Vraj sme na svadbu príliš mladí

Krásny novoročný večer Vám prajem :-) Mám taký problém, mojim rodičom sa absolútne nepozdáva predstava, že sa chceme s priateľom vziať. O tom, že sme zasnúbení vedia už 3 mesiace, o tom, že chceme svadbu v auguste vedia tiež, ale vždy keď príde v rodine na tému moja svadba, môj ocino sa len pobúcha po čele a opýta sa nás či sme blbí a mamina hovorí, že dúfa, že si robíme srandu. Ja mám 21 a priateľ 23 rokov, v čase svadby budeme mať 22 a 24. Obaja teraz dokončujeme Bc. stupeň na VŠ, priateľ už na druhom stupni pokračovať nebude, ja chcem pokračovať externe a nájsť si prácu. Priateľ má zopár možností, kde sa môže zamestnať a vie, že ho príjmu. Na svadbu si zarábame sami popri štúdiu, brigádujeme kde sa len dá, teraz síce nie je nič, ale stále poctivo hľadáme ponuky brigád a chopíme sa každej normálnej príležitosti. Máme už vyplatené aj nejaké zálohy, konkrétne sálu, DJ-a a moje šaty, rodiča o tom nevedia... Bojím sa ich reakcie a neviem ako im povedať, že to ozaj myslíme vážne. Mama vždy namieta, že máme ešte čas a že nemáme ani kde bývať po svadbe. Bývanie si chceme zabezpečiť buď formou podnájmu, alebo si vezmeme hypotéku na nejaký menší rodinný domček. Verím v to, že ak sa uskromníme, dokážeme spolu vyžiť. Chodíme spolu už skoro 6 rokov, máme za sebou 3 spoločné dovolenky v zahraničí, aj nejaké hádky, rozchody, ale vždy sme aj tak skončili spolu, cítim, že nikoho lepšieho pre mňa nenájdem, takže fakt viem, že tú svadbu a ten spoločný život chcem a už teraz ma nebaví žiť takýmto štýlom, že sa len chodíme navštevovať a nemôžme pri sebe ani spať, len občas... Je to už pre mňa fakt dlho, bývať u rodičov.. a občas mám aj pocit, že ich otravujem tým, že ma živia.. Rada by som bola nezávislá a makala sama na seba a na svoje zázemie. Čo sa týka priateľa, jeho rodičia tú svadbu tiež neberú vážne, priateľ má dosť zlý vzťah s jeho otcom, jeho otec si z neho stále len uťahuje, stále sa hádajú, priateľ už nemá absolútne žiadnu chuť žiť ďalej s rodičmi, chce od nich čím skôr preč. Ja som sa s nastávajúcim svokrom posledné leto tiež dosť pohádala. Práve kvôli tomu, že môjho priateľa podceňuje a robí z neho idiota.. Takže teraz som aj pre jeho rodičov tŕňom v oku. Naozaj neviem ako rodičov presvedčiť, že to zvládneme, že nebudeme potrebovať bývať u nich a že naozaj chceme byť spolu. Aj čo sa týka mojej školy, mamina si asi myslí, že externé štúdium nie je štúdium, lebo keď som sa o tom vyjadrila, začala na mňa kričať, že ja si školu dokončím a hotovo.. Bola ste nejaká z Vás v podobnej situácii? Neviem fakt ako sa zachovať, ako im to vysvetliť, aby to prijali, som z toho veľmi smutná :-(
Odpovedať
1
2
6
@macka67 Ahoj. Očividne nie som jediná, koho rodina sa chichoce aká svadbaaa, veď si máte ešte užívať a bláblá. ]-( Ako čítam tvoj príspevok, vy predsa už rozhodnutí ste, máte svoj plán do budúcnosti, ktorý vyzerá veľmi triezvo a rozumne. Predpokladám že školu budete končiť okolo mája, v auguste sa beriete, v tom "medzičase" si predsa kľudne nájdete maličkú garsónku, čokoľvek na svoju manželskú existenciu. Čo sa rodičov týka, volím priamy rázny rozhovor. Posadiť si ich do obývačky, pekne s kľudom oznámiť, že 8. 8 sú pozvaní na svadbu ktorá sa konať BUDE , že to so snúbencom myslíte vážne a vek tu predsa nehrá rolu. Ďalej ich pripraviť na to, že heuréééka, školu môžeš dokončiť aj ako vydatá pani, a externé štúdium volíš preto, lebo máš pocit a túžbu postaviť sa na vlastné nohy a prestať im visieť na krku. Niekedy si moja nepomôžeš, pretože sú isté typy rodičov, ktorí v dieťati vidia svoje nesplnené ciele....a vždy budeš pre nich hlúpe decko, ktoré treba usmerňovať....áno , moja mama je taká istá...:-) ja mám ale svadbu naplánovanú dv a mesiace po konci školy , a už teraz sa trasiem, čo bude keď to bude aktuálnejšie :-) držím palce, ozvi sa ako pokračuješ
Odpovedať
