ahojte o tyzden mam svadbu a prisla som na to ze sa na nu absolutne netesim .... nastavajuceho vôbec nemam rada , mam s nim dve deti takze len kvôli prizevisku mam zmiesane pocity .... neviem co bude dalej
aj ja som vahala a bol to len stres, uz je dobre... ale ak si o tom presvedcena a ten pocit zostava aj ked si v pokoji a sama, tak to cele zrus... naco trapit seba, deti a aj chlapa? radsej sa vratit z kratsej cesty, ako o rok riesit rozvod... to nikomu na pohode neprida... drzim palce, aby si sa spravne rozhodla..
a je to velky problem, ked deti maju ine priezvisko ako ty? u nas to je tiez tak, ale problem v tom nevidim. neviem, nezijem na slovensku, mozno tu to problem je, ale v nemecku to nikto neriesi, skoro kazda druha rodina je takato.
radsej si to rozmysli, ak to nie je ten pravy, tak by som to nesilila. radsej rozlicne mena, ako rozvod o rok na to.
drzim palce, nech to vyjde podla tvojich predstav.
hm, este pred mesiacom-mesiacom a pol si sem hadzala do blogu fotky a komenty, o zivotnej laske, atd.. ja si myslim, ze bud sa nieco strasne medzi vami udialo, alebo ta chyta len predsvadobna panika, ako tretinu neviest.. skus si trochu prevetrat hlavu a spomenut si na pocity, ake si pri nom prezivala a skus si predstavit zivot bez neho, ak to je naozaj tak, ze ho uz z nejakeho dovodu nechces, tak vydavat sa len kvoli priezvisku je podla mna velka chyba...nechces sa predsa zaradit medzi ludi, pre ktorych je manzelstvo a rozvod sportom, hm?... dobre si to rozmysli,este stale mas cas...uvidis, budes to potom lutovat...vela stastia x-)
ja ako diamontko tiez som videla tvoj fotoblog a fotky zivotnej lasky,, tak tiez myslim ze mozno ta presvad.panika ta trosku chytila,,
tiez ideme sa vlastne brat akoby kvoli priezvisku, nech mam priezvisko ako moj 2-rocny synacik, tiez kazdy den rozmyslam ci sa vobec mame
vlastne to skor robime kvoli synovi nech sme uplna rodina ,, a teraz pred svadbou same problemy starosti hadky - najradsej by som sa niekedy na to vykaslala,, ale potom si predstavim akoby to bolo bez toho mojho muzicka ,, a tak to nechcem, takze dufam ze to vsetko prehrmim a po svadbobnych stresoch pak bude vsetko zase ukludnene a budeme si len uzivat pekne dnicky (aj ked tiez s problemami urcite). ale aj tie patria bohuzial k zivotu.
tak drzim ti palce,,, a nech sa to vsetko podari do vitazneho konca,,
tie nase deti zato stoja podla mna,,, mat uplnu rodinku
aj ja som toto riešila a vieš čo? ten stereotyp do ktorého sme sa za tých 8 rokov dostali zmizol, svadba nás neskutočne spojila, sme na seba ako dve hrdličky, ešte lepšie ako na začiatku a tiež sme sa brali hlavne kvôli tej právnej stránke, že keby niečo do budúcna