Nevesta Janka: „Pár mesiacov pred svadbou sme si s druhou nevestou vymenili miestnosť.“

Reálne svadby

20. feb 2018
Alžbeta Martišková

Janka svoju svadbu prežila skoro ako princezná… Na zámku! Pár mesiacov pred svadbou si vymenila svadobnú sálu s nevestou, ktorá mala svadbu v rovnaký deň. Zrazu bolo treba zmeniť celú výzdobu! Ale ako Janka hovorí: "veci sa pre niečo dejú"!

Ako by si opísala váš vzťah? Aké ste osobnosti a ako vám to spolu ladí? Ako keby sme boli „ z jedného cesta“ :-). Sme si veľkou oporou v každodenných situáciách, ale aj v ťažkých, ktoré nás postretnú. Poznáme sa už dlhé roky, v máji to bude 14 rokov, čo sme spolu, z toho rok už ako manželia. Ako sa hovorí, rozumieme si už len z pohľadu očí.

Aká bola vaša predstava svadby? Moja predstava o svadbe sa menila každú chvíľu. Jedno sme však vedeli určite, naša svadba musí byť taká, na ktorej sa budú hostia dobre zabávať, smiať sa a dlho na ňu spomínať. Miesto sme si chceli zvoliť také, ktoré nám je obom blízke, viažu sa na ne spomienky, miesto, ktoré dýcha históriou, príbehom, emóciami, je výnimočné a kde sa budeme vždy radi vracať.

Keďže sme obaja Zvolenčania, o inom meste ako Zvolen, sme ani neuvažovali. Miesto, kde dnes zámok The Grand Hotel Vígľaš stojí, poznáme už z našich detských čias, staré ruiny zámku sme často navštevovali už ako žiaci. Voľba bola preto jasná. Popravde, nie sme veľmi zástancami tých klasických reštauračných zariadení, chceli sme miesto, ktoré má svoje čaro. Sme radi, že sme náš svadobný deň mohli osláviť práve tu, na tomto, pre nás magickom mieste a vždy, keď ideme okolo, sa tam radi zastavíme.

Svadbu sme mali v úzkom kruhu rodiny a priateľov do 40 ľudí. Každému sme sa tak mohli plnohodnotne venovať a zabaviť sa s nimi. Niektoré tradície sme obišli ako napr. odobierku a veľa nových vecí sme si zase pridali, čo u nás na svadbách nie je zvykom. Dostali sme veľa pozitívných reakcií, čo nám len potvrdilo, že sme urobili dobre.

Zvláštna situácia nastala, keď sme si pár mesiacov pred svadbou s druhou nevestou, ktorá mala svadbu na zámku v ten istý deň ako my, vymenili miestnosť. Ja som zatúžila po Anjou Court, ona po mojej čisto bielej sále. V tom okamihu zrazu všetko nabralo úplne iný smer, zmena svadobnej výzdoby, kvetinových aranžmánov, jednoducho, úplne všetko. Cukrárky, dekoratérky sa museli zrazu „prepnúť do iného módu“ a všetko poňali doslova kráľovsky. Aj svadobné video nám urobili tak, akoby to bola kráľovská stredoveká hostina. Skvelé!

Akú výzdobu si si predstavovala a ako si priložila ruku k dielu? Z pôvodnej verzie, ktorá mala byť minimalistická, nesúca sa vo farbách bielej, zlatej a púdrovo ružovej, s visiacimi baldachýnmi a kryštálovými lustrami, bola nakoniec úplne iná. Ladila sa do priestoru, kde dominoval grandiózny krb, ručne maľovaný strop či freska, znázorňujúca hostinu kráľovského rodu. Aspoň na chvíľu sme sa tak autenticky presunuli v čase a priestore.