@macka67 V podobnej situácii som nikdy nebola, lebo v 21 rokoch som na svadbu ani len nepomyslela :) napriek tomu sa vyjadrím- nikde v Tvojom príspevku nepíšeš, prečo Tvoji rodičia nechcú Vašu svadbu, to naozaj len preto, že ste údajne mladí? Myslím, že vo Vašej situácii si treba s rodičmi seriózne sadnúť, povedať im svoje plány a hlavne im oznámiť, že je to definitívne, že už máte záväzný termín a vyplatené nejaké zálohy. Lebo bez toho to vyzerá, akoby ste len uvažovali, že čo možno raz bude a rodičia to zrejme neberú až tak vážne a riešia to búchaním sa po čele :) Keďže sú to Tvoji rodičia, tiež im treba ozrejmiť, že chcete spolu žiť, že priateľ má pravdepodobne prácu po škole a že finančne viete svadbu aspoň čiastočne zabezpečiť. Myslím, že rozhovor v tomto duchu je nevyhnutný, lebo kedˇsi to zoberiem z ich pohľadu, tak to vyzerá celkom hrozivo -zatiaľ nemáte dokončenú školu (všeličo sa môže stať), nemáte kde bývať, nemáte stálu prácu (sľuby sú sľuby), bez práce neprichádza do úvahy žiadna hypotéka a svadbu chcete financovať z brigád (to viete zarobiť na brigádach tisícky eur?). Keď to berú takto, tak použi Vaše argumenty a ukáž im, že to máte premyslené, že viete čo robíte a že sa v živote nestratíte. Potom už nebudú môcť povedať vôbec nič (alebo si nájdu zase niečo iné) :) A už len naokraj (a to píšem ako podstatne staršia ako Vy a zrejme aj skúsenejšia), pouvažujte, či by nebolo dobré, aby priateľ/snúbenec išiel študovať aj na druhý stupeň, či to nebude lepší základ do Vašej spoločnej budúcnosti.
Odpovedať
@macka67 mila macka ja mam 28 a snubenec tiez, ale uprimne si myslim,ze 21 rokov a mysliet na svadbu no neviem, mna to v 21 ani nenapadlo,to osamostatnenie mozete urobit aj bez svadby ale ked uz mate vyplatene zalohy tak uz to nemente. Ked som oznamila nasim ze ss budeme brat tak tiez sa ma pytali,ze naco svadba nech spolu len zijeme. Lebo dnestna doba je taka ze kazde druhe manzelstvo sa rozvadza. Co sa financovania svadby tka, sa som si to tiez predstavovala,ze sa s celou svadbou vmestime do 5000 no mozno s odratymi usami a to si chcem vela veci robit sama. No drzim palce
Odpovedať
no my sa vmestime hadam aj do 3500 eur, budeme mat nejake zlavy a setrime kde sa da. mame nasetrenych uz vyse 700 eur a ja dostanem zo skoly proapechove stipko takze aj to pomoze. priatel ma nejake uspor bokomktore by svadbuvykryli ale tie by som ja radsej investovala do tho byvania. neviem preco si myslite ze mam malo rokov, ja nechcem svadbu ako 30 rocna, je to podla mna vela a neviem preco myslite hned na rozvoy.. preco sa idete brat ked pisete ze kazde druhe manzelstvo konci rozvodom? ja sa rozvadzat neplanujem urcite to viem uz teraz. tesimsa na nas spolocny zivot a nechcem cakat dalsie tri roky kym skoncim skolu. priatel nebude pokracovat kvoli tomu ze jeho odbor nenaplnil jeho ocakavania a nenajde v nom uplatnenie a aj keb najde, zarbil by mozno minimalnu mzdu.
Odpovedať
Profilova fotka
No my sme sa brali nedavno a obaja sme mali 29, takze z mojho pohladu je to tiez skoro, v tvojom veku som tiez studovala a svadba mi vtedy neprisla ani na um. Ale vy ste spolu dlho, takze to aj celkom chapem a dolezize je ako to citite vy, ak sa na to uz citite, tak podla mna na veku az tak nezalezi. Skor by som sa ale zamyslela nad existencnymi otazkami. Vo vasom pripade by som tiez najprv skusila sa osamostatnit od rodicov, najst si nejaky podnajom, stalu pracu, skusit spoluzitie a az tak rozmyslat nad svadbou. Ono sa to zda jednoduche, mate aj plan ako pises, ale zivot je niekedy ovela tazsi. My sme spolu byvali pred svadbou skoro 6 rokov a o svadbe sme zacali uvazovat az v dobe ked sme vedeli, ze ideme do spolocnej hypoteky, obaja uz mame par rokov stale zamestnanie. Kym sme boli v podnajme, tak na svadbu sme nepomysleli, rodina predsa len potrebuje nejaky zaklad. Ale je to vsetko na Vas a hlavne by som tiez radila sadnut si s rodicmi a rozumne sa o vsetkom porozpravat. Ja som tiez v tvojom veku brala niektore rady ako otravu a ja som vsetko vedela najlepsie, ale teraz spatne viem, ze rodicia vzdy vedeli co je dobre, zivotne skusenosti su na nezaplatenie. ;-)
Odpovedať
Profilova fotka
Ahoj ja som mala skoro 22 a manzel mal 24 ked sme sa brali. Predtym sme spolu byvali cca 2 roky, byvali sme v podnajme a v case svadby sme uz riesili uplne vlastne byvanie. Samozrejme manzelova strana rodiny mala pripomienky, ale ja som to poriesila velmi velkou davkou ignorancie. Prajem ti aby vasich rodicov presli tieto malichernosti a zacali sa tesit s vami
Odpovedať
