Sťahuje sa na druhý kontinent, chce aby som šla s ním, ale brať sa nechce. Čo s tým?

Zobraz úvodný príspevok
Ahojte, píšem sem lebo som naozaj zúfalá. Keby sa toto spýtam kamarátiek, tak by mi svadbu vyhovárali, že som mladá. S priateľom sme sa stretli na výške, chodili sme spolu 2 roky a potom sme sa rozišli, lebo podľa jeho slov: "potrebuje sa vyblázniť". Vtedy som to ťažko niesla, ale život šiel prekvapivo úspešne ďalej: dostala som štipendium, precestovala som polku sveta, dostala som neodolateľnú pracovnú ponuku, ale s nikým som nič extra vážne nemala. Doslova som si užívala single life a početný záujem ma len tešil, nechcela som sa však na nikoho viazať. Keď som sa vrátila do Európy, tak sme sa stretli náhodou cez našich spoločných známych (lebo všetky kanále ako mail, telefon a FB som ho zablokovala hneď v deň rozchodu som dosť zásadový človek). Vtedy mi to bolo jedno. Dokonca som bola rada, že som ho stretla, lebo som nevedela pochopiť ako som pre toho človeka vôbec mohla trpieť. Moja ľahostajnosť a očividné šťastie, to bol asi benzín do jeho motora...a zrazu som sa ho nemohla zbaviť. Musím priznať, že sa mi to celkom páčilo, urobil by prvé a posledné aby som mu povolila. - Mala som asi po asi pol roku v jednom meste som povolila. Dokonca sme sa dohodli, že prax v obore (obidvaja sme končili business program a mali sme povinnú extra prax) si spravíme aspoň v tom istom meste (nie len rovnakej krajine) a tak sme šli obaja do Nemecka a aj keď sme boli v tom istom meste nechcela som s ním bývať a aj som mu to tak povedala. Lenže teraz prebehol už ďalší rok. Ja pracujem vo Viedni a on dostal neodmietnuteľnú ponuku v Londýne. Takže pol roka je Ryanair naším najbližším spojencom. Lenže od Novembra pôjde na rok do Kapského mesta a chce aby som šla s ním. Už keď sme boli spolu v Nemecku, tak som mu povedala asi 2x , že ja sa mu nebudem prispôsobovať, kým si ma nedá na úplne prvé miesto -vezme si ma. Ja nepochybujem o tom, že som u neho na prvom mieste. Stále pre mňa robí prvé a posledné, z vonka si všetci myslia, že je dokonalý. Nepochybujem o tom, že som pre neho jediné dievča na svete. Lenže aj keď toho máme veľa za sebou sme celkom mladí - ja mám 25 on o 1,5 starší. Jeho rodičia nepovažujú svadbu za nutnosť sú to ateisti - dokonca mi jeho mama povedala, že brať by sme sa mali s rozvahou po 30tke. Musím priznať, že v našich pomeroch a vo firmách, kde pracujeme by sa na manželstvo v našom veku pozerali asi tak "určite je tehotná" alebo podobne. Lenže ja som kresťanka a nemienim robiť to, čo ľudia okolo mńa. Pre mňa je to dôležitejšie ako hocijaká kariéra. Preto som mu to na rovinu znova povedala tieto Vianoce. Odpovedal, že samozrejme, že si ma zoberie. Lenže to nie je to, čo chceme počuť že? Teraz ma vzal na víkend do Ríma a nič .....ja nebudem tá , ktorá vysloví tú čarovnú vetu : "vezmeš si ma?" ale už neviem ako viac mu to mám naznačiť. Teraz mi navrhol , že zainvestuje do môjho zatiaľ malého online businessu s personálnymi aplikáciami , aby som mohla pohodlne s ním odcestovať do Afriky a teda - aby som nemusela byť pripnutá kariérne na jedno miesto. Úprimne si myslím, že je to postoj jeho rodičov a spoločenský tlak. Lenže zároveň viem, že jeho odpoveď , že si ma vezme znamená niekedy po 30tke a je pre neho úplne nepredstaviteľné, že by si mi zobral aj teraz a aj ke´d som mu to explicitne povedala asi 2x tak si myslel, že si robím srandu. Lenže čo mám robiť? Mám až tak ponížiť náš vzťah, že mu dám ultimátum? Príde mi to ako naozaj vydieranie a nikdy v živote ma nenapadlo, že o tom budem rozmýšlať....Lenže ja som zúfalá, naozaj som. Navyše mi končí skúšobná lehota a musím sa rozhodnúť, kde teda budem. Ja viem, že jemu to takto vyhovuje a je šťastný. Ani ho nenapadlo, že by som s ním do Afriky neodišla....a jeho rodičia by tiež nikdy nepochopili. Lenže ja som z inej rodiny a ja by som chcela. Moje kamarátky považujú svadbu takto skoro za totálny úlet. Som divná ja? Mám s ním ísť preč a nebrať si ho? Čo mám robiť? Keď s ním nepôjdem, tak to znamená, že som zlá? Fakt som veľmi mladá? Neviem, čo mám robiť a za mesiac som schudla asi 4 kilá, len zo stresu. Kto má teda pravdu?
