Kategórie

Nevesta Martina: "Družičkám a svedkom sme pri pozvaní rovno oznámili, že na svadbe budú v krojoch"

Svadba na ľudovú nôtu si získava medzi plánujúcimi pármi čoraz väčšiu popularitu. Dnešnou inšpiráciou je určite svadba Martiny a Viliama v horách a pri prezeraní fotografií vám určite napadne, že slovenské tradície a zvyky sú nádherné v každej dobe!

Tak na začiatok, kto sú hlavné postavy tohto svadobného príbehu?
Viliam a Martina. Maťka má 34 a Viliam 33 rokov. Pochádzame z Martina. Spoznali sme sa prostredníctvom našich známych cez internet, keďže nevesta žila od svojich 18tich rokov mimo Martin. Odchádzala som do Južnej Ameriky a hľadala niekoho kto mi požičia spacák. Viliam na túto moju prosbu zareagoval a naše prvé stretnutie bolo, keď som si pre ten spacák prišla. Vtedy by nás veru ani jedného nenapadlo, že o niekoľko mesiacov budeme pár a neskôr aj manželia a rodičia.

Po mojom návrate sme zistili, že máme rovnakú vášeň nielen pre cestovanie, ale aj pre hory a turistiku, a tak sme spolu začali chodiť po horách. Doslova nás spojili naše krásne Tatry. Spolu sme takmer tri roky a veru za ten čas sme toho dosť postíhali :-). Ja som momentálne na materskej dovolenke, máme 3 mesačnú dcérku Matildu a manžel pracuje v oblasti IT.

Prečo ste sa rozhodli pre ľudovú tematiku svadby?
Ja som bola asi jediná nevesta, ktorá nemala vôbec predstavu o tom, akú svadbu by chcela a v akom štýle by mala byť. Bezcieľne som si pozerala rôzne fotky zo svadieb, ale stále ma nič neoslovovalo. Vedela som, že chcem aby bola výnimočná, a aby sa na ňu ešte dlho spomínalo (taká som, obrovský detailista, ktorý robí všetko na 200 percent), ale to bolo všetko o mojej predstave.

Sedávali sme, teraz už s manželom, po večeroch pri vínku a rozprávali sa, aká by tá naša svadba mohla byť. Až z manžela vypadlo, že on by chcel ľudovú svadbu, keďže sú mu slovenské tradície blízke, no a ja som bez rozmýšľania povedala: „super, spravíme to tak.“

A čo všetko ste naplánovali a zabezpečili v ľudovom štýle?
Začali sme s výberom miesta. Nebolo to vôbec ľahké, pretože vhodných miest nebolo až tak veľa. Nakoniec sa nám podarilo objaviť miesto, takmer presne na pol cesty medzi Martinom a Bratislavou, ktoré bolo dokonalé.

Keď sme už mali jasnú predstavu, kde sa bude naša svadba odohrávať, začali sme detailne plánovať všetko potrebné (výzdobu, oblečenie pre nás, družičky a svedkov, výslužky a svadobnú tortu, pohostenie a celkový program).

Zdá sa mi, že aj svadobčania sa s vami zladili... Aké boli reakcie?
Družičkám a svedkom sme pri pozvaní rovno oznámili, že na svadbe budú v krojoch. Z toho, ako sme im túto radostnú novinu zvestovali, bolo jasné, že nemajú na výber. :) Manželov svedok, ktorý letel na svadbu z Ameriky, nemal čas zháňať kroj, tak sme mu ho požičali viac-menej na slepo a modlili sa, aby ho obliekol.

Svadobné fotenie ste absolvovali v Tatrách. Kedy to bolo?
Fotenie sme absolvovali už v júni, takže viac ako tri mesiace pred svadbou.

Aké bolo toto fotenie?
Fotenie sme si užívali plnými dúškami. Fotili sme dva dni. V prvý deň nám počasie vyvádzalo psie kusy, ale nakoniec dodalo fotografiám nezameniteľnú atmosféru. Na druhý deň už bolo počasie ako z katalógu a dokonale dotváralo scenériu v okolí vodopádu Skok a plesa nad ním.

V tomto oblečení sme boli stredobodom pozornosti. Zo začiatku sme sa trošku hanbili, ale nakoniec sme striedavo pózovali fotenia-chtivým turistom a našej fotografke Katke. :)

Obrad ste mali vonku, prečo práve toto miesto?
Miesto dokonale zapadalo do našej ľudovej témy. Bolo súčasťou koliby a keď sme ho zbadali, hneď sme vedeli, že svadba vonku je to pravé pre nás. S výzdobou bolo nakoniec krajšie ako sme si ho vedeli vôbec predstaviť.

Aké tradície sa na vašej svadbe dodržali?
Povedali sme si ÁNO, to je myslím dobrá tradícia. :) Ale teraz vážne. Keďže sa svadba konala v areáli koliby, vynechali sme odobierku, ktorú sme nahradili krásnym nástupom družičiek a družbou za zvuku trombity a gájd.

Namiesto rozbíjania taniera sme sa rozhodli pre hlinený krčah. Potom ma manžel preniesol cez prah do svadobnej sály. A aj keď to v pláne nebolo, jednou z tradícií, o ktorú sa postarali moji podarení bratia, bol únos nevesty. Nakoniec o polnoci sme mali nádherné začepčenie, ktoré nám pripravil miestny ľudový súbor Sielnica.

Na akú pieseň ste tancovali prvý manželský tanec?
Čechomor – Proměny.

Aké dobroty ste servírovali svadobčanom?
Vybrali sme kvalitné vínko od Juraja Zápražného, Domácu Slivovicu z Moravských sklípků, Dobré pivko, Buchty starej matere (moravské koláče, buchty, pagáče) a pečené prasiatko.

Na čo si bola najviac hrdá?
Bude to znieť možno ako klišé, ale hlavne na to, ako nám všetko do seba zapadlo. Že sme si dokázali v svadobný deň udržať skvelú náladu a stres z predchádzajúcich dní nás opustil. Na to, že sme si vybrali kvalitných dodávateľov, bez ktorých by svadba nebola taká skvelá. A hlavne výber hostí, ktorí si prišli svadbu užiť spolu s nami.

Ktoré momenty z toho svadobného dňa sa ti najviac vryli do pamäti?
Atmosféra bola taká uvoľnená, že ešte 30 minút pred obradom som debatovala v teplákoch s družičkami :). Keby nebolo našej skvelej kaderníčky, tak tú svoju svadbu asi nestihnem!

Určite to, ako ma ocko prvýkrát videl v šatách a bol taký dojatý, že mi dvakrát z hlavy zhodil partu a tak som striedavo objímala jeho a naprávala si vlasy aj tú partu :).

A ešte to, že som netrpezlivo bozkávala môjho manžela, keď sme si mali vymieňať obrúčky a dokonca ho presvedčila, že obrúčka patrí na pravú ruku..

Čo bolo podľa teba také TOP na vašej svadbe?
Tu by som si dovolila citovať svoju kamarátku; “Prekrásna svadba, čisté emócie a láska. Žiadne pózy, jednoducho tak, ako život v láske plynie...nádhera!” Takže TOP bola celá svadba a jej atmosféra.

Viac fotografií zo svadby Maťky a Viliama:

Ďakujeme za rozhovor a želáme veľa krásnych rodinných chvíľ!


Autor článku: Alžbeta Martišková / Fotografie: Katarína Pavlíčková - Fotozupka