Nevesta Erika: „Dodnes počúvame, aká bola naša svadba úžasná. To je na tom všetkom to magické. Osláviť svoju lásku s ľuďmi, ktorých ľúbite.“

Erika a Marcel svoju svadbu plánovali rok a pol dopredu a podarilo sa im to naozaj skvele. Svadba sa niesla v príjemnom jemne folklórnom štýle s krásnym osvetlením, ľudovou hudbou a s výzdobou tvorenou bielymi kvetmi. Skvelou inšpiráciou pre Vás môžu byť aj darčeky, ktoré Erika pre svojich blízkych nachystala.

Ako si sa zaľúbila do svojho muža? Haha, no nedá sa povedať, že to bola láska na prvý pohľad v krásnom prostredí a romantickou hudbou v pozadí… Spoznali sme sa na opekačke a on sa mi pokúšal prepáliť podrážku na teniske žeravým uhlíkom. Môj milovaný muž je veselá kopa a zabáva vždy celú partiu, a to sa mi na ňom páčilo (a ešte jeho krásne láskavé hnedé oči). Na prvom rande som sa doňho zamilovala až po uši, mala som pocit, že ho poznám večnosť. Niekde v srdci som tušila, že je to muž, s ktorým chcem zostarnúť…

A ako sa on zaľúbil do teba? Tak, na túto otázku neviem odpovedať a tak som sa ho opýtala. Citujem: "Láska, už po prvom rande som šiel domov s pocitom, že ťa musím znovu vidieť! Vieš, že na začiatku som bol len chlapec, ktorý hľadá frajerku, až po čase som sa pri tebe stal mužom, ktorý chce ženu."

Kedy a ako sa to začalo schyľovať k svadbe? A prišla aj osudná otázka? Ako si to vnímala? Po štyroch rokoch sme spolu začali bývať a tak spontánne prišlo k téme svadba. Začali sme dosť netradične. Najprv sme zajednali fotografa, sálu, hudbu, ale prsteň stále nikde… Moje očakávania boli také, že ma vezme niekam na vyhliadku, kopec, najlepšie na Lomničák a tam pokľakne. V skutočnosti to bolo u nás doma a bolo to krásne, intímne, dojímavé. Keď pokľakol a opýtal sa ma, či budem navždy jeho, bolo mi úplne jedno, kde sme. Moja nočná mora bola, že to urobí v reštaurácii alebo niekde, kde bude veľa ľudí, takže som veľmi spokojná.

Plánovanie svadby dá určite zabrať, čo bol najväčší oriešok pre teba? Tým, že sme začali riešiť svadbu pomerne skoro, rok a pol vopred, mali sme dosť času na všetko. Najväčší problém bol so zasadacím poriadkom. Vyskladať ho tak, aby boli všetci spokojní. Zistili sme, že pri počte 66 ľudí sa to dá len ťažko (naozaj obdivujem nevesty, ktoré majú oveľa viac hostí, pre nás už tento počet bol maximum).

Ďalším orieškom bolo skĺbiť naše predstavy s tradíciami. U nás je zvykom, že ženích príde po nevestu, vymenia si svadobné chleby, dostanú požehnanie od rodičov, krstných rodičov, prípadne aj starých rodičov a ide sa do kostola. Z kostola sa vracia domov – zaniesť požehnanie tam, kde sa bude bývať a až potom do sály. Ja som chcela, aby sme sa prvýkrát videli až v kostole.

Nakoniec sme urobili kompromis, ktorý neľutujem, pretože tá chvíľa, keď sme si šli vymeniť chlieb, bola tá najsilnejšia a najkrajšia z celého dňa. Obaja sme mali slzy očiach. Dokonca aj teraz, keď si na to spomeniem, mám husiu kožu… Požehnanie sme mali len jedno, a to pred sobášom, z kostola sa šlo hneď zabávať. Kompromis sa dá nájsť vždy. Hlavne, aby boli spokojní mladomanželia, ale aj rodičia, vďaka ktorým sme tu a máme im byť za čo vďační.

