Nevesta Andrea: „Pre mňa bol najkrajší moment, keď sme kráčali k oltáru na hudbu od Pachelbela v zástupe, vtedy som si uvedomila, že sa vydávam.“

Aké je to počuť "will you marry me?" namiesto nášho – vezmeš si ma? Aké to je vziať si cudzinca a organizovať francúzsku svadbu na českom zámku? To nám dnes prezradí naša nevesta Andrejka.

Čím si získal tvoje srdce tvoj, "už manžel" na úplnom začiatku? Tu by som toho mohla písať veľa napríklad o jeho osobnosti, lebo určite to nie je len jednou vecou, je to skôr v tom, aký bol celkovo. Vždy preferoval čas so mnou, namiesto chodenia von s priateľmi, vždy robil všetko pre to, aby sme mohli byť čo najviac spolu. Milujem jeho inteligenciu, dobrotu, elegantnosť, nadčasovosť a rozhodne to, že vždy so mnou zaobchádzal a zaobchádza ako s princeznou.

Čo si naopak on váži na tebe? To je otázka hlavne pre neho, ale určite viem, že si váži na mne to, že som bola schopná opustiť svoju rodinu a krajinu. Lebo až tu si človek uvedomí, keď si zoberie cudzinca, že je to navždy preč od rodiny a on si plne uvedomuje, že to pre mňa nie je jednoduché.

Čo pre vás znamená svadba a kedy a ako padla osudová otázka: "budeš mojou ženou?" Svadba je pre nás sviatosť, ktorá je nerozlučiteľná. Teda zväzok, ktorý uzavrieme pred Bohom na celý život a že tento deň oslávime spoločne s rodinou sviatočným spôsobom, ktorý, myslím, že sa nám aj veľmi vydaril.

S manželom sme rozprávali ešte stále anglicky, takže nezabudnuteľné “will you marry me?” padlo 23. januára 2016 v krásnom Neapole po ročnom vzťahu. Môj manžel tam išiel kvôli práci na celý týždeň a kúpil mi letenku, aby som sa k nemu pripojila a aby sme si spravili pekný víkend. Sobotu sme strávili prehliadkou okolia s tunajšími priateľmi a večer nás odviezli na náš hotel.

Špeciálne na tento moment vybral nádherný hotel s výhľadom na more, ale ja som aj tak vôbec nič netušila. Hoci sme sa o svadbe rozprávali, ale aj tak sme prišli k záveru, že to zatiaľ možné nebude. O to viac to pre mňa bolo najkrajšie prekvapenie. Požiadal ma na našej romantickej hotelovej izbe, lebo máme radi naše súkromie a kľud a ja som tomu do poslednej chvíle nemohla uveriť. Dodnes to bol môj najkrajší deň.

Akú svadbu ste si predstavovali? Ani neviem, ako presne si predstavoval svadbu môj manžel, ale pre mňa bolo jasné, že som ju chcela s celou rodinou. Je to pre mňa samozrejmosť osláviť taký veľký deň s najbližšími a myslím, že François bol tiež rád, že môže zavolať Francúzov do našej krajiny a ukázať im niečo iné, než na čo sú zvyknutí. Pre nás, ako som spomenula, je platná jedine cirkevná svadba, ale aj napriek tomu sme kvôli papierom museli 3 mesiace pred svadbou robiť aj civilnú vo Francúzsku, čo bolo pre mňa najprv trochu zvláštne. Až po cirkevnej svadbe cítim, že to je až teraz to naozajstné manželstvo.

Aký styling ste zvolili pre nevestu a ženícha? Mali ste aj niečo netypické alebo typické iba pre vás? Nevolila som nejaký špeciálny styling, jednoducho som vždy vedela, že chcem veľké, dlhé šaty a podmienka pre mňa bola dlhý závoj a čipkované rukavice. Na zámok mi to prišlo ako ideálne pre nevestu a aj k ženíchovmu oblečeniu.

Pre ženícha, keďže môj muž si tvorí obleky sám pre seba, vyžíva sa vo svojej práci a vie, ako sa správne obliecť na dané udalosti, bolo jednoznačné, že si pre seba spraví žaket, ktorý mal na obrad, na cocktail a na večeru a potom sa prezliekol do smokingu. Typické len pre nás sme nemali nič, ale netypické by som povedala, že bolo pre Slovákov zrovna to manželovo oblečenie, čo sa u nás na Slovensku, bohužiaľ, na ženíchoch veľmi nevidí.

Akú výzdobu ste zvolili a prečo? Robili ste si niečo aj sami? Výzdobu sme chceli jednoduchú, lebo v jednoduchosti je krása a zároveň elegantnú, čo sme našli v zlatej a bledo ružovej. Zdalo sa nám to ako ideálna, jemná kombinácia farieb do takého priestoru.

Výzdobu nám robila svadobná agentúra, aj keď som si vždy predstavovala ako si spravím výzdobu sama, pretože si potrpím na detaily. Bála som sa to zveriť do rúk niekoho iného, ale týždeň pred svadbou sme robili mašličky na krabičky pre hostí, menu, menovky a omšové knižky a k tomu sme sprevádzali Francúzov, ktorí prišli skôr po okolí, takže nakoniec to bol určite najlepší nápad nechať výzdobu na agentúru a s výsledkom som nakoniec bola naozaj spokojná.

Svadba na zámku, to znie veľmi romanticky… Aký teda zámok bol a ako ste si svadbu v takomto prostredí užili? Svadba sa konala na Morave, na nádhernom Valtickom zámku, ktorý ako jediný spĺňal naše predstavy s počtom hostí a s priestorom. Je to len 30 km od môjho mesta a keď sme mali 35 hostí zo zahraničia a boli ochotní doletieť, chceli sme im ukázať krásne, nezabudnuteľné prostredie, ktorým Valtice jednoznačne boli.

My dvaja sme si svadbu pekne užili, aj keď môj manžel určite o niečo viac než ja, lebo ja som bola zo začiatku dosť vystresovná, či všetci všetko majú a či sa im páči. To pravé užívanie svadby pre mňa prišlo až po 22.00, keď som sa mohla viac uvoľniť a vyzliecť ťažké svadobné šaty a poriadne sa vytancovať. Ale pre nás je aj tak najdôležitejšie, že si svadbu do sýta užili hostia a že máme na všetko len pozitívne odozvy.

Čo boli pre teba tie najkrajšie moment, ktoré si budeš pamätať asi navždy? Pre mňa bol najkrajší moment, keď sme kráčali k oltáru na hudbu od Pachelbela v zástupe, najprv svedkovia, potom môj manžel s mamou a potom ja s otcom. V tom momente som si uvedomila, že sa naozaj vydávam a veľmi ma to dojalo, rovnako aj samotný obrad. Celkovo môžem povedať, že celá sv. omša, nádherný kostol, kvarteto, atmosféra je niečo, čo si budem pamätať navždy.

Ale rozhodne je tam viac momentov, napríklad aj samotné fotenie s naším úžasným fotografom Miqom, ktorý nás sprevádzal počas celej svadby, aby všetko tak krásne zachytil. Nezabudnem tiež na moment, keď prišiel s nápadom vyhodiť nevestu do vzduchu. 😀 Bol to okamih, ktorý pekne oživil náš cocktail a všetkým sa to páčilo a určite najviac mne, pretože som bola vyhadzovaná mužmi veľmi vysoko. :).

Viac fotografií zo svadby Andrejky a Francois:

Andrejke ďakujeme za rozhovor a prajeme všetko dobré do spoločného života!