ako keby som čítala, svoj životný prípeh, ktorý sa mi stal, ktorý bol v rovnakom veku, v rovnakej situácii, ale skončil inak ako by si si ty predstavovala :-) rozdiel je akurát v tom, že vy ste sa do toho pustili a chcete to zvládnuť, cez akékoľvek prekážky a to je super. Ja som strašne rada, že u mňa to skončilo úplne inak a že mám manžela, ktorého mám a že manželstvo, po ktorom som vtedy tak túžila sa nikdy neuskutočnilo. Mohli mi vtedy vysvetľovať a vysvetľovať,....stále som si myslela, že som nepochopená a neprajú mojej láske, teraz sa len smejem, aká som bola hlúpa a neužila som si to, čo som si ako 21 ročná mohla užiť, kamarátky, cestovanie, študovanie....... Teraz som to nemyslela tak, že to máš aj ty zahodiť za hlavu, lebo mám kamarátky, ktoré to zvládli aj v takom veku a sú šťastné, len som ti chcela napísať, že som takú situáciu zažila a skončila nie svadbou, ale rozchodom po dlhých dlhých rokoch. Vám prajem, aby ste situáciu zvládli a nech už ju zvládnete akokoľvek, mne sa niekoľkokrát vyplatilo: všetko zlé, je na niečo dobré :-)
Odpovedať
@macka67 ahoj, v prvom rade ti chcem pogratulovat, svadba je velmi dolezity krok :) v druhom rade ti chcem napisat, ze dievcata, ktore vraveli, ze si mlada, to nemysleli v zlom, len to napisali z ich pohladu, ze ony v tom veku mysleli na uplne ine veci ako je svadba. predsa kazdy sme iny ( ja osobne som bola schopna sa vydat a mat dieta v 18, ale priazel vrvael, ze treba peniaze najprv nasetrit, samozrejme mal pravdu), takze na taku reakciu sa netreba hnevat, rovnako ako na reakciu s rozvodom, pretoze uviedli priklad, ako rodina v niektorych pripadoch reaguje...A , zial, vo vacsine pripadov to tak konci, ale urcite tym nechceli povedat, ze aj vase manzelstvo tak skonci. aj ked, clovek nikdy nevie, ako to dopadne.. ja tiez nemam v plane sa rozvadzat, ale neviem co mi zivot o 10 rokov prinesie, ale to uz je kapitola sama o sebe. Ja som len o trochu starsia ako ty, svadbu planujeme v roku 2015, momentalne studujem externe a mam popri tom dve zamestnania, ale uprimne, sakra velky problem mam nasetrit peniaze na svadbu, zatial mame 1/4 penazi a najblizsie si musim ist odkladat aj na skolu, kedze externe sa rocne pohybuje od 600 do 1500 eur a neviem, o kolko ho na dalsi akademicky rok navysia ]-( tiez som si myslela, ze svadba nas vyjde od 300-3500 eur, chceme svadbu aasi 45 ludi, no pri predbeznych vypoctoch len za jedlo a napoje a miesto musime dat 2000 eur a to budeme radi, ked sa to nezvysi... dalsia cast - spolocne byvanie, to by som isto skor poriesila, nie az tesne pred svadbou, lebo ak rodicia vidia, ze sa o seba viete postarat, isto to lepsie vsetko prijmu... Ja som v auguste doma oznamila, ze si planujeme priatelov domcek prerobit, moja mama sa len na mna pozrela a velmi sa na tom pobavila, moje argumentovanie vobec nebrala vazne..a uprimne, necudujem sa jej.. lebo viac-menej, ja som neargumentovala, len som hovoirla, co chceme spravit, co potrebujeme, ale neukazala som jej, ako to vsetko chceme zabezpecit.. no ked nastal moment, ze ako vzdy som si urobila vsetko po svojom a do prerabky sme sa pustili hned o 3 dni, tak pochopila, ze AHA! oni to maju aj premyslene, na rekonstrukciu sme pouzili pritelove peniazky, ktore mal nasetrene poovodne na svadbu, o dva mesiace ma poziadal o ruku a teraz kazdy mesiac obaja daco odkladame z vyplaty ja na svadbu, on na domcek..a popri tom samozrejme musim setrit aj na momentalny byt, v ktorom byvam a na skolu. V momente, ked rodicia uvideli, ze nase slova nie su len slova, ale aj ciny, pochopili to. Cize okrem uprimneho rozhovoru, im musite aj dokazat, ze ste schopni to dotiahnut do konca... My sme zacali konat a tak im predstava o svadbe uz nepride taka absurdna, ked mame kde byvat, mozeme si vytvorit domov, tak to viac cele akceptuju.. aj ked sme pri vianocnom stromceku povedali ofi.datum svadby, prva reakcia bola, ze dovtedy sa vsetko moze zmenit... ale o dva dni uz mama celu rodinu obvolala... rodicia su raz taki, vzdy chcu pre nas to najlepsie, len niekedy im musime ukazat, ze mozno aj my sami pre seba , chceme vsetko dobre, no musime na tom driet :)) vela zdaru s pripravami
Odpovedať