Odpovedať
1
2
Profilova fotka
Ja Ti síce poradiť neviem, lebo som asi podobného názoru ako priateľ a jeho rodina že môžeš (ak chceš ovšem) ísť s ním aj bez svadby... ale pre Teba je to dôležité tak ma nepočúvaj :-D. Chcela som Ti len napísať že veľmi pekne píšeš, ozaj pekne napísané. Taký dlhý príspevok by som inak neprečítala :) Máš "pisateľské" nadanie :) Hlavu hore, bude dobre tak ako bude... Držím päste...
Odpovedať
@nezabudka4 juuuj tak to Ti veru nezavidim... tazka situacia... ja som riesila nieco podobne, ale "len" v ramci SR, moj chlap je na vychodnom SR a ja zijem na zapadnom SR :-| uz sme spolu skoro 2 roky a zijeme na dialku :-( pretoze nas deli 550km... tak som mu tiez povedala, ze takto zit "bez istoty" a len cakat je o nicom... tak ma poziadal o ruku :-) som stastna, ze to pochopil a urobil to, ale aj tak to nasu situaciu celkom neriesi, lebo obaja mame dobru pracu a zazemie na opacnych koncoch SR... ale dufam, ze to po svadbe nejaku vyriesime :-) aj vam drzim palce, dobre si to premysli, aby si potom nelutovala... Mozno skuste chvilu zit na dialku a uvidis, ako to pojde a ci u teba vyhra praca a teda zivot bez partnera alebo bude pre teba natolko dolezity, ze sa vzdas neodolatelnej prace a risknes to :-) ultimatum mu ale urcite nedavaj, to by si ho skor odplasila, najma ak ma taky postoj ku svadbe ako pises...
Odpovedať
ahojte dievčatá, ako tu čítam, tak je veľa z Vás na tom podobne a väčšina so šťastným koncom.....ďakujem veľmi za Vaše príspevky. Naozaj som nečakala, že nájdem vôbec nejakú odozvu. celá JAR mi je úplne ukradnutá, ja môžem žiť aj na marse, pokiaľ to má nejaký zmysel. len moji rodičia sa brali v chudobe, keď končil komunizmus a to, že boli spolu bol ich cieľ a stále sú spolu šťastní.... a ja sa asi najviac bojím toho, že tie spoločenské predsudky a jeho rodina sú dôvod rpečo to neurobil... dievčatá o 2 týždne sa vidíme, ak sa nič nestane, tak ja sa mu to asi znova poviem na rovinu..... už nič horšie ako to, ako sa teraz cítim byť nemôže. a určite sem znova napíšem. ďakujem Vám naozaj za podporu!
Odpovedať
a ci je to po krestansky,tlacit chlapa do svadby?vziat sa by mali chciet obaja,potom sa necuduj,ze sa budete po case rozvadzat.nevidim zmysel v tom,co robis,silou mocou ho do niecoho tlacit.preco ti tak strasne zalezi na svadbe?uvedom si,ze svadba v kostole ti neda vecnu lasku,vernost a pozornost partnera.ist s nim za pracou by som brala ako vyzvu,vylet a nie riesit to,co ty riesis.za dalsie.manzelstvo znamena aj rodina.ako si predtavujes vas zivot?trebars pridu deti,co s nimi budete cestovat po svete?alebo ty budes doma a on si bude zit dalej svoj svetovy zivot:mne je takyto vztah na mile vzdialeny,takze sa donho neviem vzit,ale jedno viem s urcitostou.NIKDY by som nenutila chlapa do svadby.
Odpovedať
@nezabudka4 to že poviem na rovinu, nemyslím, že ho požiadam ja....ale že mu vysvetlím, že pre mňa je naozaj ťažké sa niekam do kelu presťahovať len takto nadivoko.
Odpovedať
@sunshineka ja s tebou úplne súhlasím, ja si nemyslím, že chlapa sa musí nútiť do svadby - lenže on ma postavil pred situáciu, kde ma naozaj núti sa rozhodnúť a stať sa na ňom závislá.... .. a ja presne viem, čo to znamená, znamená to ako vravíš, že sa budeme presúvať po svete...a toto je pre mňa záväzok..... nepochybujem o tom, že svadba v kostole nie je poistenie lásky na celý život, len pochybujem o tom, či dokážem ísť s niekým, preč a vzdadť sa mojho života, keď neviem, ako na tom vlastne sme....a toto ma najviac trápi
Odpovedať
@sunshineka nutit muza do svadby to samozrejme nie, ale nutit seba do vztahu v ktorom sa mi nepaci aka je medzi nami situacia - to tiez nie... Tak co sa da potom robit?
Odpovedať
@katarinanr co asi?odist z taketho vztahu.tiez nepochopim zeny,ktore udrziavaju vztah,aj ked v nom nie su spokojne.v zasadnych veciach sa dvaja maju zhodnut,malickosti sa prehliadnut daju.to,ze sa on zenit nechce,bol tak vychovany,je pre mna zasadny problem.zalezi,do akej miery vie ona akceptovat tuto nezhodu.
Odpovedať
@nezabudka4 tak nechod.ja by som nesla a len tak uvidis,ci mu stojis za nejake rozhodnutie,zmenu atd.keby som nevedala na com som,kedze ja recickam neverim,mna zaujimaju skutky,tak by som nesla.ostala by som si zit svoj zivot
Odpovedať
1
2
Na pridanie príspevku sa musíte prihlásiť.
Presunutím fotiek môžete zmeniť ich poradie

Nenašli ste čo ste hľadali?