Nevesta Miška: „Aj keď sme sa nezastavili takmer 24 hodín, bol to ten najkrajší deň plný lásky a úsmevov.“

Začiatky vzťahov sú niekedy naozaj netradičné a nečakané. Tak ako v prípade Mišky a Kamila. Svadba prišla po nečakanom a romantickom požiadaní o ruku. Snúbenci si svoju svadbu naplánovali do jemných tónoch béžovej v kombinácii s orchideami. A nechýbali ani slovenské tradície.

Kedy medzi vami preskočila iskra? Bola to láska na prvý pohľad?

S manželom sme sa spoznali v práci. Náš vzťah sa začal výlučne pracovne, dlho sme si dokonca vykali. Nestretávali sme sa však osobne, komunikovali sme cez emaily a telefón. Asi po roku prišlo k prvému osobnému stretnutiu a vtedy som si hneď povedala: „Fíha, aký fešák.“

O týždeň neskôr sme si dohodli pracovný obed, a manžel sa zaprisaháva, že v jednom momente som sa na neho pozrela tak inak, nie pracovne, a vtedy vraj preskočila iskra. Ja mu, samozrejme, doteraz hovorím, že si to namýšľa. Pravda je však taká, že odvtedy sme si pracovné obedy plánovali celkom často. Naďalej sme si však vykali. Bolo to celkom vtipné, až kým sme sa prvýkrát nepobozkali. Vtedy sme si potykali. 😀

Kto začal hovoriť o svadbe prvý?

O svadbe sme začali rozprávať približne po roku vzťahu. Kamil začal nenápadne vyzvedať, aký zásnubný prsteň by sa mi páčil, ale tá očakávaná otázka stále neprichádzala. Ani na spoločnej dovolenke v novembri, ako si myslela moja rodina, ani cez Vianoce, ani na nový rok. Začiatkom roka sa všade konajú svadobné výstavy, a napriek tomu, že zásnuby ešte neboli, bola som na ne veľmi zvedavá.

Chcela som tam ísť s kamoškou, aby som Kamila nevystrašila, že riešim svadbu skôr, ako ma požiada o ruku, a aby nemal pocit, že ho do svadby nebodaj tlačím. No ale keď sa spýtal, kam idem, nevedela som si vymyslieť nič dôveryhodné a musela som priznať, že sa chcem ísť pozrieť na svadobnú výstavu. Kamil ma ale milo prekvapil a povedal, že rád pôjde so mnou. Týždeň po výstave sme sa zasnúbili a za 8 mesiacov mali svadbu.

Ako dlho ste boli spolu, keď prišla otázka: „Vezmeš si ma“? A ako si spomínaš na tú chvíľu?

Boli sme spolu takmer rok a pol. Naše zásnuby boli veľmi romantické. V jednu januárovú sobotu sme boli vo Viedni, snežilo, mesto malo ešte vianočnú výzdobu. Po dobrej káve sme sa prechádzali malými uličkami, keď zrazu Kamil zastal, vyšliapal do snehu srdiečko, postavil ma doprostred, povedal mi krásne slová, čo pre neho znamenám, vytiahol krabičku s prsteňom a pokľakol do mokrého snehu. Bola som dojatá a na jeho otázku som odpovedala áno, áno, áno, áno. Štyrikrát!

Na začiatku plánovania sa najprv vyberá miesto hostiny, obradu a dátum… Bolo to tak aj u vás?

Presne tak, začali sme tým, že sme si určili miesto svadby. Na tom sme sa zhodli už dopredu, bol to Kursalon v Piešťanoch. Nádherné priestory, výborná kuchyňa, miesto na polceste medzi Trenčínom a Šaľou, odkiaľ pochádzame. Tak sme im zavolali, kedy majú voľný termín a zistili, že od mája do októbra sú všetky soboty už rezervované. Tak sme sa rozhodli, že svadba bude v piatok. Nakoniec sa to ukázalo ako výborný nápad. Všetci dodávatelia boli voľní a mali sme deň navyše na oddych.

Ako si si ty sama seba predstavovala ako nevestu? Aké si zvolila šaty, kyticu a doplnky?

Od malička som snívala, že keď sa budem vydávať, budem princezná. Preto som mala o šatách celkom presnú predstavu a po vyskúšaní zopár šiat som si ju aj potvrdila – veľká princeznovská sukňa, čipkové rukávy, odhalené ramená, dlhá vlečka. Presne takéto šaty som našla v kolekcii Pronovias 2016 a zarezervovala ich.

Lákali ma však ešte jedny šaty z kolekcie 2017, takže keď prišli v lete do salónu, išla som si ich vyskúšať. Keď som sa uvidela v zrkadle, zrazu som vedela, že TOTO sú ONY. Šaty, v ktorých sa budem vydávať. Boli trochu iné ako bola pôvodná predstava, avšak dokonalé pre mňa. Navyše mi sadli ako uliate bez akýchkoľvek úprav. Takže rezerváciu som presne mesiac pred svadbou menila.

