Nevesta Barbora: „Svoje svadobné šaty som si vybrala 10 dní pred svadbou.“

Reálne svadby

12. dec 2017
Alžbeta Martišková
Michal Zahornacky

Barbora svadbu organizovala z Austrálie, šaty si vybrala 10 dní pred svadbou a ženích si kupoval manžetové gombíky vo svadobné ráno. Všetko však stihli a užili si poriadnu svadobnú veselicu, na ktorej nechýbal ani Queen…

Čím si získal tvoje srdce tvoj "už manžel" na úplnom začiatku? Úprimne, ťažko povedať, náš vzťah sa vyvíjal tak postupne, najprv sme sa istú dobu poznali ako kamaráti, no istého času sme si začali viac písať, tráviť spolu čas, ja som potrebovala pomôcť s prípravou na vysokú školu a on ochotne pomohol. Slovo dalo slovo a postupne z toho bol vzťah. No nebola to láska na prvý pohľad. Úplne ma však dostalo, keď som po pár rokoch nášho chodenia prišla s nápadom odísť do Austrálie a on sa bez váhania zbalil a odišiel so mnou.

Čo naopak si on váži na tebe? Fúha, tak to sa asi budeme musieť spýtať jeho. Roman: Na mojej teraz už manželke si veľmi vážim jej podporu v mojich nápadoch, či snoch. Taktiež to, že je mojou oporou vždy, keď je to potrebné. Získal som nielen životnú partnerku, ale aj najlepšieho priateľa, s ktorým sa môžem rozprávať otvorene, bez pretvárky a akýchkoľvek tajomstiev.

Čo pre vás znamená svadba a kedy a ako padla osudová otázka: "Budeš mojou ženou?" Svadba? Myslím, že pre nás oboch to je taký prirodzený krok vo vzťahu, keď vieš, že si osobou, s ktorou si ti nič nechýba a všetko je tak ako má byť. Je to také verejné potvrdenie tomu druhému, že tu pre neho si, nech sa deje, čo chce a že to myslíš naozaj vážne. Osudová otázka? Padla asi po siedmich rokoch nášho vzťahu, po štyroch rokoch nášho spoločného žitia v Austrálii. Veľa ľudí si povie, že už bolo aj na čase, dokonca môj tatino reagoval vetou: „ No konečne!“ nuž, tak nejako to vyšlo…

Ak si už začínate predstavovať, ako to asi vyzeralo: Austrália, pláž, západ slnka… tak to bolo úplne naopak! Polárny kruh, tma, plno snehu, vianočné svetielka a mínus 22 stupňov. Úplne iné ako som si kedy predstavovala, ale o to krajšie. Vôbec som netušila, čo sa chystá, až keď kľačal predo mnou s otvorenou škatuľkou a pýtal sa ma, či si ho vezmem, tak mi to došlo a moja odpoveď bola: "no, tak asi hej!" 🙂

Akú svadbu ste si predstavovali? Slovenskú. Rodina, blízki, kamaráti, veľa jedla, ešte viac pitia, hudba a zábava do rána. Až kým sme nezačali organizovať a zistili sme, že náš budget musíme zdvojnásobiť. Nakoniec však všetko dopadlo ešte lepšie, ako sme si predstavovali. Obaja sme boli predtým asi na dvoch svadbách, takže veľa skúseností sme nemali, ale tým, že žijeme na opačnej strane sveta, vedeli sme, že chceme, aby to bola taká rodinná oslava v kruhu tých najbližších a aby sme sa všetci dobre zabavili.

Obrad sme mali cirkevný, obaja sme boli týmto smerom vychovaní a môj drahý manžel mi povedal, že ak sa nám to dá vybaviť, tak nech je obrad cirkevný. Vždy si predstavoval, že keď sa bude ženiť, bude to v kostole, je to také vážnejšie. Mne viac nebolo treba a pustila som sa do vybavovačiek.

Aký styling ste zvolili pre nevestu a ženícha? Mali ste aj niečo netypické, alebo typické iba pre vás? Tak toto bola kapitola sama o sebe. Ženích si kúpil oblek týždeň pred odletom na Slovensko, manžetové gombíčky si dokonca kupoval ráno v deň svadby a ja som si svoje svadobné šaty išla vybrať 10 dní pred svadbou. Moja predstava bola jasná: musíme štýlovo a farebne ladiť s výzdobou. Veď, aby vám lodičky ladili s príborom je normálne, nie?

Celé to malo pôsobiť jednoducho, elegantne, avšak letne, vzdušne a hlavne nie strojene. Keďže svadba sa niesla vo farbách – biela, čierna, sivá, magenta s akcentom zlatej, a to celé s industriálnym nádychom, čierny smoking bola prvá voľba nás oboch, už len bolo treba nájsť ten pravý. Nechceli sme, aby to celé pôsobilo príliš formálne, čo sa však od klasického čierneho smokingu očakáva, no na druhej strane sme chceli, aby sa ženích odlišoval od hostí a aby pôsobil slávnostne. Myslím, že smoking, ktorý sme našli, spĺňal našu predstavu do bodky. Už som len kúpila zaväzovacieho motýlika, vreckovku s geometrickým vzorom a veselé ponožky na odľahčenie.

