Nevesta Lenka: „V živote som nepočula krajšie slová a v tej chvíli som sa do neho druhýkrát zamilovala.“

Reálne svadby

10. máj 2017
Alžbeta Martišková
Róbert Galik - portréty v kaštieli, Zuzana Debnárová - ostatné portréty a svadobná hostina

Čaro jesennej svadby si dnes môžete vychutnať v rozhovore s nevestou Lenkou. Priznala sa nám, že menila štýl z vintage na romantický a napriek prebdeným nociam, bol jednoducho prvý pohľad na výzdobu nezabudnuteľný!

Kedy, ako a kde si vás dvoch našla láska? Spoznali sme sa na výške. Zo začiatku to bolo iba kamarátstvo. Chodili sme na chaty, obedy, oslavy s kamarátmi/spolužiakmi, a tak sme sa viac a viac spoznávali. Pamätám si, že na jednej chate som si, môjho už teraz manžela, začala viac všímať. Chcela som s ním stráviť čoraz viac času. A keď sme hrali stolný futbal, tak mi strašne začalo vadiť, že nie som s ním v tíme.

Vtedy som si uvedomila, že začínam k nemu niečo cítiť. Vyhľadávala som jeho spoločnosť čoraz častejšie. Ešte aj na doučovanie som k nemu chodila, aby som s ním mohla tráviť čas. A na jednej chate, po veľa alkoholu sa mi priznal, že by chcel byť viac ako len kamarátom. Mňa to strašne potešilo, a tak začal náš príbeh, ktorý pokračuje až do teraz.

Ako ste sa zasnúbili, bolo to prekvapenie? Áno, zásnuby boli prekvapením, aj keď sme o nich už veľakrát hovorili. Prišli nečakane v decembri. Pamätám si, že týždeň pred zásnubami som si všimla, že môj manžel sa na mňa veľmi zvláštne pozeral, no vôbec som si to nespojila s tým, že by mohli prísť zásnuby. Zatiaľ, čo ja som bola v sprche, môj manžel zapálil sviečky po byte, bolo ich neskutočne veľa. Doteraz neviem, ako to stihol. Prichystal šampanské s jahôdkami.

A na spodku pohára medzi jahôdkami sa ukrýval prsteň. Veľmi ma to prekvapilo. A v tej chvíli si kľakol a požiadal ma o ruku. Neskôr mi prezradil, že mal prichystanú reč, no bol taký nervózny, že to nedokázal zo seba dostať. To bolo pre mňa najmilším prekvapením, keďže môj manžel nebol nervózny ani pri štátniciach. No neskôr mi prezradil, čo mi chcel povedať a v živote som nepočula krajšie slová a v tej chvíli som sa do neho druhýkrát zamilovala.

Akú svadbu ste si vysnívali? Čo bolo pre vás pri výbere kľúčové? Naša predstava svadby najskôr bola v štýle vintage a hlavne sme chceli, aby bola v prírode, nie v meste. Čiže kľúčové pre nás bolo miesto hostiny. A keď sme boli na obhliadke v Bašta Pajštún, tak sme boli očarení a hneď sme vedeli, že svadobná hostina sa bude konať tam. Je to neskutočné miesto, krásna príroda, ešte aj zvieratká tam majú. No ako čas utekal, čoraz viac som si začala uvedomovať, že chcem romantickejšiu výzdobu, a tak všetko, čo už sme mali nakúpené, našťastie toho nebolo veľa, sme nepoužili. Môj manžel z toho nebol nadšený, a kto by aj bol, ale keď videl, že to je to po čom túžim, tak nebol proti tomu.

Čo bolo výhodou jesennej svadby? Jednoznačne sfarbené lístie. Keď som hľadala miesta na fotenie portrétov a videla som jesenné svadby, tak som bola unesená. Neskutočne to krásne vyzerá na fotkách. No samozrejme, je veľmi ťažké odhadnúť dátum tak, aby listy boli už sfarbené a aby svietilo slnko a nebolo také pochmúrne jesenné počasie. Jeseň sme si tiež vybrali kvôli tomu, že som alergik, a tak svadba na jar neprichádzala do úvahy.

