Nevesta Veronika: „Vždy som si myslela, že zásnuby musia byť po dlhých rokoch chodenia, randenia a spoločného bývania, ale on ma riadne prekvapil.“

Reálne svadby

3. okt 2017
Alžbeta Martišková
Marko Erd photography

Veronika si myslela, že svojho drahého bude raz musieť sama požiadať o ruku, ak sa chce vydať, no nakoniec ju on prekvapil zásnubami v mrazivom februári. Dátum svadby si vybrali v znamení Veronikiných osudových čísel a naplánovali si romantickú svadbu v štýle vintage. Nevesta bola naozaj očarujúco krásna a určite môže byť skvelou inšpiráciou!

Ako ste sa zasnúbili? Splnilo to tvoje očakávania a po akom čase to prišlo? Zásnuby? Tak krásne a nečakané. Boli na moje narodeniny, 7. februára v nedeľu ráno, obaja sme boli po prežúrovanej noci, on s kamošmi po ochutnávke vín a ja som bola s maminou na babskej jazde. Ráno ma zobudil s obrovskou kyticou 26 ruží, mala som 26. Keďže to boli narodeniny, tak mi vôbec nedošlo, že to bude mať aj pokračovanie… Povedal mi: „Rýchlo vstávaj, obliekaj sa, ideme na obed a spraviť pár foto", ako hocikedy inokedy, keď mal chuť fotiť (je fotograf).

Smerovali sme do Modry, pýtala som sa, kam ideme a že najprv fotky, potom dáme obed. Tak sme išli do vinohradov k domčeku, kde sa točilo Búrlivé víno, je tam kľud, prostredie krásne… Spravili sme zopár fotiek, avšak cítila som, že nie je vo svojej koži, ale pripisovala som to tej ťažkej noci. Zrazu povedal: "Chyť mi foťák, musím ísť cikať", tak som mu nadávala, keďže bol február, či je to nutné a či už nemôžeme ísť, že sa vyciká v reštaurácii, pretože mi je zima.

Tak ja teda chytám foťák, opieram sa o múrik a zrazu vidím, ako predo mnou kľačí, drží krabičku a v nej sa prsteň ligoce. Spýtal sa, či sa stanem jeho manželkou a ja namiesto odpovede „áno“, som odpovedala, či mu šibe a či sa zbláznil. Tak otázku zopakoval a ja som teda povedala, že samozrejme, že áno. Bol to krásny deň, myslela som, že snívam, on totiž vôbec nie je na takéto veci. Myslela som, že žiadať o ruku budem musieť ja jeho. Prišlo to po relatívne krátkom čase, tvorili sme pár dva roky. Vždy som si myslela, že zásnuby musia byť po dlhých rokoch chodenia, randenia a spoločného bývania, ale on ma riadne prekvapil.

Ako ste začali plánovať svadbu? A čo bolo asi prvé, čo ste na svadbu mali? Svadbu sme začali plánovať len v januári, teda skoro rok po zásnubách. Iniciátor som bola ja, nie, žeby som sa chcela čím skôr vydať, ale cítila som to tak. Asi 2 mesiace po zásnubách sme si kúpili byt, dokončila som vysokú školu, tak mi prišlo prirodzené, že už je teda čas aj na svadbu. Dátum sme viac-menej vybrali podľa obsadenosti reštaurácie, chceli sme leto, september neprichádzal do úvahy kvôli práci, máj bol priskoro, keďže bol už január, v júni už nejaké rodinné oslavy boli, tak jedine júl a august.

Vybrali sme 22.7.2017, pre mňa magické čísla, 7.2. mám narodeniny, mám dve sestry a tie sú narodené 27.7. a 7.12. Celý život ma tieto čísla sprevádzajú, tak teda sme si povedali, prečo nie. Hneď ako bol vyriešený dátum, tak som začala vybavovať vizážistku, pretože som chcela jednu konkrétnu. Mala som obrovské šťastie, lebo bola obsadená, ale pár dní pred tým, ako som jej volala, tak jej tento termín niekto zrušil, takže vysnívaná vizážistka bola zajednaná.

Mali ste vybraný koncept svadby? Napr. do akého štýlu, či farby budete ladiť svadbu? Veľmi sa nám páči štýl „vintage“, tak bolo rozhodnuté, máme radi všetko také prírodné, biele, ja milujem ružovú a ružové hortenzie a manžel to nechal na mňa. Samozrejme, všetko som s ním diskutovala, veľakrát som dala na jeho názor a spravila som dobre. Výzdobu som sa snažila robiť sama, preto mi najviac pomohli inšpirácie z mojasvadba.sk a tiež všetky nevesty, ktoré tam prispievajú, za to som veľmi vďačná, pretože bez toho by nebola naša svadba taká dokonalá.