@macka67 vieš, rizikom položenia otázky alebo založenia témy na verejnom fóre je to, že sa častokrát dozvieš to, čo si nechcela počuť alebo to, na čo si sa nepýtala :) tiež to nemám rada, keď niekto začne mudrovať, kedy je ten správny vek na svadbu a podobne, ale netreba to brať osobne, skôr sa poučiť zo skúseností či chýb iných ľudí. Podľa niekoho si mladá na vydaj, ale Ty si tiež vyjadrila názor, že 30 ročná baba je už stará :) mohla by som sa uraziť, keďže v čase svadby už budem mať po 30ke, ale beriem to s rezervou :) Vieš, nie každý má také šťastie, že svoju osudovú lásku spozná už na strednej škole, sú tu baby, ktoré už majú 30 a na toho pravého stále čakajú. Preto svadbu a pripravenosť na taký vážny krok nie je možné posudzovať podľa veku, ale podľa úplne iných okolností, takže ak Vy dvaja cítite, že ste na to pripravení, tak do toho bez ohľadu na to, čo si kto myslí. čo sa týka ostatných príspevkov, netreba sa uraziť, každý sme iný, niekto ide do svadby bez ohľadu na to, či má kde bývať a čo jesť, niekto je opatrnejší, chce si najprv zabezpečiť bývanie a podobne. Dnes je ťažká doba, človek sa môže spoliehať len sám na seba a je už len na ňom ako sa k životu postaví. Ja som napríklad tvrdila, že kým sme v podnájme, tak sa nevydám, tak sme si niečo našetrili a zobrali hypotéku, kúpili byt, potom sme niečo našetrili, aby sme mali z čoho platiť hypotéku a žiť, keby náhodou jeden z nás prišiel o prácu alebo by vážne ochorel a teraz je čas na svadbu. ale ja som veľmi opatrný človek, iný by sa s našimi úsporami a príjmami oženil už dávno :) V každom prípade Vám však držím palce, aby Vám to vyšlo a aby sa rodičia tešili na svadbu spolu s Vami :)
Odpovedať
ahojte....ja budem mať o chvíľu 22 a môj snúbenec má 26. sme spolu 5 rokov, z toho dva spolu bývame, už v podstate ako samostatná rodina. vôbec si nemyslím, že sa priveľmi ponáhľame so svadbou, veď to je individuálna vec, každý človek dospieva inokedy a aj na manželstvo sa jeden cíti už v 18 a iný nie je pripravený ešte ani v 35. to, že sa každý druhý pár rozvádza, však nie je chyba veku, ale toho, že ľudia sa už vôbec nesnažia svoje problémy vyriešiť a idú radšej tou jednoduchšou cestou (samozrejme nie vždy sa to dá napraviť:)). kde je napísané, že čím starší človek, tým menšia pravdepodobnosť rozvodu? vo svojom okolí poznám mnoho párov, ktoré sa rozviedli aj napriek tomu, že spolu predtým žili napr. 6 rokov a až potom sa zobrali a aj tak sa rozviedli. ak sa nemám vydať teraz, lebo sa môžem neskôr rozviesť, tak by som sa nevydala predsa nikdy, pretože rozísť sa môžu aj tí, čo sa brali v 35. zaráža ma ešte jedna vec - manželstvo predsa neznamená, že tvoj život sa končí a budeš uväznená sedieť v nejakej klietke alebo čo. prečo by sme nemohli cestovať? prečo by som nemohla ísť von s kamarátkami? prečo by som nemohla doštudovať? všetko je to len o tolerancii partnerov a komunikácii. ani moja mamina nebola najprv zo svadby nadšená, ale už sa s tým zmierila a začala sa aj tešiť, pretože sme sa porozprávali a ona pochopila, že to myslíme vážne a že sme si to skutočne premysleli a nevrhli sme sa do toho len tak bezhlavo. navyše tie dva roky sme prežili v maličkej garzónke, kde nemôžeš ani nikde odísť, keď máš nervy, riešili sme veci už ako manželský pár, mali sme problémy, ale prekonali sme ich a aj po týchto dvoch rokoch strávených medzi 4 stenami (kto zažil, vie, aké je to niekedy stresujúce:)) sme si istí, že spolu chceme byť aj ďalej. a to sme sa vlastne mohli kedykoľvek rozísť, keďže sme ešte nemali žiadne spoločné záväzky. toto by som asi odporučila každému, kto uvažuje nad svadbou - ísť aspoň na rok bývať do malinkého bytu a ak sa aj potom budete chcieť vziať, tak kľudne do toho :D skús sa s vašimi porozprávať a vysvetliť im, že už predsa nie si malé dievčatko, ale dospelá žena, že si si všetko poriadne premyslela a nie je to len nejaký romantický úlet. držím palce, aby ťa pochopili a hlavne, aby ste boli spolu šťastní :)
Odpovedať
@peta142 s tou garzonkou mas obrovsku pravdu :)) presne takto sme si to ooskusali my :D a naozaj nam to pomohlo, ked sme nebyvali spolu, kazdy si isiel po hadke svojou cestou a hadali sme sa castejsie..a akonahle sme dosli na byt, tak tie hadky su menej a menej, lebo vieme, ze vec musime vec vyriesit, nemozeme nikam ujst
Odpovedať
Profilova fotka
@macka67 natvrdo to pochopia ked im date, resp. im pride oznamenie:-) a potom uz len usmev na tvar a nerobit si z nikoho nič...