Čo sa týka svadobných šiat, o zábavu bolo postarané. Tu v Austrálii sa svadobné šaty kupujú a ja som si vždy predstavovala, že si svoje šaty kúpim, takže mi to celé hralo do karát. Avšak, človek mieni, pán boh mení. Tu u nás v Adelaide som si vyskúšala množstvo šiat, no nič nebolo to pravé orechové. Nakoniec som sa rozhodla, že šaty si požičiam doma, verila som tomu, že tie pravé tam na mňa čakajú. A mala som pravdu, boli tam a boli pre mňa dokonalé.

Akú výzdobu ste zvolili a prečo? Robili ste si niečo aj sami? Výzdoba bola taká iná (veď posúďte sami), ale bola naša. V podstate to bolo také spojenie jemného – ženského s hrubším – mužským. Nie som taká typická jemná žienka, takže táto kombinácia ma veľmi lákala. Taktiež som mala v hlave predstavu, aby sa aj ženích cítil komfortne. Hlavne, aby to nevyzeralo, že sa vydáva "barbie" a výzdoba je utkaná z cukrovej vaty.

Čiže predstava bola: čisté línie, veľa kvetov, zelene, geometrické tvary a tehly… Pravdupovediac som trochu perfekcionista a potrpím si na detaily, mala som obavy, ako to celé dopadne. S dekoratérkami som sa stretla prvýkrát až na svadbe a predsa len, chystala som sa vyzdobiť svadobné stoly pórobetónovými tehlami, ale v spolupráci s dievčatami z Peonky, výzdoba dopadla nad naše očakávania. Dievčatá odviedli fantastickú prácu.

Čo sa týka jednotlivých dekorácií, s manželom a pomocou mojich šikovných družičiek sme vyrobili skoro väčšinu, od save the dates magnetiek, etikiet na víno, menoviek a čísloviek na stoly, zapichovátiek do zákuskov, fotostenu s rekvizitami, náramkov pre družičky až po svadobné mydielka. No bolo toho celkom dosť, z Autrálie som odchádzala s kufrom plným dekorácií.

Aký ste mali špeciálny program na svadbe? Neviem, či sa to dá nazvať špeciálny program, mali sme klasické čepčenie nevesty, obaja máme radi slovenské tradície a myslím, že táto určite patrí k tým, ktoré vnesú špeciálnu atmosféru a vyvolajú v ľuďoch emócie. Zahraniční hostia boli unesení a domáci nám plakali.

Keďže sme svadobné portréty išli fotiť počas svadobnej hostiny a hostia sa medzi sebou veľmi nepoznali, vymyslela som im svadobné bingo, aby sa trochu pozoznamovali, aj keď úprimne, nedávala som tomu veľkú šancu úspechu. No na moje prekvapenie, hostia sa do toho pustili ešte počas svadobnej večere a chodili sa nám chváliť, koľko už majú vyplnené.

No a ako takú čerešničku večera sme mali Queen Show. A áno, prišiel aj Freddie. Ku kapele Projekt 36 som sa dostala úplne náhodou, keď som hľadala živú hudbu na svadbu. V repertoári majú plno moderných slovenských či zahraničných pesničiek, no ich najväčšia vášeň je skupina Queen. Ako všetko ostatné, vôbec sme netušili ako to dopadne a čo na to hostia. Avšak chlapci boli tak perfektní, že uspokojili aj tých najnáročnejších a hostia sa poriadne vybláznili.

Čo boli pre teba tie najkrajšie momenty, ktoré si budeš pamätať asi navždy? Ako prvé mi napadnú všetky tie vtipné „trapasy“, čo sa prihodili, na ktorých sa vždy spolu zasmejeme. Ono je dosť ťažké vybrať tie najkrajšie momenty, celý deň je nabitý emóciami a každý moment je iný a výnimočný. Pre mňa bol celý deň od samého začiatku až po jeho koniec jedinečný a užívala som si každú jednu minútu.

Ale, ak už mám nejaký ten najkrajší vybrať, tak jednoznačne fotenie našich svadobných portrétov. Veľa neviest by asi odpovedalo: moment, keď ma manžel prvýkrát uvidel, keď som kráčala uličkou k nemu, keď sme si dávali sľuby. Tieto momenty sú nádherné a výnimočné, no zároveň trochu stresujúce, nechcete sa predsa po ceste k oltáru potknúť, zabudnúť sľub alebo sa pomýliť.

Musím povedať, že ísť sa fotiť počas svadobnej hostiny bolo to najlepšie, čo sme mohli urobiť, aj keď ľudia to brali za zvláštny nápad. Boli sme tam len my a fotograf, teplé lúče zapadajúceho slnka, hory a naša láska. Vtedy sa pre nás zastavil čas, čas ktorý bol len náš, žiadne iné myšlienky čo nasleduje, čo treba urobiť, načo nezabudnúť. Len my dvaja, jeden pre druhého.