Nevesta Martina: „Na romantickej hand-made výzdobe našej svadby som pracovala takmer každý deň.“

Našej dnešnej neveste, Martine, sa svadobná predstava vyplnila do bodky. Sen o krásnej, romantickej svadbe plnej tradícií a spokojných hostí sa stal skutočnosťou. Prípravy mala pevne v rukách a o jej kreativite svedčia aj fotografie nádhernej výzdoby v elegantnej zlato-ružovo-krémovej kombinácii, ktorú si vymyslela a vytvorila takmer úplne sama.

Aké boli vaše začiatky? Kedy ste začali skloňovať slovo svadba? Naše zoznámenie bolo nečakané. Mám to pred očami, akoby to bolo dnes. Počas štúdia na vysokej škole sme chodili do vedľajších krúžkov. On študoval individuálne, takže prvý rok som ani nevedela, že existuje. V druhom ročníku štúdia som ho uvidela na skúške a hovorím si: „Fíha, to je ale zlatý chalan.“ 🙂 Zakrátko sa ma spýtal, či môže prísť na doučovanie matematiky, a tak sme sa stretli na prvom, druhom, treťom… doučovaní a už bola ruka v rukáve. Ani neviem ako a prešlo 5 krásnych rokov, čo sme boli spolu. Potom sme postupne začali častejšie hovoriť o našej svadbe a predstavách o nej. Onedlho prišlo požiadanie o ruku a postupné plánovanie nášho svadobného dňa.

Ako prebehlo požiadanie o ruku? V jeden letný deň 25.6.2015 som sa s mojou najlepšou kamarátkou dohodla, že vybehneme spolu večer do mesta na kávu. Prišli sme do kaviarne, sadli sme si a ešte sme si nestihli ani objednať a už som počula známy hlas, ktorý na mňa volá: ,,miláčik“. V pozadí hrala pieseň od IMT SMILE – Vyvedený z miery, a keď som sa otočila, už kľačal na jednom kolene a žiadal ma o ruku. V prvom momente som nevedela, či je to skutočnosť, vôbec som to totiž nečakala.

Samozrejme, že som povedala ÁNO a nemohla som sa vynadívať na snubný prsteň. Bolo to v kaviarni, v ktorej sme boli prvýkrát spolu ako poďakovanie za doučovanie a oslava úspešne zvládnutej skúšky. 🙂 Nemala som ani tušenie, že niečo také plánuje, ale o to romantickejšie to bolo. Bola v tom zapletená aj moja kamarátka, ktorá ma mala takýmto spôsobom vylákať von. Ešte viac ma prekvapilo, keď som sa po čase dozvedela, že mi snubný prsteň dal vyrobiť na mieru a musím povedať, že ma dokonale vystihuje.

Aká bola prvá predstava svadby a ako to bolo vo finále? Čím sa líšila realita od predstavy? Krátko po zásnubách sme začali uvažovať o tom, akú veľkú svadbu si predstavujeme. Od začiatku bolo jasné, že to bude svadba v kostole, s tradíciami, ako sa patrí. Tie by na našej svadbe nemohli chýbať. Pri voľke počtu osôb sme museli brať ohľad aj na veľkosť sály, ktorú sme si vybrali. Našli sme kaštieľ v Dolných Ozorovciach, kde sa konala už nejedna naša akcia. Je to v podstate kultúrny dom, ale dispozične nám veľmi vyhovoval a bolo to jediné miesto, na ktorom som sa mohla kreatívne vyhrať a vykúzliť svadbu podľa svojich predstáv. Od detstva som snívala o jednoduchej, romantickej svadbe.

Keďže sme tam chceli mať všetkých našich blízkych a známych a naša rodina je dosť veľká, bolo veľmi ťažké urobiť zoznam hostí. Nakoniec sme skončili pri počte 80. Pri zábave takého počtu hostí rôznej vekovej kategórie je to však dosť ťažké. Okrem tradičného programu a tradícií (hra so zdvíhaním topánok, svadobný koč, čepčenie nevesty,…) sme si pre svadobných hostí vymysleli aj rôzne iné aktivity (rady do manželstva, odkazy, ktoré nám mohli zanechať vo fľašiach, ktoré si prečítame pri každom našom výročí svadby či svadobnú lotériu). Pre najmenších bol k dispozícii detský kútik, kde mali pripravené omaľovánky, bublifuky, pexesá z našich spoločných fotografií, cukríky a sladkosti.