Odpovedať
Článok sa načítava...
@peta142 @joy23 s tým bývaním máte svätú pravdu, ja by som sa napríklad nevydala bez predchádzajúceho spoločného bývania, lebo vtedy človek vidí,o čom je partnerský vzťah a život, keď už rieši veci ako kto a začo nakúpi, kto uprace a z čoho sa zaplatia účty :) a ja mám ešte jednu zásadu, ktorá nám dosť pomáha, a to nikdy neísť spať pohádaní :)
Odpovedať
@macka67 držím Ti palce a obdivujem Vašu odvahu. Nerada by som sa vyjadrila podobne, ako Tvoji rodičia, ale istým spôsobom s ich názorom súhlasím. Ste s priateľom spolu 6 rokov, určite by som Ti odporúčala najskôr spoločné bývanie. Tri dovolenky strávené spolu sú síce fajn, ale spoločené bývanie je o niečom úplne inom. Zároveň obdivujem Vašu odvahu, máte našetrené 700 € a chcete sa zmestiť do 3 500 €, uffff, na to, že je svadba v auguste, máte čo robiť, obzvlášť pri tom, že obaja končíte školu. Ver mi, pracovať pred štátnicami je fakt o držku, ja som si musela skoro mesiac vybrať voľno, a to som nejakú ťažkú školu neštudovala. Taktiež nerozumiem, na čo svadba za 3500 €, keď v podstate nemáte nič, ani bývanie, ani istotu, že sa zamestnáte... trošku sa mi zdá, že to vidíš moc ružovo. Ja som s priateľom začala bývať po 7 ročnom vzťahu, on zarába, ja študujem denne magisterské, a musia mi finanče pomáhať rodičia, inak by sme to nezvládli vôbec utiahnúť. Bývame v garsónke v podnájme, bol na to najlacnejší podnájom, aký sa nám podaril zohnať a je to dosť ťažké zvládnuť. Určite by som si to na Vašom mieste dobre zvážila. Nič nezmeškáte, ak sa vezmete o rok-o dva neskôr, ak sa ľúbite, ak to zvládnete. Tvoji rodičia to ozaj nemyslia zle. majú predsa niečo odžité. Ale i tak Vám držím palce, aby ste to zvládli všetko s čo najmenšou ujmou.
Odpovedať
predtým, než sme spolu bývali, som si myslela, že nám sa nikdy nemôže stať, že sa budeme hádať kvôli neumytému riadu a ani som netušila, ako my budú vadiť neodhodené papieriky z keksov a tak :D a v podstate až po roku spoločného garzónkového bývania som skutočne svojho milovaného spoznala a on zistil, že som väčšia nerváčka, ako si myslel. ale všetko sme to zvládli a za túto skúsenosť som naozaj neskutočne vďačná a môžem to len odporučit, pretože je to ten najlepší test vášho vzťahu. ja viem, že nemám ešte toľko skúseností, ako tie staršie a že toto moje radenie a mudrovanie :D môže pre niekoho vyznieť smiešne, ale je to moja osobná skúsenosť, tak sa s ňou chcem podeliť, možno to niekomu pomôže :)
Odpovedať
@vvladkaa palce hore, píšeš veľmi rozumne, v podstate si to isté, čo si písala, myslím o situácii aj ja.
Odpovedať
@peta142 mám presne túto istú skúsenosť, čo sa bývania týka :-D my sme po siedmych rokoch išli spolu bývať, tiež do garzónky, a všetci mi pred tým vraveli, že veď uvidím, aký to bude rozdiel, a ja som bola najväčšia šéfka, že čo by ma už len po siedmych rokoch mohlo prekvapiť. ajajajaaaaaaaaaaj, prvé dva mesiace to boli samé slzy, nervy, hádky pre totálne somariny, a najhoršie je, že máme len tú jednu izbu, nie je kam sa schovať, keď by bol človek najradšej sám :-D takže je to dosť škola ohňom a škola život,a odporúčam to každému, pretože je to rozdiel, aj keď si to človek nemyslí :-p
Odpovedať
nerozpravajte o tom, ale konajte... my sme o svadbe nikdy nadarmo nekecali... zasnubili sme sa vo februari a v juni bola svadba.. nebol cas na chodenie okolo horucej kase... moja sestra stale len rozpravala aku chce rozpravkovu svadbu, ze potrebuje na to 200 tis Sk a mohlo by to byt na tom alebo na tom zamocku a v zivote nespravila k tomu ziadny krok! ani na to nesetrila, ani si nezistovala ceny ani sa nezasnubili ani neoznamili, ze sa chcu brat... tolko rozpravala o tom, ako sa ide vydavat, ze sa zobrali nakoniec o dvoch svedkoch... takze, ak sa chcete zobrat, osamostatnit sa a ste si tým istí, tak to spravte a neriešte názory druhých - ani rodičov... len tak im dokážete že ste na to zrelí a schopni... nasi rodicia boli aj mladsi ked sa brali a vacsinou spolu pred svadbou nebyvali a su tu, prezili to a prebojovali sa... ked sa s priatelom milujete a viete spolu komunikovat a urobit vsetko pre to, aby ste boli spolu a stastni, tak nepotrebujete na to ziadny "nacvik" s byvanim...
