Nevesta Miška: „Sme spolu siedmy rok, tak sme svadbu zladili do znamenia sedmičiek, ktoré umocňuje 7 diamantov na mojej obrúčke.“

Miška a Filip sú klasici… Svoju svadbu si nepredstavovali ako výstrednú americkú rozprávku z filmov, ale ako radostnú rodinnú veselicu. Plánovali ju od mája do mája a zachovali aj rozprávkovú symboliku: brali sa po 7 rokoch, 7 deň v mesiaci a na obrúčke Miške svieti 7 diamantov…

Tak pekne od začiatku.. Kto sú Miška a Filip? Miška a Filip sú takí klasici… Nie sme veľmi na výstrednosti, skôr máme radi staré osvedčené veci ako tradičné hodnoty, veľkú rodinu, ozajstných priateľov a pravú lásku. A taký klasický je asi aj náš príbeh. Chodili sme spolu počas vysokej školy, obaja sme študovali na práve. Zoznámili sme sa cez internet, čo je tiež už pomaly nová klasika, no nie na takých tých zoznamkách. Chcela som si len nevinne kúpiť nejaké učebnice a získať zopár informácií od staršieho a skúsenejšieho. Nakoniec sme obaja našli to, o čom sme v tom momente možno ani nevedeli.

Ako a kedy sa Miška a Filip zasnúbili? Čo sa týka našich zásnub, nemám pre vás romantický príbeh, kde sa na brehu oceánu kľačí na kolenách. 😀 Zasnúbili sme sa v jedno upršané, májové, sobotné ráno, keď sa nám ani nechcelo vyliezť z postele. A môžem s vážnosťou vyhlásiť, že som to v ten moment ani trochu nečakala. Čakala som to skôr predtým. Boli nejaké náznaky a keďže môj Filip ma nikdy nevedel naozaj prekvapiť, lebo ho poznám za tie roky už lepšie ako seba, bola som už vo vysokom stave istoty, že sa schyľuje k zásnubám. Ale keď sa mesiac-dva nič nedialo, povedala som si, že som si to asi len vsugerovala. A vtedy využil moment prekvapenia…

Ako dlho ste svadbu pripravovali a aké boli predstavy? Svadba v máji bola jednoznačná voľba. Máj je podľa mňa ten najkrajší mesiac v roku! Máj je lásky čas, v máji sme sa zasnúbili, v máji mám narodeniny, v máji kvitnú najkrajšie kvety, tráva je najzelenšia a vzduch vonia láskou. No a dátum bol jednoznačne najkrajší v celom roku, veď sedmička je klasika. Tento rok sme spolu siedmy rok, tak sme svadbu zladili do znamenia sedmičiek, ktoré umocňuje ešte 7 diamantov na mojej obrúčke.

Svadbu sme plánovali asi pol roka, ale keďže som sa v tom čase pripravovala aj na dôležité skúšky, nejako som to nehnala do šialených príprav. Myslím, že môj už-muž ma nemusel ani veľmi krotiť, čo sa týka rozpočtu. Bolo to také prirodzené, na niektorých veciach nám záležalo viac, na iných menej. Moja predstava svadby bola najmä o tom, aby tam boli všetci ľudia, ktorých máme radi a aby som nemusela riešiť to, koho pozvať a nepozvať z kapacitných dôvodov… a to sa až na pár výnimiek aj podarilo! Najmä som nechcela riešiť veci, ako hovoriť rodine, že majú prísť bez detí a podobne. Podľa mňa svadba nie je súkromný ples, ale životná udalosť, pri ktorej by mala byť rodina a priatelia. A súčasťou rodiny sú starí, mladí, aj deti. A mám pocit, že aj vďaka tomu to tak dobre vypálilo. Bavili sa všetci až do posledného špunta.

