu po druhej upravil a až potom som bola na rade ja. Natočil mi vlasy a namaľoval ma tak, že keď som sa zbadala v zrkadle, tak som sa od šťastia rozplakala a musel ma nalíčiť znova. Bol to krásny pocit, cítila som sa veľmi krásna a šťastná. Pri obliekaní do šiat sme sa veľmi nasmiali, hlavne keď mi nevedeli zatiahnuť šnurovačku. Stres som nepociťovala žiadny aj vďaka tomu, že obrad sa konal až o štvrtej a my sme sa so ženíchom chceli vidieť prvýkrát až pri oltári v zámku.

Ako si si svadbu predstavovala a aká bola realita?
Pravda je, že svadbu som si nejako špeciálne nepredstavovala. Jediné, čo som si predstavovala bolo, ako budem kráčať k oltáru s ocinom a môj nastavajúci manžel sa bude na mňa pozerať so slzami v očiach. A presne to sa mi aj splnilo. Bol to krásny a silný okamih. Realita bola však ešte krajšia, ako som si mohla priať, vidieť v ten deň toľko šťastných ľudí, ktorí s nami oslavovali spečatenie nasej lásky, bol ten najkrajší pocit.

Viem že máš emotívne okamihy opísané v albume, ale skús jeden opísať aj teraz. Čo bolo úplne naj?
Naj bolo vidieť môjho manžela, ako sa na mňa pozerá so slzami v očiach pred oltárom a potichu mi šepká, že som najkrajšia na svete o on je najšťastnejším mužom. Ďalší okamih bolo vidieť môjho dojatého ocina pri gratuláciách, vtedy som sa rozplakala ako malé dieťa.

Ktoré prvky alebo momenty na vašej svadbe považuješ za "také vaše"?
Naše nefalšované boli emócie zachytené na fotkách. Ale inšpirovali sme sa aj internetom a chceli sme niesť farebné balóniky. Tie boli ešte v deň svadby nenafúkané a ja som ani len nedúfala, že sa mi podarí niekoho nájsť, kto ich nafúka a bude držať pred zámkom. Našťastie som mala skvelé družičky, ktoré to zariadili a moja kamarátka, ktorá pracuje na zámku ich spolu s kolegami nafúkala a sama ich rozdala pred zámkom. Skoro som odpadla od šťastia, keď som ju tam po obrade videla stať s toľkými balónmi.

Boli na svadbe aj nejaké prekvapenia?
Áno, pre manžela som dve prekvapenia pripravila ja. Prvým bol saxofonista, ktorý nám zahral a druhým bol latinsko-americký tanečník Mário s partnerkou, ktorí urobili neprekonateľnú atmosféru na svadbe, všetci tancovali a zabávali sa. Mne sa ušlo od manžela tiež prekvapenie: družbovia spolu mojím manželom a Máriom nacvičili tanec na pesničku od Bruna Marsa a po polnoci ho zatancovali. Bolo to úžasné a zimomriavky som vtedy mala hádam všade!

Keď si pozerám tvoje fotky, tak sa nedá prehliadnuť, že na každej máš krásny úsmev. Čím to bolo?
V prvom rade veľmi pekne ďakujem. Myslím, že to bolo tým, že som sa úprimne tešila a vychutnávala si každý jeden okamih toho krásneho dňa naplneného láskou - láskou k môjmu manželovi, k svojej rodine, a ku kamarátom. Mám totiž obrovské šťastie, že ich všetkých mám okolo seba.

Viac fotografií zo svadby Michaely a Vladimíra:

Miške ďakujeme a prajeme len to najlepšie do spoločných dní!


Autor článku: Alžbeta Martišková / Fotografie: najokamih.sk a BUBU

Reklama