Veľmi sa mi páčili tvoje "žlté družičky". Šaty si vyberali samy alebo to bol tvoj nápad? Áno, družičky boli "mega"! Boli pre mňa skutočné prekvapenie. Vedela som, že budú rovnakej farby, len som netušila akej, ani aký strih šiat zvolia, proste nič. Bol to krásny pocit zbadať ich v tých nádherných žltých šatách. Bol to taký „wow efekt“, keď sme sa na seba všetky spoločne pozerali s otvorenými ústami. Šaty im šila mamina jednej družičky, takže žiadne tuctové družičkovské šaty sa nekonali. Každá družička si dala ušiť šaty podľa svojho typu postavy, prispôsobili si to, ako chceli, aby sa cítili hlavne pohodlne.

A čo tvoje šaty? Pre aké si sa rozhodla a ako prebiehal ich výber? Šaty som si našla asi v treťom salóne. Veľmi som túžila a obdivovala šaty vo Wedding Avenue, pre mňa tam mali tie najkrajšie šaty zo všetkých, všetky boli dokonalé. A tie moje… Hneď, ako sme vošli do salónu, som sa pri nich pristavila, že tieto sú nádherné, nikdy pred tým som ich nikde nevidela, nemali ich na žiadnej foto, myslím, že predo mnou ich mala len jedna nevesta. Ale Veronika (z Wedding avenue) mi hneď povedala, že to nie sú šaty pre mňa, lebo sú veľmi veľké.

Začala som skúšať, mamina so sestrami a kamoškou odpadávali takmer zo všetkých, ale ja som stále nevedela. Potom Veronika hovorí, že keď chcem, nech si teda vyskúšam aj tie veľké, že keď ich odkúpim, tak mi ich prerobia a prispôsobia na moju postavu. Tak teda skúšam a stále som nebola presvedčená, že sú to ony, keďže mi nesedeli, boli veľmi široké, dlhý trup… Ale moje srdiečko vedelo, že to sú ony! Tak som ich teda kúpila! 5 mesiacov mi viseli doma v skrini, stále som váhala, hľadala iné šaty, čakala som na júl, na skúšku, kedy ich už upravia.

Dočkala som sa, išla som do salónu, keď to zbadala pani krajčírka, reakcia bola: „fúúúha, neviem, či to dáme“, samozrejme, ja hneď v strese, ale Veronika mi povedala, že čo sľúbila, to dodrží a budem spokojná. A tak sa aj stalo, keď som prišla po ne a vyskúšala si ich, myslela som, že odpadnem, sadli na prvýkrát dokonale. Boli úžasné. Bol to presne ten pocit, po ktorom som túžila! Boli moje a len pre mňa. Bol to náročný proces, ale stálo to za to.

Máš nádherné vlasy! Krásne ti vynikla farba v rozpustenom účese… Nerozmýšľala si aj nad iným účesom? Aké boli rozpustené vlasy z hľadiska praktickosti? Samozrejme, že som rozmýšľala aj nad vypnutými vlasmi, také účesy som mala vyhliadnuté už dávno. Lenže našla som si šaty, ku ktorým sa vyslovene pýtali rozpustené vlasy. Každý jeden účes je podľa mňa dosť podobný, s pár odlišnými detailmi, avšak dá sa urobiť či už z hustých alebo riedkych vlasov, z kratších alebo dlhých vlasov. Keďže mám husté aj dlhé vlasy, tak som si povedala, prečo túto moju výhodu nevyužiť a nedať si rozpustené.

Aj tak ich nosím najradšej rozpustné, síce rovné, ale to nevadí, hlavne rozpustené. Doma ma odhovárali, že bude teplo, že sa v nich uvarím, ale išla som si za svojim. Vlny mi síce neskôr počas dňa padli, ale s odstupom času aj tak tvrdím, že mať rozpustené vlasy bolo dobré rozhodnutie a neľutujem. Jedine to, že som nemala po ruke gumičku a nemohla ich po polnoci vypnúť, ale tak, zvládla som to.

A na záver nášho rozhovoru, aké sú tvoje obľúbené svadobné momenty? Môj najkrajší svadobný moment bol v kostole tesne po tom, čo sme sa stali manželmi, keď bolo po prvom bozku, tak sme si sadli na stoličky a pozerali sme sa jeden na druhého a v tom mi on so slzami v očiach, ale s úsmevom na perách povedal, že konečne som jeho žena, že je veľmi šťastný, že som len jeho… Ach, doteraz mi idú slzy, keď si na to spomeniem…