V prvom rade sme chceli, aby sa hostia cítili dobre, boli dobre naladení a zabavili sa. Hneď po svadobnom obede sme všetci pristúpili k vypúšťaniu balónov prianí, kde si hostia na lístok pripevnený k balóniku napísali svoje osobné prianie alebo prianie pre novomanželov. Bol to pre nás naozaj krásny zážitok. Presne tak som si to predstavovala.

Pár týždňov pred svadbou sme sa venovali aj nácviku nášho prvého novomanželského tanca, ktorého choreografiu nám vymyslela naša Katka, za čo jej zo srdca ďakujeme. Aj keď nie sme profesionáli, Ed Sheeran nám svojou piesňou Thinking Out Loud skvele doplnil našu tanečnú choreografiu. Keď som tú pieseň počula hrať prvýkrát, hneď som vedela, že to bude ,,naša pieseň“. Spočiatku som si myslela, že popolnočný tanec ani neodtancujem, tak strašne ma po celom dni boleli nohy, ale s pár maličkými chybami sme ho nakoniec zvládli.

Jediné rozhodovanie spočívalo v tom, či si na svadbu zavolať profesionálneho svadobného kameramana alebo dať prednosť domácemu videu. Nakoniec sme zostali pri domácom videu a vôbec to neľutujeme. Aj keď nie je v najlepšej kvalite, je tam zachytený celý priebeh svadobného dňa a to nám postačuje.

Hľadanie tých správnych dodávateľov býva na začiatku chaos, ak sa v tom úplne neorientuješ. V čom ste mali hneď od začiatku jasno a prečo? Predstava nášho svadobného dňa bola od začiatku jasná. Vedeli sme, kde sa bude svadobný obrad a hostina konať, aký šéfkuchár na nej bude variť, aká kapela na nej bude hrať, ktorá fotografka nám svojím fotoaparátom zachytí tie najkrajšie okamihy nášho svadobného dňa. O zábavu a koordináciu celej svadby sa postaral starejší a čarovnú atmosféru v kostole nám svojimi anjelskými hlasmi vytvorili speváčky z „Malých Hostí“.

Výber miesta a dodávateľov bol teda celkom jednoduchý, už bolo potrebné len všetko v predstihu rezervovať, čo sa našťastie podarilo. A prečo sme si vybrali práve ich? Mali sme možnosť sa s nimi stretnúť už predtým, ako sme ich oslovili. Musím povedať, že všetci boli skvelí a tvorili zohratý tím. Aj nespomenutým účastníkom ešte raz za všetko srdečne ĎAKUJEME.

Prečo ste sa rozhodli pre hand-made výzdobu? Urobila by si to tak znova, alebo to bolo náročné? Ako dlho to trvalo? Nechceli sme luxusnú svadbu niekde v reštaurácii, ale chceli sme sa na nej podieľať sami a urobiť si ju podľa svojich predstáv. Približne rok pred svadbou som začala hľadať nápady a inšpirácie, v akom ponímaní sa naša svadba bude niesť. Pri výbere farieb som zvolila ružovo-krémovo-zlatú kombináciu a postupne som začala nakupovať materiál a doplnky v týchto farbách.

Na hand-made výzdobe som pracovala skoro každý deň pár hodín a postupne sa intenzita tvorivosti stupňovala. Keď som už mala jasnú predstavu, čo chcem vytvoriť, bolo potrebné nakúpiť a pripraviť potrebný materiál a to bola asi najdlhšia fáza celého procesu. Samotná výroba už šla hladko, na mnohých veciach sa podieľali aj členovia rodiny.

S výzdobou sály sme začali 4 dni pred svadbou a boli to tie najdlhšie a zároveň najkrajšie prípravné dni, ktoré som si naplno užila. Aj keď to bolo náročné, pre mňa to bola práca snov. Ak by som mala vrátiť čas, určite by som sa tak rozhodla znova a nič by som nemenila. Možno by som sa zamerala viac na detaily, ktoré som nestihla doladiť.

