Nevesta Dominika: „Najvtipnejšie bolo, keď sa ženích pri prvom tanci zaplietol do závoja“

  • 8. mar 2016

Detaily robia svadbu nezabudnuteľnou… Dominika určite detailistka je, všimnite si vyšité iniciály na šatách či obrúsku. Ako prežívala svadobný deň a prípravy, sa dozviete v dnešnom rozhovore.

Sympatický, mladý pár… Ako ste sa k sebe vlastne dostali? Čo vás spojilo a ako ste sa dopracovali až k svadbe?

Keďže sme obaja z malého mesta, poznali sme sa z videnia ale stretli sme na ozajstnej dedinskej zábave (áno, ešte to existuje :)) a tak začala klasická, tisíckrát opočúvaná cesta o tom, ako sme spolu začali chodiť, bývať a tak ďalej. Chodili sme spolu asi 3 roky, keď sa rozbehol okolo nás kolotoč so svadbami – no a predstavte si ženu, ktorá keď vidí ostatné nevesty, nepredstavuje si aj samu seba. A predpokladám, že to isté sa stalo aj u manžela, keďže sme sa o rok zasnúbili. Celkom neromanticky poznamenal, že mu už nič nebránilo, tak načo čakať.

Ale musím povedať, že napriek tomu, že som tušila, že to príde, veľmi ma prekvapil – požiadal ma o ruku v strede skúškového! Kto by to bol vtedy čakal?! Šli sme sa prejsť do parku ako zvyčajne a zrazu pokľakol – no a bolo to! Vôbec si nepamätám, čo mi presne povedal, bola som totálne v šoku, rozplakala som sa ako malá a nevedela som zo seba vydať ani hláska. Tak som iba prikývla. Asi to stačilo.

Vaša svadba mala dosť jasne definovaný koncept: tmavomodrá – pásikavá – s príchuťou mora… Čo vás viedlo k tomuto výberu a mali ste aj iné alternatívy?

Veľmi dlho som premýšľala nad farbami a celkovou výzdobou, riešila som aj populárnu jutovo-čipkovú výzdobu. Najprv som mala takú predstavu, že na stoloch budú háčkované dečky, veľa sviečok a lúčne kvety, ale veľkú rolu v tom zohral výber miesta – myslím, že lúčne kvety sa do kaštieľa nehodia. Priestory boli svetlé a krásne samé o sebe, veľa nepotrebovali, a keďže milujem tmavomodrú s bielou a manžel ju schválil, tak bolo rozhodnuté. Je to síce menej používaná farba na svadbách, tak sme jej našli jemnú doplnkovú staroružovú farbu. No a tie hviezdice.. Vybrala som ich jednoducho preto, že ich mám rada. Nie je za tým nič viac.

Dôležitým krokom pre dokonalú svadbu je určite výber miesta. Čo hralo dôležitú rolu pri tom vašom?

V okolí Topoľčian, kde sa konal obrad v kostole, nie je veľa alternatív. Chateau Appony bol na zozname a keď sme tam vošli, úplne nás očaril. Dostavil sa presne ten pocit, že "toto je ono". Čisté, jemné a všade na nás dýchal taký nenútený luxus. Personál bol čerešničkou na torte, profesionálne jednanie, všetko zabezpečili rýchlo a bez akýchkoľvek problémov počas celých príprav a svadby. Ak by som sa mala rozhodovať znova, idem zasa tam!

Ďalšou kapitolou sú jednoznačne šaty… Ako si vyberala tie svoje?

Šaty sú to, čo v prvom rade definuje nevestu. Moja úplne prvotná predstava boli ľahké a splývavé šifónové šaty, ale keď som to povedala manželovi, zamietol mi to, vraj nevesta má mať širokú sukňu. A keďže som sa chcela páčiť hlavne jemu, tak som začala hľadať. Podmienky ako hladké, matné a určite ramienka alebo rukávy, výstrih na chrbte a žiadny korzet, nebolo jednoduché splniť. Do salónov som šla skôr preto, či sa náhodou do nejakých nezaľúbim. Ani náhodou. Jediné, ktoré sa mi páčili, boli šaty značky Cymbeline, ale stále som mala pocit, že im niečo chýba a bolo by potrebné ich upraviť, a to som tiež nechcela.

Zašla som teda za mojou krajčírkou, ktorá mne a mamine ušila už kopec šiat a opísala som jej čo si predstavujem. Vraj bez problémov. A tak sa začala polročná cesta k mojim dokonalým šatám. Len materiál mi zháňala asi 4 mesiace. Ale ten pocit keď sa to kúsok po kúsku skladá priamo na vás. Vyjadrovala som sa ku každému detailu – vrecká, aplikácia, dĺžka vlečky… Šaty pred svadbou videla iba moja mamina a každému sa páčili, vraj to boli šaty presne pre mňa.

Čo alebo kto bol pre vás jednoznačne naj dodávateľ a prečo?