Čo špeciálne si si pripravila pre svojho muža, hostí a družičky? Od začiatku som mala v pláne niečím Marcela prekvapiť. Keďže si zvolil dreveného motýlika, drevené hodinky boli jasnou voľbou. Bolo úžasné pozerať na fotky, kde číta list, ktorý som mu napísala, aký šťastný bol, keď otvoril krabičku s hodinkami. 

Pre družičky som pripravila miesto pozvánky taštičku s mnou vyrobeným mydlom, náramkom a kartičkou: pôjdeš mi za družičku? Svedkyňu som chcela od ostatných odlíšiť, tak som dala uviazať rovnakú kytičku ako som mala ja len v menšom (tú som zároveň využila aj na hádzanie). Pre hostí sme mali ako poďakovanie magnetky a minislivovičku.

Mali ste viacero svadobných fotení, prečo a v akom štýle sa niesli? Náš fotograf Pavol Delej (mimochodom, nielen ten najväčší profesionál vo svojom obore, ale aj úžasný človek, bez ktorého by náš deň nebol taký dokonalý), prišiel za nami až z Bardejova. S mužom sme sa zhodli, že zo svadby odchádzať na fotenie rozhodne nechceme a aj tým, že fotiť sme sa chceli na Súľovských skalách, na ktoré výstup nie je až taký jednoduchý, sme zvolili posvadobné fotenie.

Preto Pavol prišiel už v piatok večer, aby sme mohli ísť do skanzenu kysuckej dediny na folk fotenie. Obaja sme za tradície a tento štýl fotiek sa nám veľmi páči. V sobotu bola svadba a nedeľu sme mali vyhradenú na Súľovské skaly. Kým sme sa však vyštverali hore, obloha sa zatiahla a v pozadí sa začalo blýskať. Z 2-hodinového fotenia sa teda stalo polhodinové a na spiatočnej ceste sme parádne zmokli. "Nevadí, o to viac si to budete vážiť", skonštatoval fotograf a mal pravdu.

Vyskytli sa počas svadobného dňa nejaké neočakávané momenty, ako ste ich zvládli? Jeden taký bol, ale to sa dalo čakať, že nebude všetko tip-top. Nedopatrením sa poprehadzovali pri jednom stole menovky, a tak hostia na tabuli videli, kde približne sedia, no pri stole to bolo opačne. Prvý moment som nevedela, čo robiť, no povedali sme im nech si teda sadnú tak, ako im pasuje. Keď nejde o život, nejde o nič. Na atmosfére a dobrej nálade to nič nezmenilo. Inak sme nemali žiaden časový plán, takže nám všetko šlo tak prirodzene a teda neboli žiadne stresy, že niečo nestíhame.

Aké sú také tvoje najobľúbenejšie spomienky na svadobný deň? Celé tri dni od piatkového fotenia v skanzene po nedeľné fotenie na Súľove v nás zanechalo množstvo krásnych spomienok. Nedá sa povedať, že táto bola tá naj. Všetky sú nezabudnuteľné a krásne. Či už keď sme sa videli prvýkrát alebo tie motýle v bruchu pri prvom tanci. Keď sme odchádzali do kostola, pred domom nám začal súbor Kelčovan spievať "Zbohom ostávajte mamičkine prahy", kedy som nedokázala zadržať plač.

Bolo úžasné, ako som sa šla fotiť s družičkami. Toľko smiechu a dobrej nálady – báječné. Vlastne, každé fotenie bol zážitok. Pali totiž dokáže aj s obyčajného fotenia spraviť neobyčajný zážitok. To, ako sa po čepčení s nami hostia chceli odfotiť – cítili sme sa vďačne, bolo to ako droga, vidieť ľudí tancovať a baviť sa. Dodnes počúvame, aká bola naša svadba úžasná. To je na tom všetkom to magické. Osláviť svoju lásku s ľuďmi, ktorých ľúbite.

Viac fotografií zo svadby Eriky a Marcela:

Erike ďakujeme za rozhovor a prajeme všetko dobré do spoločného života!