„Veci sa jednoducho pre niečo dejú“, a preto si myslím, že to takto malo byť. Dlhé roky sa venujem organizácií eventov, pri organizácií našej svadby som sa cítila ako „ryba vo vode“. Peťo mi dal plnú dôveru vo všetkom, pretože vedel, že to bude krásne. Som prehnaná detailistka, absolútna perfecionistka. Všetko musím šperkovať. Veľa vecí, ktoré sme na svadbe mali, som poctivo vlastnoručne vyrábala, ako napr. tlačoviny, menovky na koláčiky, tabuľu „welcome“ (7 dní pri tom presedieť nebola veru žiadna sranda), visačky na dvere, svadobné vešiaky, pre detičky do detského kútika, zasadací poriadok, menu kartičky, tlačený program, kartičky s vreckovkami na slzičky šťastia a množstvo iných vecí.

Postupne som každý večer niečo vyrobila a keď som s tým nebola na 120% spokojná, prerábala som to dovtedy, kým to nebolo dokonalé. Mňa našťastie takéto veci neskutočne bavia a beriem to zároveň aj ako relax. Ale prebudiť sa o 3h ráno, že ešte musím toho toľko vyrobiť a nestíham, už asi nechcem :-).

Čo bolo pri plánovaní najťažšie alebo vám zabralo veľa času? Určite svadobná výzdoba a kvety. Zabralo mi to nielen veľa času, ale aj energie. Beriem to však pozitívne a ako ďalšiu životnú skúsenosť. Mňa plánovanie veľmi bavilo, z každej vybavenej veci sme sa obaja veľmi tešili. Organizáciu celej svadby sme si zabezpečovali sami – od miesta, pozvánky, výzdoby, cez výber svadobného menu, hudby, svadobného programu; boli situácie, kedy to bolo veľmi náročné a stresujúce, ale vedela som, že cesta je síce ťažká, no ten výsledok bude nádherný. A to ma posúvalo ďalej.

Aká bola tvoja predstava o sebe ako neveste? Aké šaty si chcela a ako si ich doplnila? Priznám sa, že počas svadobných príprav som navštívila len 1 svadobný salón, vyskúšala som si len trojo šiat. Ako som sa tak pozerala v salóne do zrkadla, stále som mala taký zvláštny pocit a žiadne šaty nespĺňali moju predstavu. Ten zlomový okamih prišiel, keď pani zo salónu povedala druhej neveste: „v týchto vyzeráte úžasne, tieto si nevesty často požičiavajú“.

Zostala som ako obarená. Pomyslenie, že sa mám vydávať v požičaných šatách, v ktorých už niektorá nevesta prežila svoj najkrajší deň, v šatách, v ktorých sa budú po mne ďalšie nevesty vydávať, v šatách, ktoré nie sú jedinečné a určené len pre mňa, bolo pre mňa zrazu nepredstaviteľné. Rozhodla som si dať šaty ušiť presne podľa mojich predstáv a k tomu som doladila dlhý 3-metrový závoj, po ktorom som vždy túžila. Keď sme neskôr pozerali naše svadobné fotografie, tak sme skonštatovali, že ešte aj tie šaty úplne zapadli do tej našej zámockej svadby. A ako nevesta som porušila aj tieto dve tradície “niečo požičané“ a “modré“ :-).

Tak klasicky sa už pýtam, ktoré okamihy svadobného dňa mali pre teba to výnimočné čaro? Výnimočné čaro mal náš „First look“. Keď som ho čakala schovaná za hradbami zámku, kým príde so zviazanými očami a prvýkrát ma uvidí pekne nalíčenú, učesanú a v mojich svadobných šatách, ktoré predtým nevidel. Nezabudnem, ako Peťovi vtedy vyhŕkli slzičky. Druhý výnimočný okamih bol príchod do kostola a obrad. Počas obradu sme sa stále smiali, mali sme od rána skvelú náladu. Ten deň sme si poriadne užili.

Ak by si mohla, zopakovala by si si ešte raz svadbu? Väčšina neviest hovorí, že by si to radi zopakovali, pretože to bola neskutočná svadba. Ja asi nie. Ja chcem, aby tieto naše neskutočné spomienky zostali navždy v našich srdciach tak, ako sme ich v ten náš deň prežili! Jedine by som si priala, aby ten čas išiel pomalšie :-).