Neviem sa rozhodnúť. Naozaj! Každý z nich odviedol profesionálnu prácu na úrovni, akú sme si predstavovali. Mali sme rok na prípravy, takže sme si dali s výberom načas a s každým sme sa osobne stretli a vyjasnili si, aké máme presne požiadavky. V Chateau Appony bolo všetko tip-top, fotograf a kameraman boli absolútne fantastickí, ich práca hovorí za všetko. Kapela aj Dj bavili ľudí až do rána, kočky na čepčenie spievali z plného hrdla, až sa nám tisli slzy do očí a koláče boli chutné a krásne, no a vyzerali sme super. Naozaj si nevyberiem. 🙂

Aké boli tvoje a manželove top momenty príprav a potom aj svadobného dňa?

Prípravy boli celkom náročné, lebo sme sa nechceli vidieť pred obradom, ale chystali sme sa na rovnakom mieste. Manžel so svojou rodinou boli v kaštieli prví a po ich odchode sme nabehli my – ja, moja mamina a družičky a fintili sme sa. Vďaka fotografovi aj kameramanovi bola atmosféra uvoľnená, popíjali sme si šampanské a fotili sa. Celkom idylka a aj sranda.

Potom ma na obrad viezla jedna družička a cestou sme si uvedomili, že nemám kyticu, tak sme sa museli vrátiť, chvalabohu sme mali ešte časovú rezervu. Ale môj "panebože, idem sa vydať" moment bol, keď som sedela v aute pred kostolom a čakala, kým bude ženích vnútri, aby som mohla vystúpiť. Vtedy som si celá vyčančaná uvedomila, že už je to tu.

Čo sa týka top momentu ženícha, iba mi tak sucho odpovedal: "však ako si prichádzala". Ja ešte dodám, že ma videl až pri oltári a dokonca predtým ani nevidel moje svadobné šaty, ani na fotke. Ja by som od zvedavosti omdlela!

No a ako celý deň prebiehal?

Harmonogram dňa sme mali veľmi precízny. Rok pred svadbou som ho vtĺkala do hlavy všetkým zúčastneným. Ráno sa šiel pripravovať a fotiť do kaštieľa ženích so svojím svedkom. Ja som sa medzitým krášlila u kaderníčky a vizážistky. O hodinu už ženích musel byť preč, pretože som ho obsadila ja s mojimi družičkami a maminou (iba ona vedela, ako sa obliekajú moje šaty), obliekli sme sa, vypili si šampanské, pofotili sa a potom som šla domov, kde som chvalabohu mala čas a niečo som zjedla.

Potom som čakala, kým všetci budú pred kostolom a vyrazila som aj ja s družičkou, ktorá ma viezla. Čakala som ešte v aute, lebo pred nami bola ďalšia svadba, a keď konečne boli všetci na mieste, ukázala som sa ja, ocino ma odviedol k oltáru a dal mi hore závoj.

Obrad prebehol hladko, potom gratulácie, počas ktorých nám hrala kapela, a pokým svadobčania nastupovali do autobusu, fotograf s nami cvakol zopár momentiek a všetci sme veselo išli na hostinu. Tam nás privítali a išli sme sa veseliť. Program bol klasický. Príhovor mal pripravený môj ocino, aj polievka bola málo slaná.

Zatancovali sme pripravený tanec, ktorý sme poctivo cvičili a nakoniec sme ho aj tak celý pobabrali – čo bolo aj najvtipnejšie, pretože ženích sa zaplietol do závoja.. 🙂 Tak nám to teraz radi ľudia pripomenú – vraj inak by to bolo príliš dokonalé.

Viac fotografií zo svadby Dominiky a Petra:

Ďakujeme za rozhovor a prajeme len to najkrajšie do spoločného života!


Autor článku: Alžbeta Martišková / Fotografie: Tomáš Záhumenský

Komentáre

    Pridaj príspevok

    Najčítanejšie články
    Výročia svadby – ako sa nazývajú a aká symbolika sa v nich ukrýva?
    Výročia svadby – ako sa nazývajú a aká symbolika sa v nich ukrýva?
    Svadba a korona: Aktuálne podmienky pre svadby
    Svadba a korona: Aktuálne podmienky pre svadby
    18 tipov na svadobné dary, ktorými mladomanželov potešíte
    18 tipov na svadobné dary, ktorými mladomanželov potešíte
    13 najobľúbenejších svadobných zákuskov. Stihli ste už ochutnať všetky?
    13 najobľúbenejších svadobných zákuskov. Stihli ste už ochutnať všetky?
    60 inšpiratívnych tipov na ceny do svadobnej tomboly
    60 inšpiratívnych tipov na ceny do svadobnej tomboly
    Všetko, čo potrebujete vedieť o zmene dokladov po svadbe
    Všetko, čo potrebujete vedieť o zmene dokladov po svadbe