Doplnky som chcela iba malé a nenápadné, aby vynikli šaty. Mala som iba malé náušničky a snubný prsteň. Kyticu som farebne zladila s výzdobou a zvolila som si moje obľúbené ruže a orchidey. Nápad na kyticu som si vygooglila a s pomocou šikovného majiteľa kvetinárstva doladila podľa predstáv.

Aké ste vybrali svadobné menu? Čo hosťom najviac chutilo?

Sme s Kamilom veľkí gurmáni, preto nám na výbornom jedle veľmi záležalo. Chceli sme zachovať svadobnú klasiku a podať ju v modernej verzii. Prvoradé však bolo vybrať jedlo, ktoré by mohlo chutiť každému. Žiadne príliš odvážne kombinácie a exotické potraviny.

Nakoniec sme vybrali kačaciu paštétu ako predjedlo, klasický svadobný domáci slepačí vývar, grilovanú bravčovú panenku v parmskej šunke a zemiaky s bylinkami ako hlavné jedlo. Ako dezert bola svadobná torta. Kuchyňu Kursalónu sme dobre poznali, preto sme vedeli, že bude hosťom chutiť. Prekvapivo najväčšie ódy sme počuli na predjedlo. Možno preto, že sa podávalo ako prvé a hostia boli naozaj hladní. 🙂

Čo z typických slovenských tradícií ste mali a čo, naopak, nie?

Mali sme čepčenie, ktoré bolo naozaj krásne a aj vtipné. Tiež sme mali rozbitie taniera pred hostinou, aj keď prevádzkar bol prekvapený, pretože väčšina párov to vraj už dnes nechce. V tomto sme ale tradiční.

Takisto ma Kamil pekne preniesol cez prah. Hostia nezabudli cinkotať lyžičkami „Polievka je málo slaná, nevesta je nebozkaná…“ Moje slobodné kamošky by mi neodpustili, keby som nehádzala kyticu, a na oplátku Kamil hádzal môj podväzok.

Nemali sme však odobierku nevesty. Tú som nechcela, príde mi to také umelé. Rovnako ako starejší. A našťastie ani únos nevesty sa nekonal. 😉

Na akú pieseň ste tancovali svoj prvý tanec a ako dopadol?

Na náš prvý tanec sme si vybrali pomalú akustickú verziu „Love me like you do“ od Ellie Goulding. Mesiac pred svadbou sme poctivo chodili do tanečnej školy a trénovali jednoduchú, ale veľmi peknú a elegantnú choreografiu. Na prvý tanec sme sa veľmi tešili. Trocha sme sa obávali, ako ho zatancujeme v tých veľkých šatách, ale dopadol výborne.

Čo sú tvoje NAJ spomienky na ten deň?

Najviac si spomínam, ako kráčam s ocinom uličkou k svojmu ženíchovi, všade naokolo stoja najbližší priatelia, rodina, všetci sa usmievajú. A na konci uličky čaká muž môjho života. Je to nádherný pocit, aj keď trvá iba chvíľočku. Priznám sa, že pred svadbou som si túto scénu predstavovala viackrát.

Myslela som si, že najkrajšie na tom bude tá hudobná pompéznosť svadobného pochodu, a predstavovala som si, ako pri prvých tónoch slávnostne vkročím do uličky. Paradoxne, v skutočnosti som hudbu vôbec nevnímala a ani neviem, či ten svadobný pochod hrali. Vnímala som len usmiate tváre, dojatého ocina a Kamila čakajúceho na konci uličky.

Vždy sa poteším aj spomienkou na môj príchod na sobáš, ako som z diaľky videla vonku postávať kamarátov, ktorí nám prišli zablahoželať. Veľmi ma to potešilo, prišli len kvôli nám, niektorí poriadne zďaleka. A čakalo ma tu aj prekvapenie. Niekedy pred svadbou som Kamilovi spomenula, že túžim ísť na sobáš dlhou uličkou a jemu sa tá naša zdala krátka, tak mi pred sobášnou miestnosťou dal natiahnuť červený koberec, po stranách ozdobený bielymi balónmi, po ktorom som prešla iba ja s ocinom. Bolo to veľmi milé, utajil to predo mnou až do poslednej chvíle.

Rada spomínam aj na naše svadobné fotenie, ktoré sme si veľmi užili. Fotili sme sa na hrade Beckov a v Piešťanoch na Kúpeľnom ostrove, a bolo veľmi milé, ako nás zastavovali cudzí ľudia, kývali nám, fotili si nás mobilom alebo prišli za nami a fotili sa s nami.

A samozrejme super zábava na oslave. Bavili sme sa až do rána, bola to super žúrka so všetkými, ktorých máme radi. Aj keď sme sa nezastavili takmer 24 hodín, bol to ten najkrajší deň. Plný lásky, úsmevov a pohody s našimi najbližšími.

Viac fotografií zo svadby Mišky a Kamila:

Ďakujeme Miške za rozhovor a prajeme jej všetko najlepšie v manželskom živote!

---