Odpovedať
Profilova fotka
@elizita to vsetko je sice pekne co pises, ale co sa tyka tych rodicov, tak musis vziat do uvahy, ze niekedy bola aj ina doba a nemyslim tym, ze sa ludia brali v mladom veku, ale co sa tyka byvania a financii tak to fungovalo trosku inak a aj ceny vsetkoho boli o inom. Dnes ked si potrebujes vziat uver na miliony, tak to nieje ziadna sranda. Niekedy mladi vacsinou zostavali byvat s rodicmi, takze to bolo o niecom inom. Tu nejde az tak o ten vek, ved kazdy sa berie v takom veku, v akom sa na to citi. Ale ide o existencne otazky. Neviem ci je az take rozumne, vziat sa, zobrat si podnajom, nemat este pracu, chodit do skoly a nemat ani ziadne financne uspory.
Odpovedať
tak my sa praveze viac hadame ked sme spolu malo a ked boli situacie ze sme boli spolu cely mesiac tak sme sa nepohadali skoro vovec. co sa tyka riadu a domacich prac, to si rozdelit vieme, uz sme mnohokra boli v situacii ze nasi neboli aj tyzden doma a starali sme sa o domacnost. ja viem ze sme mladi a ze este studujeme ale hovorim ze tie peniaze mame, ak chceme mozme to zaplatit z priatelovych uspor ale vravim ze do augusta to zmakneme,ja dostanem cca 700 eur za prospech v skole a teraz som mesiac bola v rbote kazdy den 6 hodin a zarobila som 500 eur a este som aj do skoly chodila a urobila skusku... my nie sme ako terajsi mladi ludia, ze vidime len disoteky a chlast... pre nas su dolezitejsie ine veci a mame ine hodnoty. a prave mi volala pani z agentury ze je volna brigada a kludne sa mozem po skuskach zastavit :-) u mna na skole stoji externe 600 eur. takze nie je to az tak vela a da sa to zaplatit formou splatok. ja uvazujem este o absolventskej praxi ale na to je este skoro. a neviem fakt kde jenapisane ze spolu po svadbe musime hned na druhy den zacat byvat. preco to je tak?? fakt nechapem, nemyslim si ze sa stane nieco hrozne ked spolu zacneme byva mesiac akebo dva po svadbe. a priatelov kamarat mal teraz svadbu a to obaja este studuju a aj budu este jeden rok takze byvat spolu budu az za rok. sama som bola prekvapena ze sa tak rozhodli kedze studuju v inych mestach ale aj to mi dodalo odhodlanie ze preco by sme sa nemohli vziat a is spolu byvat hned ako to bude mozne ked im to ootrva km spolu zacnu zit. a vam pomohli so svadbou aj rodicia alebo si vsetko platite sami? vsimla som sizeniektore baby su tu urazene na rodicov ze im nechcu prispie tolko co surodencovi a pod. ja si myslim ze nasi rodicia by sa mali tesit ze dojdu na hotove a nemusia nic platit. ja si chcem uz ozaj zacat budovat vlastny zivot lebo navstevovat sa a pozera na ofucaneho buduceho svokra mi uz lezie hore krkom. je toho uz na nas proste vela a chceme byt sami. najprv sme chceli ze budeme spolu len byvat, ja sommala taky plan ale potom ma priatel poziadal o ruku a povedal ze ked sa uz chceme odstahovat mali by sme byt zobrati, ze to bude krajsie. tak ssom o tm cely den rozmyslala a povedala som mu ano.. bojim sa ci to zvladneme ale ja ked si za niecim idem tak to zvladnem a uvidite to ze o rok vam tunapisem ze uz spolu davno byvame a je nam super :D
Odpovedať
@macka67 :-) vidím, že nerozmýšľaš veľmi nad tým, kto ti tu čo píše, ale hľadáš len protiargumenty. A nehnevaj sa na mňa, ale ja nie som nejaká stará raketa, som o tri roky staršia ako Ty, a diskotéky a chlast nebola moja parketa ani v čase najväčšej puberty. Nikto tu o diskotékach a chlaste nehovorí. A ž ste boli spolu mesiac, alebo týždeň sami doma v čase, keď boli vaši na dovolenke? Prepáč, ale pousmiala som sa nad týmto argumentom. Spoločné bývanie v spoločnej a vlastnej domácnosti, ktorú si od začiatku musíte sami vypiplávať, platiť účty, riešiť nákupy, upratovanie, varenie, žiť tak, aby ste ušetrili, kde to ide, je skutočne úúúúúplne niečo iné, ako týždeň strávený v rodičovskom dome v čase neprítomnosti rodičov, alebo mesiac niekde na dovolenke, či kde. Naozaj nevieš, o čom píšeš, ak staviaš týždeň strávený v rodičovskom dome osamote na úroveň spoločného bývania v spoločnej domácnosti. a čo sa týka toho bývania mesiac-dva po svadbe, tomuto som nikdy nerozumela a ani nerozumiem, že niekto dokáže vysoliť za svadbu ťažké tisíce, ale nemá poriešené, kde hlavu skloní po svadbe. To sa fakt nemusíte brať na to, aby ste si každý i tak žili u vlastných rodičov a zase sa len videli, keď si vyjdete na rande. A ešte k tým financiám a