Nevesta Mária: „Snívala som, že pôjdeme do kostola v pešom sprievode, pretože ako dieťa som stála pri ceste, keď išla nevesta.“

Reálne svadby

27. nov 2018
Alžbeta Kovárová
Dominik Roth

Mária si vysnívala peší pochod do kostola, aby tak možno vytvorila niekomu nezabudnuteľný okamih, ako sa to stalo kedysi jej, keď jej zakývala nevesta a od detstva na to nezabudla. Svoju svadbu si spolu s Metodom organizovali aj za pomoci svojich priateľov a rodiny, ktorí priložili ruku k dielu a vytvorili tak krásny svadobný deň. A prečo na hostine nemohli chýbať buchty? To sa dozviete v rozhovore… 🙂

Kde a ako ste sa zoznámili? Bola to láska na prvý pohľad? Zoznámili sme sa na florbale, kde ma zavolal náš spoločný kamarát. Pri pozývaní sa ešte smial, že si tam nájdeš muža, uvidíš. Ale láska na prvý pohľad to asi nebola, možno na druhý :).

Čo bolo vo svadobnom komikse o tom, ako ste sa spoznali? Komiks sme dostali ako dar od našich priateľov. Zoznámili sme sa teda na florbale, po ktorom sme chodievali do jedného pubu v Ružinove. Metod býval v Dúbravke, ja v Rači. Bývala som v Bratislave asi mesiac, takže kde je Dúbravka, som vôbec netušila. Metod chodieval domov občas Uberom. Z Ružinova ma zavážal Uberom do Rače s tým, že to má cestou domov.

Aj som mu to verila dlho. Až neskôr som zistila, že to vlastne vôbec nemá cestou. Mal to vlastne pekne naokolo. Trošku neskôr sme sa stretli partia z florbalu v meste na jahodových dňoch a vtedy sa Metod odvážil ma pozvať von. A tak to cele začalo.

Akú svadbu si si vysnívala? Čo nesmelo chýbať a prečo? V prvom rade sme chceli, aby sa všetci bavili a boli šťastní, čo verím, že sa nám podarilo. Ak mám konkrétne pomenovať, na čo sme dávali veľký dôraz, tak to bol asi fotograf. Snívala som, že pôjdeme do kostola v pešom sprievode a aj to nám vyšlo. Ako dieťa si spomínam, ako som stávala pri ceste, keď išla nevesta.

Dodnes si pamätám, ako mi raz jedna zakývala. Veľmi to vtedy pre mňa znamenalo. Počas celého dňa sa nám jednoducho plnili všetky sny. Dlhšie sme premýšľali, aký dar dáme našim hosťom. Zhodli sme sa na fotokútiku, pretože každý si odniesol domov plno fotiek. Bol to veľmi dobrý vyber. Hostia ešte dostali aj malé balíčky s cukríkmi M&M, keďže sú to iniciálky našich krstných mien.

Aké miesto hostiny ste si vybrali a prečo? Ako ste ho doladili do TOP formy? V tejto sále mala svadbu aj moja sestra a páčila sa nám priestorovo aj tým, ako bola vybavená. Cely rok som si lepila svoj svadobný diár s nápadmi a postupne sme si s už manželom tie veci dávali dokopy. Preberali sme, čo sa nám páči a čo nie. Naša teta kvetinárka nám urobila výzdobu úplné podľa obrázkov, kamarátka zase celý candy bar podľa nášho pinterest albumu, kamarát vyrobil stojan na zasadací poriadok.

Moje slobodné priezvisko je Buchtová, tak nám tety napiekli pečené lekvárové a tvarohové buchty. Bratranec a sesternica s rodinou hrajú vo folklórnej skupine, ktorá nám spievala pred domom, kostolom aj pri odčepčení. Každý nám pomáhal a vznikol z toho jeden krásny celok. Naozaj, naša výzdoba bola výsledkom práce našich rodín a priateľov. Bolo úžasné to pripravovať spolu. Dokonca poslednú noc som strávila so sestrami a sesternicami u nás doma, všetci naši muži zase u brata v byte. Veľmi sa mi to páčilo, bola to taká moja posledná dievčenská noc.

Obrad v kostole má svoje čaro a sem-tam sa vyskytne aj niečo vtipné, milé alebo veľmi emotívne. Mali ste niečo z toho? Omša pre nás znamenala najviac z celého toho dňa. Ak by sme si mohli niečo zopakovať, tak určite by sme si vybrali ju. Mali sme jasné slnečné počasie, kostol bol krásne presvetlený. V kostole nám hral na organe manželov brat, ktorého doplnil aj mládežnícky spevokol. Veľmi silný zážitok mám aj z toho, ako ma otec odprevadil k oltáru. Na tvári bol smutný a pred oltárom ma silno objal. Veľmi sa z nás samozrejme tešil aj teší. Počas celej omše sme cítili taký pokoj a radosť a bola pre nás veľmi emotívna.

Čím si ťa získali tvoje svadobné šaty a ako si ich vyberala? Vedela si posúdiť, čo sa ti hodí a čo nie? Pôvodne som si chcela dať šaty ušiť. Že pobehám pár salónov a vyskúšam, aký typ šiat sa mi hodí. Ale keď som vstúpila do salónu LuluAnna, vedela som, že odtiaľ bez šiat neodídem. Majú presne ten typ šiat, aký ma vystihuje a aký sa mi páči. Boli to prvé šaty, ktoré som si tam vybrala. Moje sestry a kamarátky sa naraz zhodli, že toto si ty a iné si nevieme na tebe ani predstaviť. Úžasné bolo aj to, že som mala extra zapínaciu sukňu len do kostola, ktorú som si jednoducho odopla a mohla som sa ľahko hýbať. V kostole som tak vyzerala trošku honosnejšie. Vybrala by som si tie šaty opäť.

Keď si takto už po nejakom čase spomeniete na vašu svadbu, čo sa vám prvé pripomenie? Určite omša a naše Áno. Ale aj to, že sa naše rodiny spolu zabavili a boli šťastní.