Ako si si vysnívala svoju vizáž? Čo sa týka vizáže, tak to bolo skôr tak, že ona si našla mňa 🙂 . Raz som si pozerala album jednej nevesty na mojasvadba.sk a strašne sa mi zapáčilo, ako mala spravený make-up. Tak som sa rozhodla jej napísať a ona mi odpísala. Nemala som nad čím rozmýšľať, a tak make-up som mala vyriešený. A účes som si vybrala podľa fotky z internetu. Ťažšie bolo nájsť niekoho, kto ten účes spraví. Moja predstava svadobných šiat bola, aby boli predovšetkým čipkované.

Skúšala som šaty v rôznych mestách: v Bratislave, v Trnave, v Hlohovci a v Banskej Bystrici. Všetci mi vraveli, že nie je dobré, keď skúšam toľko šiat, lebo potom sa nebudem vedieť rozhodnúť. No mne v hlave utkveli iba jedny, ktoré som skúšala v prvom salóne, v ktorom som bola. Jednoducho som sa do nich zamilovala. No bohužiaľ, mali ich iba v ivory farbe. A ja som chcela samozrejme v bielej. Tak som sa rozhodla, že si ich dám ušiť, no nedopadlo to dobre a nakoniec som tie šaty našla v Brne. Takže sme museli ísť na otočku do Brna a tam sme ich aj kúpili.

Čo na vašej svadbe považujete za najviac vydarené? A naopak, čo nebolo úplne podľa vašich predstáv? Najviac, na čo som pyšná, bola výzdoba. Vôbec nechápem, ako sa mi podarilo vytvoriť takú romantickú výzdobu. Lebo ako som hľadala inšpirácie na internete, tak samozrejme z každej svadby sa mi páčilo niečo iné. Ja som tiež mala svoju predstavu, no nebola úplná, teda som vôbec netušila, ako to nakoniec dopadne.

Ale keď ma manžel zdvihol na ruky a vošli sme do sály, tak som nemohla uveriť. Bola som nadšená, nevedela som sa vynadívať. A čo sa nám ešte vydarilo, bola organizácia. Všetci vedeli, čo majú robiť, kam majú ísť. To bola ďalšia vec, kvôli ktorej som bola na nás pyšná, že sme ju zvládli, nakoľko to bola prvá hostina, ktorú sme organizovali. A hlavne nezabudnem na podporu môjho manžela. Myslím si, že iní chlapi by to dávno vzdali. Keďže týždeň pred svadbou sme dva dni spali dokopy iba tri hodiny, kvôli výzdobe. Veľa vecí ako darčeky pre hostí, menovky, srdiečka vo výzdobe boli hotové veľmi neskoro, lebo samozrejme všetci mali čas, aj keď mali mesiac na výrobu.

Darčeky pre hostí a menovky nám pokazili a museli sme ich prerobiť alebo nahradiť. No našťastie všetko dobre dopadlo a ja som si uvedomila, že sa môžem na môjho manžela vo všetkom spoľahnúť. Jediné, čo nebolo podľa mojich predstáv, bola výzdoba kostola, lebo žiadna ani nebola. Aj napriek tomu, že sme do kostola deň predtým priniesli organzy, aby boli na laviciach aspoň mašličky, no oni ich tam nedali. Netuším z akého dôvodu a dosť ma to mrzelo. To je asi jediné, čo nám nevyšlo.

Ako takto z odstupom vnímaš vašu svadbu? Čo sa ti najviac vrylo do pamäti a často na to spomínaš? Aj keď od svadby ubehlo už pol roka, tak stále som z nej nadšená. Sem-tam sa samú seba prichytím ako spomínam na svadbu, aká bola úžasná a že všetko bolo podľa predstáv. Veľmi rada myslím na fotenie portrétov, fakt sme si to užili. Dokonca ešte dnes od hostí, čo boli na svadbe počúvam, aká bola nádherná, že na krajšej svadbe ešte neboli. A vychvaľujú si jedlo a koláčiky 🙂 . A čo sa mi najviac vrylo do pamäti? Určite okamih, kedy sme si povedali svoje Áno, prvý svadobný tanec a čepčenie.