Výber svadobných šiat je pre nevestu veľmi dôležitý. Ako prebiehal ten tvoj a aký typ šiat si si vybrala? No s mojím výberom svadobných šiat to bolo zaujímavé… Svadobné šaty boli asi prvá vec, ktorú som si vybrala, a to preto, lebo som bola z externých zdrojov vyplašená, ako neskoro je vyberať si šaty na májovú svadbu až v októbri. Však už bude všetko obsadené. Miška, vieš aký to je problém!!!??? Tak som nasadila "tour de vychytené bratislavské salóny“ a do dvoch týždňov som si zarezervovala šaty, nakoniec v úžasnom salóne v Šuranoch, ktorý veľmi odporúčam. Boli krásne, princeznovské, samý tyl a čipka, veľká sukňa a samozrejme korzet. Nemuseli ich na mňa ani upravovať, tak dobre mi sadli na prvý šup.

Celú zimu som svoje fotky zo skúšania obzerala sprava-zľava a na požiadanie prezentovala nadšeným kamoškám. A tak sa stalo, že sa mi obkukali ešte pred svadbou. Stratil sa „ten“ pocit. Preto som si povedala, že si na skúške 2 týždne pred svadbou vyskúšam ešte jedny, iné… Vzala som preventívne so sebou všetky dostupné družičky a spravili sme si z toho súčasť rozlúčky so slobodou. A dobre som urobila, lebo jednoznačne odhlasovali zmenu svadobných šiat za moje krásne, výnimočné a úžasné šaty, ktoré som si nakoniec vzala.

A čo tvoje družičky? Aké šaty ste im vybrali? Družičky som do rovnakých šiat nenútila, hoci som povedala, že sa mi to páči a potešila by som sa, keby sa zladili. V podstate sa ma spýtali na farbu a všetko si zabezpečili samé, čím mi ušetrili veľa námahy. Moja maminka im vyrobila super kvetinové náramky. Na svadbe boli ako krásne víly, zožali veľký úspech.

Som šťastná, že som mohla mať po svojom boku všetky svoje najlepšie kamošky. Chýbala mi len Aďka, ktorej sa nepodarilo prísť z Dominikánskej republiky, takže dúfam, že to oslávime dodatočne. Alebo na svadobnej ceste.

Aká bola výzdoba? Mali ste nejakú hlavnú tému, ktorej ste sa držali? A čo ste mali zladené? Výzdobu som riešila asi najviac, lebo bola v mojej réžii. Keď mi prišli prvé cenové ponuky, povedala som rezolútne nie, veď toto si viem urobiť aj sama. Trochu som to potom aj oľutovala, pretože času na prípravy bolo kvôli príprave na skúšky žalostne málo, ale v podstate to bola pre mňa určitá forma odreagovania sa. Veľa vecí som objednávala z Aliexpresu a podobne, ale zistila som, že aj pri cenách v rozmedzí 2 až 5 eur sa to postupne celkom nazbiera. Svadobné oznámenia sme si urobili sami a rovnaký motív sme použili potom aj na menovky, svadobné menu, zasadací poriadok, etikety na svadobné vínko a pálenku… Toto všetko sme zvládli sami.

Celá výzdoba sa niesla v duchu jemnej, jarnej romantiky a klasiky. Ja sa držím kréda, že v jednoduchosti je krása. Stoly sme vyzdobili ručne háčkovanými obrúskami od mojej starkej, svietničky na sviečky vyrobila moja mamina z jednoduchých sklených pohárikov z Ikey. Starký mi zas vyrobil malé čierne tabuľky na nápisy. Candy bar bol plný domácich koláčikov, od domácich veterníkov a šamroliek až po domáce makronky, ktoré sa pre túto príležitosť naučila vyrábať moja úžasná sesternica Majka. Veľmi mi pomohla moja mamina, ktorá sa do prípravy výzdoby úplne vložila a nakoniec by mi už potom bolo aj ľúto niekoho si objednať, keď som videla, akú radosť má z každej drobnosti. Dokonca aj jabloňové kvety na výzdobu boli jej nápad, a musím povedať, že geniálny!

Takže veľa ste si toho urobili a zabezpečili sami. Kto bol pri prípravách tvojou pravou rukou? Najviac mi určite pomáhala maminka, ktorá celé mesiace hromadila všelijaké drobnosti až sme tým mali zapratanú jednu celú miestnosť v dome… Myslím, že z toho mala ohromnú radosť, po svadbe bola potom normálne smutná, že už nemá čo robiť po večeroch. Veľmi mi pomáhala aj moja super kamoška Majka, ktorá bola strašne ochotná pomôcť, celé to so mnou prežívala. A hlavne som s ňou mohla riešiť čokoľvek bez toho, aby som mala pocit, že tak toto už naozaj preháňam.