brigádam a podobne. Mesiac si robila a zarobila 500 €. Tešíš sa z toho, že to odložíš na svadbu. Áno, pretože nič iné riešiť nemusíš. Zjavne si nič iné nefinancujete, ak dokážete všetky úspory odkladať na svadbu. to len potom uvidíte, aké je to ťažké a akú hodnotu má vlastne 500 €. Fakt držím palce, aby si s takýmito ružovými okuliarmi po tej drahej svadbe nepadla rovno na hubu. lebo realita je o niečom úplne inom, ako sa ti to teraz zdá. Hlavne si skús dať poradiť, a nebi sa len za to svoje. Veď si sa pýtala na radu predsa. Ja chápem, že chcete byť spolu, ja som sedem rokov na to čakala a boli to šialené situácie občas, aj som chcela z toho vzťahu odísť, mala som pocit, že to nikam nevedie, ale niektoré veci majú svoj správny čas a oplatí sa na ne počkať. Vieš, tiež si občas aj teraz poviem, že ako mi bolo dobre pri našich, keď je týždeň pred priateľovou výplatou a my máme 1 000 Kč na prežitie. A to sme sa sťahovali už s tým, že tu bol prijatý do zamestnania, čiže aká taká istota bola, si neviem predstaviť, že by sme a tom boli ako Vy, že len v čiste teoretickej rovine by bolo nejaké zamestnanie na obzore.. Fakt držím palce a skús trochu porozmýšľať nad tým, čo sme ti tu napísali. Nikto Ti nechce zle, len sme tu možno niektoré skúsenejšie a zažili sme si a vlastnej koži, že občas silné chcenie a tvrdá hlava nestačia a že život teraz nie je to isté, ako život vtedy, keď si rodiny zakladali naši rodičia.
Odpovedať
@macka67 ahoj. ja mam 22, priatel o chvilku 26, sme spolu sice len dva roky, ale uz polroka pripravujeme rodicov na to, ze sa asi vezmeme, lebo proste sme si zazracne sadli a si uzasne rozumieme, vselico sme si presli. a oni ze hej, jasne a ked sme sa zasnubili, katastrofa, ze preco tak zrazu a nic sme predtym nepovedali a vysvitlo, ze cely cas si mysleli, ze to my len tak srandujeme. s mamkou sme sa prvy mesiac asi vkuse hadali, prve dve kazdy jeden den, vzdy ked sa spomenula svadba zacala plakat, potom do mna hodinu hucala, ze ako to zvladneme, ze nedokoncim skolu a ze aka je somarina prerusovat studium (co vobec neplanujem, ale ona si mysli, ze to bude nutne) a co vsetko by sa mohlo stat. stale sa pri tej teme rozplakala, odmietla sa so mnou bavit o svadobnych satach aj ich ist so mnou skusat, odmietla sa pozriet na svadobnu kyticu aku som nasla a povedala mi, ze sa s nou o tom nemam rozpravat, lebo ked ona nemoze tu svadbu prelozit na neskor, tak ja nemozem o tom rozpravat. ci take nieco proste. som sa naplakala, aj so snubencom sme rozpravali, ci to predsa len pre klud rodicov neprelozime, ale sme sa zhodli, ze dost dlho o tom vedeli a asi sa s tym proste nikdy nezmieria a vzdy to budu tak prezivat, takze sme zacali vsetko chystat, mamka sa tak postupne upokojovala, bola schopna o svadbe aj rozpravat, neplakala, radila nam, stretko rodicov sme krasne prezili. a potom mi sestra povedala, ze mamka jej hovorila, ze nevadi ze mam svadobne saty, ze ma pockaju, ale ze my sa este urcite rozideme alebo sa zlakneme a tu svadbu prelozime. takze stale to nebrala vazne. az teraz sa s tym uz nejak zmierila, vidim to na nej. ale tak trvalo to a bolo to burlive. a to ma moji rodicia stale ucili, ze ludia sa maju brat mladi, kym na to este maju odvahu a ze nemam riesit pri tom skol, pracu, peniaze a cakat stale na dokonale podmienky, lebo tie sa mozu stale zhorsit, ale sa mam pozerat stale len na lasku a ked najdem niekoho, s kym chcem byt, nemam vymyslat, ze musime mat najprv nasetrene alebo tak, ale sa vziat a vsetko zvladat spolu. no ale jedno je teoria a druhe ked pride ich "male dieta", ze sa ide vydavat. asi treba na to cas
Odpovedať
osobne som v 22 na svadbu nebola pripravena ani nahodou, ale od teba to znie ze viete co chcete. vobec sa neunavuj vysvetlovanim, kazdy to berie inak, ak budes kazdemu vsetko vysvetlovat, nikam sa nedostanes. a to plati aj o rodicoch. ak si dokazete svadbu utiahnut sami, tak to spravte, ked rodicia pridu a uvidia, snad uz uveria ;) na tuto temu je viacero prispevkov, skus sa popozerat ;) nech ti je prave tato diskusia poucenim na komunikaciu s rodicmi (a do manzelstva):D to ze budes kazdeho presviedcat o svojej pravde ti nijako nepomoze a ich aj tak nepresvedcis ;) asi uz mate prehlad o realnych cenach ked mate to co rezervovane. Na vasom mieste by som ale NAJPRV riesila kde byvat. aj tvoji rodicia to skor vezmu ked im