Čo všetko si si robila sama, prípadne s malou pomocou? Skoro všetko, ale samozrejme s malou pomocou. 🙂 Začala som s tvorbou svadobných oznámení, pozvánok, menoviek a ďakovných kartičiek. Zvolila som si jeden jednoduchý ornament, ktorý som používala ako potlač na všetko.

Ako darček pre svadobných hostí som chcela niečo typické, čo ma vystihuje a čo im nebude ležať niekde v zásuvke. Keďže zbieram bylinky rôzneho druhu, lepší darček ako bylinkový čaj som si pre hostí nevedela predstaviť. Dámy teda dostali balíček bylinkového čaju a páni pohárik domáceho medu. Pre deti som vyrobila korálkové náramky s ich menami a v detskom kútiku mali pripravené omaľovánky a hry.

Na dozdobenie výslužiek a fliaš s domácou pálenkou som použila pečať s naším priezviskom a jemne som ich dozdobila. Ako vázy a svietniky mi poslúžili vínové fľaše a fľaše z limonády, ktoré prešli menšou úpravou a skončili v zlatom prevedení. Z našich spoločných fotografií som vytvorila fotostenu v rámoch obrazov, ktorá krásne dopĺňala celý priestor.

Najviac času mi asi zabrala príprava svadobnej lotérie – výroba stieracích žrebov. Každé jedno políčko sa muselo niekoľkokrát zatrieť farbou. Pre hostí bolo v lotérii pripravených množstvo okamžitých výhier a tri hlavné ceny. Aj výroba papierových ruží na fotostenu trvala istú dobu a chcelo to istú dávku zručnosti. Drevené dekorácie, etažéry na zákusky a torty som si nechala vyrobiť u môjho uja a dodatočne som ich nafarbila a dozdobila.

Ostatné doplnky ako pom-pomy, návleky na stoličky, stuhy, záclony, banketové sukne a svietniky som si do svojej zbierky dokúpila. Pri skladaní 250 ks pom-pomov sa vystriedala celá rodina. Jediné, na čo mi nezostal čas, bola kvetinová výzdoba, tak som túto prácu prenechala na odborníkov a bravúrne sa o ňu postarali v kvetinárstve sonnie.decor.

Nastali na vašej svadbe aj neočakávané momenty? A momenty, ktoré si očakávala, no aj tak ťa prekvapili svojou intenzitou? Určite som na svadbe neočakávala, že sa do rôznych pripravených aktivít zapoja skoro všetci svadobní hostia. Bola som veľmi milo prekvapená, keď som videla, ako všetci vypisujú rady do manželstva, zanechávajú nám odkazy, priania a vo veľkom kupujú svadobné žreby.

Veľký úspech mal pripravený degustačný stolík, pri ktorom sa stretávalo hlavne mužské osadenstvo. Na degustáciu sme mali pripravené rôzne druhy domáceho páleného, ktoré sme za našu dobu chodenia stihli vypáliť. Čerešničkou na torte bola terkelica z roku 1985, ktorá padla ako prvá.

Aj pripravený fotokútik s rekvizitami bol úspešný, vystriedalo sa pri ňom veľké množstvo ľudí. Okrem toho sme mali pre svadobných hostí pripravené aj prekvapenie – karikaturistu, ktorý nám prišiel na pár hodín vyplniť program. Musím povedať, že pán karikaturista mal veľmi veľký úspech, až nad moje očakávania. Niektorí z hostí čakali aj hodinu v rade, len aby sa stihli dať nakresliť a mohli si portrét vziať so sebou domov na pamiatku.

Každý jeden okamih svadobného dňa bol čarovný a naplno som si ho užila. Verím, že sa svadobní hostia na našej svadbe cítili dobre, zabavili sa a odniesli si so sebou len príjemné pocity a pekné spomienky.

Viac fotografií zo svadby Martiny a Ľuboša:

Martine ďakujeme za rozhovor a prajeme len to najlepšie!

---