Samozrejme, každý priložil ruku k dielu, naši nám pomohli s nákupom nápojov a koláčov, moja svokra upiekla neuveriteľné množstvo pagáčikov a starká zas zabezpečila toľko oravských korbáčikov, že to naozaj nebolo v ľudských silách spotrebovať. Veľkou pomocou boli aj moji bratia, bratranci a sesternice, ktorí pomohli s prevozom hostí, keďže väčšina bola ubytovaná mimo penziónu, kde sa konala veselica. Bratia nám pripravili príhovor, ktorý bol jedným z highlightov večera.

Ak by si mala vybrať jedného dodávateľa, s ktorým si bola najviac spokojná, kto by to bol a prečo? A čo, naopak, nebolo podľa vašich predstáv? Jednou z najlepších volieb pre našu svadbu bola naša svadobná torta. Neskutočne výborná, všetci ju chválili! Veľmi nám vyšiel aj výber DJ-a. Hoci to bolo tak trochu naslepo, lepšie sme vybrať nemohli. Naši hostia veľmi ocenili aj harmonikára, ktorý prišiel okolo 9-tej hodiny večer. Môj manžel je z juhu a tam harmonikári a všeobecne ľudová hudba na svadbách nie je taká žiadaná ako u nás na Liptove, ale o to viac si to užili a veľmi si pochvaľovali hlavne jeho hostia.

Rozmýšľala som aj nad programom pre deti, no potom som na to už nemala ani čas. Nakoniec sa zábava pre deti vyriešila sama a nad očakávania. Priateľ mojej kamarátky, Tomáš, vytiahol na svetlo svoje skryté kvality a priniesol balóniky, z ktorých deckám vyrábal na počkanie, čo si zaželali. Ani nemusím hovoriť, aký úspech zožal. Decká boli vo vytržení a rodičia mali viac času na zábavu.

Paradoxne, najviac námahy sme mali s výberom miesta pre svadobnú hostinu. Miesto bolo síce krásne, s výhľadom na naše milované Tatry, ale so službami sme spokojní neboli.

Čo bol pre teba najvydarenejší moment dňa? Bolo aj niečo, čo úplne nevyšlo? Ani neviem vybrať najvydarenejší moment dňa, pre mňa bol celý deň úžasný. Hoci pred svadbou podľa predpovede hlásili dážď na celý týždeň okrem soboty, bola som kvôli počasiu dosť na nervy. Nemali sme totiž náhradný plán na fotenie a celkovo som nebola veľmi stotožnená s predstavou upršanej svadby. Nakoniec sme počasie mali ukážkové a fotenie som si veľmi užila, keďže nás fotil náš kamarát Maťko. Myslím, že vďaka nemu to ani pre Filipa nakoniec nebolo také utrpenie, ako sa obával.

Trošku som nedomyslela načasovanie a družičky sa po česaní a nalíčení šli ubytovať alebo prezliecť domov, preto pri mojom obliekaní do svadobných šiat nakoniec bola len moja 10-ročná sesternica a šaty mi musela zapnúť fotografka. Ale inak sme všetko zvládli, obrad bol krásny aj vďaka mojej ďalšej sesternici Betke, ktorá nám ako svadobný dar zabezpečila krásnu hudbu v kostole. Bolo to také dokonalé, že si niektorí ľudia mysleli, že to nehrali naživo.

Strašne som si užívala aj zábavu po polnoci, keď už niektorí hostia poodchádzali a konečne sme sa mohli trošku aj my odviazať. Ale asi najkrajší moment bol, keď som sa v tom celom svadobnom víre na hostine zastavila a uvedomila som si, že je to presne také, aké som chcela: celá moja rodina a priatelia sa spolu úžasne bavia na počesť nás dvoch.

Viac fotografií zo svadby Mišky a Filipa::

Ďakujeme za rozhovor a želáme len to najkrajšie!