nielen povies ze sa vydavas, ale ze sa vydavas a byvat budete tam a tam. budes rada ked ti to pomozu vymalovat/upravit/hocico.preniest veci do podnajmu pred svadbou... tak vas jednak budu brat vaznejsie, jednak vam pomozu vytvorit si hniezdecko :) a po svadbe mozete ist do svojho :) aj kamoska sa vydala a je v inom meste, ale kvoli skole ktoru dokoncuje, byvanie led dokonci skolu ma uz poriesene. Na vasom mieste si dam termin svadby po statniciach, ked sa zamestna moze ist byvat do podnajmu (to uz mal davno ak nevychadza s rodicmi), a ty sa pristahujes k nemu :) a ano, je vhodne aby po svadbe ste byvali sami, duplom ak nevychadzate s rodicmi. je to prave ten prejav samostatnosti ktory zrejme tvoji rodicia nevidia a bez ktoreho nebudu ani akceptovat tvoju svadbu/ za 6 hodin 500 eur? dohod tu pracu aj mne! taketo veci sa nezvyknu prezradzat, to len tak, dobra rada do zivota ;)
Odpovedať
@nanervy_2 :-D zle si to pochopila s tou brigádou. Mesiac robila každý deň 6 hodín a za to má 500 :-P
Odpovedať
no jo.... uz som chcela zavidiet :D :D princip ale stale ostava.... kolko zarabam sa neprezradza a najprv riesim co po svadbe a svadbu ako start toho potom
Odpovedať
@macka67 pozri, pokial sa chcete vziat, tak sa proste vezmite a basta fidli.... na to tu nepotrebujes nikoho nazor ani radu, myslim, ze aj tak si urobis po svojom, aj keby ti tu hned vsetky napisali, ze sa brat nemate.... podla mna svadba nie je ani tak otazkou veku, ako co po svadbe..... mate kde byvat???? mate daco nasetrene na star do zivota???? ci byvanie u rodicom a potom tu citat dalsie a dalsie prisvky o zlych svokrach/matkach a pod???? myslis, ze budes zvladat domacnost, skolu a pracu???? no tak klobuk dole pred tebou ti poviem.... ja keby som popri tom vsetkom mala chodit este aj do skoly, asi ma picne.... lebo vydat sa, je to to najjednoduchsie na svete.... inak ja osobne si neviem predstavit, zobrat si prveho chlapa, s ktorym by som bola a nic si "neodzit":) - dedukujem to podla tvojho veku.... ale drzim palce!
Odpovedať
Ja mám 27, a s priatelom sme spolu 7,5 roka.. v case svadby to bude 8 rokov a ja budem mat 28.. Tiez sme si pockali.. :)
Odpovedať
hlavne, @macka67 , musíš si uvedomiť, že celý tento problém vôbec nie je o veku ale o čomsi inom ;-)
Odpovedať
@quixina teraz si to naozaj vystihla :)
Odpovedať
ako moja otazka bola skorej ze ako to mam rodicom vysvetlit ze to myslime vazne lebo vsetci ludis ktorych poznam a uz maju svdbu za sebou mi vraveli ze rodicia sa velmi tesili a to uz mam dve spoluziacky zo zakladknej skoly vydate a rodicia to brali fakt skvele u nich.. priatel ma vybavenu skvele platenu pracu (ano, rodinkarsvo) a ked ja zarobim polovicu z toho co on tak budeme mat taky prijem ako maju moji rodicia a to sme len dvaja a mji rodicia zivia aj mna a brata este... viem ze byt spolu na dovolenke alebo u rodicov neznamena platit si za jedl a byvanie ale ked sme si pozeal ceny energii, dane za nehnutelnos a ceny hypoteky a preraali sme to tak sme boli stale v pluse. nefajcime a nepijeme takze o dobrych 200 eur mesacne vydavky nizsie tym padm ale neviem naco vas tu presviecam ja som len chcela vede ako to rodicom vysvetlit ze to myslime vazne ked to nechcu pochopit. inak a je este jedna vec kvoli ktorej chcem svdbu skore, chcem tam mat starych rodicov, lebo z tatinvej strany uz neziju a z maminej strany hej a moj dedkonsa uz nevie dockat kedy sa bude vydavat jeho vnucka, onje asi jediny kto sa uprimne tesi a ja chcem ab y tam boli s babkou a aby sa estevladali zabavit aj ked su este zdravi a vladzu ale pred rokom na stedry den odisiel tatinov otec a bolo to pre mna hrozne ked som vedela ze ho chcem mat na svadbe. takze aj za to nechcem cakat este neviem ako dlho, lebo viem ze odmalicka sa mamin ocino tesi na moju svadbu a ja som stasna ze je zdavy aj on a aj babka a ze sa naozaj zabavia v pohode. nie ako ked sa brali moji rodicia, tak mamina babka uz ledva stala na nohach. pri tychto posledny h riadkoch sommala slzy v ociach a viete co asi bola chyba ze som sa vas pytala na radu ja som myslela ze mi poradite ako na to rodicov pripravit a ze ma trocha podporite ale akurat som smutnejsia nez vcera teraz. nevadi, damvam v letevedie ako to cele dopadlo.
Odpovedať
1
2
6
Na pridanie príspevku sa musíte prihlásiť.
Presunutím fotiek môžete zmeniť ich poradie

Nenašli ste čo ste hľadali?